Praha 18. apríla 2018 (HSP/kath.net/KAP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Prevezenie telesných pozostatkov českého vyznávača kardinála Jozefa Berana (1888-1969) z Vatikánu do pražského Chrámu sv. Víta je podľa Beranovho nástupcu pražského arcibiskupa Dominika Duku, napomínajúcou pripomienkou Cirkvi a celej spoločnosti toho, „čo znamená sloboda a demokracia“: „Veď Beran nebol iba smerodajnou tvorivou osobnosťou v Cirkvi, ale vyznamenal sa aj svojím pevným postojom  a svojím odporom voči nacizmu a komunizmu,“ povedal predseda Českej biskupskej konferencie cez víkend na tlačovej konferencii.

Kardinál Jozef Beran bol v nacistických táboroch a za diktatúry komunistov vo viacerých internačných táboroch. V r. 1946 menovaný za pražského arcibiskupa bol po uchopení moci komunistami prakticky vyradený z úradu. Po tajných rozhovoroch pražskej vlády s Vatikánom bol v októbri 1963 „omilostený, ale neprepustený“. V r. 1965 bol menovaný za kardinála a po dohode s Vatikánom vycestoval do vatikánskeho exilu, kde v máji r. 1969 zomrel. Za čias svojho života si smel ponechať titul arcibiskupa, no nesmel sa vrátiť domov, preto Praha dostala apoštolského administrátora.

Aj oficiálne Česko si uctí kardinála Berana – v piatok 20. apríla bude prijatý ako štátny občan, za tým majú nasledovať cirkevné obrady. Rakva s „Božím služobníkom“ – prebieha totiž proces Beranovho blahorečenia – sa zvláštnym lietadlom dopraví do Prahy, kde ho bude očakávať delegácia vlády na čele s podpredsedom vlády Martinom Stropnickým. Lietadlo pristane o 18 hod. na vojenskom letisku Kbely a vtedy majú päť minút v celej krajine znieť zvony. Hlas zvonov má konkrétnu súvislosť a kardinálom Beranom, ako povedal kardinál Duka. To, že Beran dal k voľbám komunistického prezidenta Klementa Gottwalda v júni 1948 sláviť Te Deum a nechal zvoniť zvony, nebol oportunizmus. Komunisti sľúbili, že za to prepustia 70 zatknutých kňazov a nedotknú sa cirkevného školstva. Vláda však Berana oklamala – už na jeseň dala zatknúť oveľa viac kňazov a zrušila cirkevné školy.

Z letiska odvezie rakvu čestná stráž na katafalk, zaznie pieseň, ktorou bol kardinál Beran vítaný po návrate z koncentráku. Po krátkej modlitbe položí ministerka obrany Karla Šlechtová na rakvu červenú ružu a predseda senátu Milan Stech prednesie pozdravný príhovor. Po hymne sa kolóna áut s rakvou vydá do arcibiskupského kňazského seminára v Prahe-Dejviciach, kde bol Beran rektorom a kde ho Gestapo zatklo. Po vešperách odvezú rakvu do premonštrátskeho kláštore na Strahove, kde Beran v predvečer slávnosti Božieho tela 1947 mal poslednú slobodnú kázeň. Vigília k sv. Vojtechovi ukončí deň jeho návratu domov.

„Cisársky pohreb“ pre kardinála

V sobotu 21. apríla sa o 10. hod. začne procesia do Chrámu sv. Víta. U historického pohrebného vozu budú kráčať členovia katolíckych spolkov a rytierskych rádov, rehoľníci, kňazi a biskupi, po nich metropoliti oboch českých provincií, kardinál Dominik Duka a Jan Graubner z Olomouca, ďalej čestní hostia a „celý ľud“.

Aktuálnosť repatriácie kardinála Berana sa prejavuje v tom, že v ten istý deň majú českí komunisti stranícky zjazd a s podporou menšinovej vlády by sa mohli stať „tichými spoločníkmi na tvorbe vlády“, ako povedal český prímas. Vzhľadom na to bol jeho predchodca mužom, „ktorý sa nedal ohnúť, hoci kompromisné návrhy boli hojné“.

Slávnostná svätá omša o 11. hodine sa bude tiež sláviť na počesť sv. Vojtecha,  ktorého lebka sa bude prezentovať pri oltári. Prvé čítanie bude v posunkovej reči a pripomenie, že Jozef Beran sa angažoval v pastorácii hluchonemých. Potom 19 úderov zvona sv. Žigmunda pripomenie 19 rokov Berana v koncentračných táboroch a internácii. Po omši bude sarkofág cez nedeľu vystavený k úcte veriacich.

Pohreb v novej arcibiskupskej krypte sa koná 23. apríla o 18. hod. Tým sa splní v testamente vyjadrené želanie kardinála Berana, ale aj sa zreviduje konanie komunistov. Beran smel cestovať na Druhý vatikánsky koncil len s tým, že sa nikdy nevráti – živý, ani mŕtvy! Zadosťučinenie má pripomínať aj zreštaurovaná socha sv. Vojtecha, ktorej model dal Beran vystaviť v Chráme sv. Víta v r. 1947, no komunisti ju zakrátko nato odstránili. Hrobka v krypte Chráme sv. Petra v Ríme, z ktorej vo štvrtok odviezli Beranove pozostatky, bude uzavretá, náhrobná tabuľka príde do jeho rodnej Plzne.