Môj profil 
Predplatné
Zároveň mu bol obligatórne uložený ochranný dohľad na jeden rok,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Dodala, že verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného.
Najvyšší súd už v rámci tejto kauzy v marci 2018 zamietol odvolanie jedného z obžalovaných Ignáca Ilčišina. Správoplatnil tak rozsudok Špecializovaného trestného súdu z februára 2015, ktorý mu vymeral trest 11 rokov väzenia. Obhajoba v odvolacom konaní žiadala zastavenie trestného stíhania obžalovaného. Podľa predloženého psychiatrického posudku totiž trpí psychickou poruchou, ktorú sprevádzajú halucinácie a bludy. Z tohto dôvodu si podľa obhajoby neuvedomoval význam súdneho konania. Súd sa však stotožnil s tvrdením iného znalca, ktorý pred súdom posudok spochybnil. Podľa predsedníčky senátu zároveň dokazovanie preukázalo, že sa Ilčišin dopustil skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu. Druhý obžalovaný v kauze Ján Husár takisto argumentoval psychickými problémami. Z tohto dôvodu bol vylúčený na samostatné konanie.
Špecializovaný trestný súd v tomto prípade vo februári 2015 uznal za vinného podnikateľa Ignáca Ilčišina aj jeho spoločníka Jána Husára za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Ilčišinovi vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi Husárovi uložili trest päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác Ilčišin podľa súdu nekompromisne sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. „Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú,“ zdôraznil vtedy predseda senátu.
Podľa prokuratúry bolo konanie obžalovaných bezprecedentným a premysleným útokom na majetkové záujmy spoločnosti, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam. Muži podľa obžaloby predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác Ilčišin ako údajný predseda predstavenstva a Ján Husár ako údajný člen predstavenstva, a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania bolo, že na majetok Transpetrolu boli vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené. Podľa súdu hrozba škody na majetku Transpetrolu bola reálna, išlo o celkovú škodu vyše 13 173 000 eur.
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už Okresný súd Bratislava II. právoplatne rozhodol, že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.
.JPG)
