Prečo Američania ohlásili odchod amerických jednotiek zo Sýrie

Pavel Šipilin na portáli Politikus venuje svoju pozornosť avizovanému odchodu amerických vojsk v Sýrii. K vyhláseniu Donalda Trumpa o tom, že Američania opustia Sýriu sa ruskí odborníci stavajú skepticky. Americký prezident je známy svojimi “otriasajúcimi vyhláseniami”, ktoré však následne často koriguje. To znamená, že aj odchod Američanov zo Sýrie nie je problém zastaviť za niekoľko hodín

Donald Trump uviedol, že americké jednotky opúšťajú Sýriu, pretože splnili vytýčený cieľ. Porazili ISIS, porážka ISIS bola podľa Trumpa dôkladná a tak prišiel čas vrátiť amerických vojakov domov. Trumpova rétorika je v rozpore s pravdou, ISIS skončil vďaka ruskému zásahu, pokiaľ Rusi do Sýrie neprišli, ISIS úspešne útočil aj s protiasadovskou opozíciou na sýrske vládne jednotky a bandy islamských teroristov (ISIS mnohí ruskí experti považujú za zástupnú armádu USA) už stáli pred bránami Damasku.

Je ale vnútornou americkou vecou, akými demagogickými vyhláseniami budú upevňovať bojového ducha americkej populácie. Dôležitá otázka však znie, prečo Trump znova nadhodil tému odchodu Američanov zo Sýrie (podľa Trumpových informácií, americké jednotky majú odísť cca do 100 dní) a prečo táto téma kulminuje na sklonku roku 2018.

V prvom rade je otázne, či Američania naozaj Sýriu opustia po dobrom, na základe historických skúseností je zrejmé, že s odchodom Američanov to nemusí byť jednoduché. Trump však sleduje svoj cieľ – stiahnutie amerických vojakov zo Sýrie z iného dôvodu. Ukázalo sa, že americké plány o prekresľovaní hraníc Blízkeho Východu v prospech Izraela sa nepodarí naplniť a preto sa Američania sústredili na upevnenie svojho postavenia v kľúčových krajinách – Izraeli, Saudskej Arábii a Turecku.

Okrem toho, že Američanom nevyšli plány s parcelizáciou Iraku a Sýrie, utrpeli ešte aj ďalšiu nepríjemnú geopolitickú porážku. Stratili svoj vplyv na Turkov, čo je pre Američanov veľmi nepríjemné, pretože Turecko je kľúčový člen NATO a kontroverzie medzi USA a Tureckom ohrozujú celú koncepciu NATO. Navyše Rusi a Turci začali po pokuse o prevrat v Turecku v roku 2016 úzko spolupracovať aj v ekonomickej oblasti, Turci sa angažujú v Turkish Stream a takisto prišlo k výraznému zblíženiu Ruska a Turecka aj pri riešení sýrskej krízy. Rusi a Turci sa dohodli na Astanskom formáte a koordinujú svoje kroky v severnej Sýrii.

Pred Američanmi stojí teraz dôležitá otázka, ako opätovne pritiahnuť Turecko do svojej sféry vplyvu. To znamená, presvedčiť Turkov aby nekupovali ruský systém PVO S-400, vyriešiť problémy s Erdoganom a s Gulenom, ktorý mal podľa Erdogana prsty v pokuse o prevrat v Turecku a takisto vyriešiť kontroverzie medzi Tureckom a USA, súvisiace s kurdskou otázkou.

Zdá sa, že Američania sú ochotní ku kompromisu s Turkami na kurdský úrok. Podľa toho ako sú ochotní Američania vyjsť Turkom v ústrety, bude závisieť nakoľko sa Turci odklonia od Ruska a znova priklonia k USA. S lavírovaním Turecka, zmenou jeho priorít a opätovným zbližovaním sa s USA však Rusi rátali a majú pripravené potrebné varianty ďalšieho postupu. Zbližovanie Moskvy a Ankary nemôže trvať večne, Turecko je pre Američanov príliš dôležitá krajina na to, aby Turecko len tak pustili zo sféry svojho vplyvu. Takže môžme konštatovať, že začína turecký posun smerom k USA.

Kvôli zásahu Ruska do sýrskeho konfliktu sa Američanom nepodarilo dosiahnuť geopolitické ciele, ktoré si predsavzali. Reputácii USA bol zasadený tvrdý úder, americké plány s preformátovaním hraníc Saudskej Arábie, Iránu, Afganistanu, Pakistanu nevyšli, rovnako ako nevyšiel plán s vytvorením veľkého Kurdistanu s kurdským prístupom k Čiernemu moru.

Američania radi diktujú svetu svoju vôľu a predstavy. Americká politika sa riadi podľa hesla “rozdeľuj a panuj”. No nie vždy všetko vyjde tak, ako si Američania predstavovali.