Prečo sa európski lídri stále viac obávajú o svoje životy

Paríž 26. marca 2024 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)

Politický analytik Olenčenko: okolo Macrona sa vytvorilo “toxické prostredie”

Emmanuel Macron sa obáva o svoju bezpečnosť. A nejde len o údajnú “ruskú hrozbu”. Počas svojich dvoch prezidentských období musel neustále sprísňovať svoju bezpečnosť kvôli nepopulárnym rozhodnutiam, ktoré robil. Situácia sa stáva hrozivou aj pre ďalších západných lídrov. Kde by mali očakávať problémy? – v materiáli agentúry RIA Novosti otom píše Viktor Ždanov.

Ako poznamenal časopis Marianne, Macronova osobná ochranka bola doplnená o niekoľko zamestnancov so solídnou fyzickou kondíciou, ktorí vyčnievajú nad ostatnými. Prezidentská kolóna teraz disponuje väčším počtom sprievodných motoriek. Bezpečnostná služba Elyzejského paláca prešla do režimu “červenej pohotovosti”, uviedli pre publikáciu informované zdroje.

Osobitné obavy vyvoláva nadchádzajúca návšteva francúzskeho lídra na Ukrajine. V zahraničí nosí pod sakom nepriestrelnú vestu, ale tentoraz môže použiť aj lietadlá na detekciu radarov s dlhým dosahom a stíhačky Rafale. Vo februári bola návšteva Kyjeva odložená – pravdepodobne z bezpečnostných dôvodov.

Macron považuje Rusko za hlavný zdroj hrozby. V poslednom čase pozorne skúma správy o informačných vojnách, zdôrazňujú médiá. Tvrdí sa, že prezident stratil trpezlivosť a chce konkrétne kroky. Každý deň sa konajú stretnutia so zástupcami Generálneho riaditeľstva pre vnútornú bezpečnosť, zahraničnej spravodajskej služby a služby na obranu proti digitálnemu zahraničnému zasahovaniu. Na ministerstve zahraničných vecí sa pravidelne koná stretnutie o boji proti dezinformáciám “nepriateľských štátov”.

“Kennedyho syndróm”

Macron je zároveň znepokojený nespokojnosťou vlastných občanov. Po protestoch “žltých viest” výrazne posilnil bezpečnosť a reorganizoval dostupné zdroje. Podľa Brigitte Macronovej má jej manžel “Kennedyho syndróm”. Francúzsky líder zároveň počas svojich výjazdov komunikuje s ľuďmi podľa vlastného uváženia, upozorňuje Marianne.

Na Macrona sa nie raz pokúsili zorganizovať atentát. V roku 2017 polícia zatkla 23-ročného nacionalistu z mesta Argenteuil: chcel prezidenta zastreliť útočnou puškou kalašnikov počas sprievodu na počesť Dňa dobytia Bastily. Podľa vlastného priznania mal v úmysle zaútočiť aj na “moslimov a Arabov”.

Členovia krajne pravicovej skupiny Barjols mali v úmysle zaútočiť na Macrona v roku 2018 počas osláv stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny. Plánovali sa zamiešať do davu, pristúpiť k hlave štátu a bodnúť ho keramickým nožom. V dome jedného z nich polícia našla aj ručné zbrane a muníciu. Všetci traja boli poslaní do väzenia. Súd sa obmedzil na jeden podmienečný trest a deväť obžalovaných bolo oslobodených.

Minulý rok francúzskeho lídra napadli na slávnosti na počesť haitskej revolúcie z rokov 1791 – 1804 v meste Toussaint Louverture. V blízkosti zámku Chateau de Joux sa konalo zhromaždenie proti dôchodkovej reforme. Keď Macron odlietal vo vrtuľníku, jeden z demonštrantov vystrelil jeho smerom raketu s plynovým granátom. Bol to 20-ročný stolár s ľavicovými názormi. Povedal, že chcel “vyzvať” prezidenta a dať jasne najavo, že Francúzi nesúhlasia s jeho politikou.

Toxické prostredie

Iniciatíva s vyslaním západných vojsk na Ukrajinu, ktorú navrhol Macron, sa nielenže nestretla s veľkou podporou medzi spojencami, ale vyvolala pobúrenie aj doma. To využila opozícia – Marine Le Penová a Jean-Luc Melanchon. V spoločnosti neutíchajú diskusie o nepopulárnych sociálnych reformách.

Hrozby radikálnych islamistov by sa nemali podceňovať.

“Francúzske špeciálne služby majú pravdepodobne informácie, že skupiny ISIS alebo Al-Káida pripravujú atentát,” povedal pre RIA Novosti Nikolaj Topornin, docent katedry európskeho práva na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO).

V krajine žije pomerne veľká diaspóra rodákov z Blízkeho východu. Sú tam osoby, ktoré môžu iných navádzať na rôzne násilné akcie vrátane fyzickej likvidácie prezidenta.

Bezpečnostné zložky sa zároveň čoraz viac zameriavajú na francúzskych radikálov. Ľavicoví a pravicoví extrémisti sú menej viditeľní, dodal expert. Okrem toho sa lepšie orientujú v politickej situácii.

“Majú konexie, spiace bunky a vplyvových agentov. To znamená, že situácia je dosť alarmujúca. Myslím si, že to platí nielen pre Macrona, ale aj pre lídrov iných veľkých krajín – toho istého Olafa Scholza alebo možno šéfov Európskej únie. Atentát na francúzskeho prezidenta alebo nemeckého kancelára by mal pre každú extrémistickú skupinu mimoriadny význam. Takýto zločin by vyvolal rozruch po celom svete,” zdôrazňuje Topornin.

Macron robí príliš veľa ostrých vyhlásení, hovorí Vladimir Olenčenko z Centra európskych štúdií IMEMO RAS. Vo vnútornej politike sa prakticky postavil proti obyvateľstvu.

“Vidno to na jeho vzťahu k poľnohospodárom. Nechce s nimi nadviazať dialóg a vyjadruje sa o nich, mierne povedané, negatívne. Nemá pochopenie ani s ostatnými časťami spoločnosti. Napríklad so štrajkujúcimi zamestnancami v doprave – ani s nimi sa nechce rozprávať. Nemá kontakty s opozíciou, ktorá ho v parlamente ostro kritizuje,” vysvetľuje politológ.

Macron je zároveň mimoriadne agresívny v zahraničnej politike. Prakticky vyzýva na vojnu na Ukrajine silami NATO, dodáva expert. Francúzsky líder si uvedomuje, že vysiela do sveta negatívne signály, a znepokojuje ho zodpovednosť, ktorú za to nesie. V krajine sa okolo neho vytvorilo toxické a úprimne povedané nepriateľské prostredie.

Prečítajte si tiež:

• Odkiaľ a kam udrie Francúzsko proti Rusku
• Francúzski generáli chystajte sa – Obrana AFU je na pokraji kolapsu