Treba nahlas povedať, že vysloviť výrok „All lives matter“ (Na všetkých životoch záleží) alebo dokonca nebodaj „White lives matter“ (Na bielych životoch záleží) je rasistické a mal by si to všimnúť aj prokurátor alebo prokurátorka. Prečo? Lebo je to v podstate to isté ako popierať skutočnosť, že teraz, po desaťročiach a stáročiach rasového útlaku zo strany nás belochov a belošiek by sme sa mali zo všetkého najviac sústrediť na ochranu čiernych životov. Kto dnes nepovažuje za prvoradú vec venovať sa najmä starostlivosti o nebiele etniká, ten vlastne iba pokračuje v rasizme, ktorý tu stále je prítomný.

Na čiernych životoch by nám malo záležať oveľa viacej. Dokonca viac ako na našich vlastných – a ani tak to nebude stačiť, aby sme splatili nekonečne veľký dlh voči nim, ľuďom inej farby pleti. Po stáročia sme ich my Európania a Európanky zotročovali a urážali. Veď celá západná civilizácia je poznačená rasizmom. Kam sa človek pozrie, všetci vynálezcovia, filozofovia, historické postavy, slávni umelci… všade sú uprednostňovaní bieli muži. To je pre iné etniká nesmierne urážajúce a poburujúce.

A áno, aj my Slováci a Slovenky sme v tom! Veľmi rozšíreným predsudkom na Slovensku je, že nás sa rasizmus netýka, lebo sme nemali kolónie. No nemali, ale iste by sme chceli! Nemali sme ich iba preto, lebo sa nám to nepodarilo. Predsa nezáleží na tom čo robíte alebo hovoríte, ale čo si v skutočnosti myslíte. Veď už len samotný fakt, že ľudí iných rás tu na Slovensku takmer nemáme, je rasistický. Alebo si niekto myslí, že sem nikdy v minulosti nechceli prísť? No isteže chceli, ale to by u nás a v celej Európe po celé tisícročia nesmeli žiť rasisti a rasistky, ktorí ich vítali mečmi! Tak čo, ešte stále chcete tvrdiť, že u nás rasizmus nie je?

Je to hanba a je to vina nás všetkých, že ich tu máme oveľa menej než na Západe, s ktorým sa chceme porovnávať. Ale ak chceme niekedy dosiahnuť tú ekonomickú a kultúrnu úroveň ako oni, ktorú mimochodom Západ dosiahol práve vďaka multikultúrnosti, tak najprv, a v prvom rade, by sme sa mali snažiť ich dobehnúť v multikultúrnosti a rôznorodosti spoločnosti. Až potom, keď na Slovensku bude rovnaký podiel belochov a belošiek, Aziatov a Aziatiek, Afričanov a Afričaniek a ľudí všetkých ostatných farieb pleti, až potom budeme mať právo niečo hovoriť o tom, že chceme mať aj tie ekonomické výdobytky ako oni v bohatých krajinách.

Západ je, ako zvyčajne, oveľa ďalej než my. Oveľa silnejšie tam cítiť ducha slobody. Sochy a portréty bielych mužov sú odstraňované, autá a obchody bielych boháčov sú podpaľované, výklady rozbíjané a ich majetok spravodlivo prerozdeľovaný, niekde sa dokonca rušia policajné stanice, kde bývala prevaha bielych policajtov. Pravda a láska tam už čoskoro zvíťazí a dúfajme, že čoskoro zavíta aj k nám.

Na to by sme však potrebovali, keby bola tunajšia spoločnosť oveľa viac multikultúrna. A k tomu treba pomoc všetkých uvedomelých ľudí. Každý slušný človek by mal pozvať, najlepšie k sebe domov, zopár ľudí z krajín, voči ktorým sú rasisti najviac nepriateľskí, a prepísať na nich svoj majetok, dom, podeliť sa o ženu či dcéru.

Tu ešte stále mnohí nechápu, že táto zem, áno, aj táto krajina patrí všetkým, nielen Slovákom a Slovenkám, ale aj Somálcom a Somálčankám, Afgancom a Afgankám, či Nigérijcom a Nigérijčankám. Mládež už to začína chápať, hoci starí sú ešte, žiaľ, príliš skostnatení a zahľadení do rasistickej minulosti, kde sa ešte hovorilo v takých nechutných, rasistických a predpotopných termínoch ako národ či národný štát.

A preto, keď tu nejaký rasista či rasistka zákerne povie „Na všetkých životoch záleží“, mal by sa hanbiť. Našťastie máme u nás už prokurátorov a prokurátorky a sudcov a sudkyne, ktoré veľmi dobre vedia, čo tým kto chce povedať. Statoční ľudia ako prokurátor Honz doslova vidia, aké myšlienky komu chodia v hlave. Vedia to dokonca lepšie ako sám dotyčný či dotyčná. A to je dobre, lebo iba tak sa dá vybudovať lepšia, multikultúrna budúcnosť, kde bude prvým a základným heslom „Black Lives Matter“.

Ivan Lehotský