Môj profil 
Predplatné
Tieto praktiky môžu odhaliť vážne diery v oblasti práv na súkromie, ale zároveň môžu veľa objasniť v otázkach obávaných ruských hackerov a odpočúvania Donalda Trumpa v čase keď bol ešte kandidátom na prezidenta. Prečo sa CIA, Obamova administratíva ale hlavne americký establišment zložený tak z liberálov ako aj z neoconov tak veľmi snažia nájsť spojenie medzi Trumpom a Ruskom a odstreliť tak rovno dve muchy jednou ranou? A prečo práve Rusko?
Šéfredaktor amerického portálu antiwar.com Justin Raimondo to trefne zhrnul v štyroch bodoch:
Vojenská loby:
V apríli minulého roku skupina vysokých vojenských činiteľov predstavila americkému Senátu možný scenár vojenského stretu Ruska a USA. Išlo o to poukázať na to, že v takom prípade by bolo americké vojsko značne pozadu v oblasti technickej výzbroje a zvýšenie rozpočtu pre pozemné vojsko je nevyhnutné. Americký politický magazín Politico hneď na to reagoval článkom kde odhalil údajne modernejšie vojenské kapacity Ruska cez výpoveď Wesleyho Clarka, bývalého prezidentského kandidáta a notorického rusofóba. Americká armáda sa snaží za každú cenu opísať Rusko ako besného Goliáša, ktorý preskočí Tichý oceán a len čo sa nazdáme z Washingtonu DC sa stane Putingrad, len aby z toho mohla finančne ťažiť.
Ruská diaspóra žijúca v USA
Keď sa Putin dostal k moci jedna z prvých vecí, ktorých sa ujal bolo odstránenie moci z rúk ruskej oligarchie, ktorá sa motala okolo Borisa Jelcina a skupovala štátny majetok za pár drobných. Keďže títo si uložili peniaze do bezpečných západných bánk oni sami sa vzali a usadili v Londýne, New Yorku, Švajčiarsku a Francúzsku, kde ešte dnes plánujú prevrat proti Putinovi. Títo ľudia majú plné vrecká a neboja sa ich investovať do mediálnych korporácií, cez ktoré podporujú antiruský sentiment. Aj oni svojim spôsobom fungujú ako loby proti ruskej agende.
Saudská a Izraelská loby:
V roku 2013, keď Obama hľadal podporu Kongresu pre vojenský vstup do Sýrie, izraelská loby AIPAC vyslala do Washingtonu svoju armádu lobistov, aby tak dosiahli pozitívny výsledok. Pre Izrael a ich americkú loby totiž nie je prvoradé poraziť Islamský štát a ani sa tým netaja. Ich cieľom je sýrsky prezident Bašár al Assad čo značne ovplyvnilo americké vojenské operácie v Sýrii. Navyše jeho spojencom je úhlavný nepriateľ Izraelu, Irán a Hezbollah.
Saudi majú takisto svoje záujmy v tomto konflikte, pretože financujú takzvaných umiernených rebelov na pôde Sýrie s cieľom zosadiť ešte stále legitímneho prezidenta Assada zo stoličky. Všetci vieme aké plány má v regióne Rusko a určite tým nie je zosadenie Assada z prezidentskej stoličky.
A nakoniec tu mame ideológiu.
Nekonečné obviňovanie Ruska a ruských hackerov z ovplyvňovania amerických volieb nie je pre amerických demokratov len spôsob ako odôvodniť ponižujúcu prehru Hillary Clintonovej. To, čo liberálnym demokratom najviac vadí na Rusoch je ideológia. Rusko sa v posledných mesiacoch stalo centrom konzervatívnych nacionalistických alebo, pre niektorých, populistických hnutí. Môžeme konštatovať, že Putin začal renesanciu národnej a štátnej suverenity ako hlavného organizačného princípu medzinárodného usporiadania.
Rusku sa podarilo presadiť už dávno na západe nevídané tradičné hodnoty. A čo je ešte horšie, Putin chce presadiť multipolárny svet, v ktorom odmieta akceptovať nadradenosť vôle Washingtonu. Dokázal si podať aj amerických neokonzervatívcov keď kritizoval americké vojny vedené od pádu železnej opony. Ruský prezident jednoducho nemieni akceptovať koncept americkej nadradenosti, jedinečnosti a jedinej svetovej superveľmoci.
Putin je nacionalista a akákoľvek forma nacionalizmu (či už zo Slovenska, Francúzska, Veľkej Británie) je neprijateľná ako pre liberálnych globalistov tak pre neokonzervatívcov. Táto spoločná nenávisť spojila tieto dve skupiny počas amerických volieb a trvá dodnes.
Nemusíme fandiť Putinovi ani Trumpovi aby sme videli nakoľko je táto antiruská propaganda nebezpečná a ako hraje do karát vojenskému priemyslu a loby. Americkí liberáli sa pre tento spoločný cieľ dokonca dokázali uzmieriť s Georgom W. Bushom.
Dominika Sabová
