Môj profil 
Predplatné
„Je tu nasledovné myslenie: Vy, kresťania, ste aj tak po stáročia všetko ovládali a všetkých ostatných ste utláčali, preto vám nevyjdeme v ústrety. Ak to zostane pri tejto situácii, stane sa spolunažívanie ťažké,“ varuje expertka.
V 15 krajinách EÚ sú „problematické zákony“ vzhľadom na diskrimináciu kresťanov, čo vyplýva zo štúdie centra. OBSE preto apelovala na príslušné štáty, aby zákony preverili a vykonali nápravu, ako povedala JUDr. Kuglerová. „V mnohých kresťanských skupinách ešte k tomu nie je vyvinuté povedomie. Problémy však treba spoznávať a zachovať dialóg, na čo je potrebná osveta.“
Ako cieľ vidí G. Kuglerová „zrelým sekularizmom“ formovaný právny princíp, „pri ktorom smie každý žiť, ako chce a každý má svoje miesto – aj kresťania“. „Pozitívny vývoj“ však už prebieha. „Pred 10 rokmi by nebolo možné mnohé témy ani osloviť. Dnes sú stále prítomné na parlamentných zhromaždeniach Rady Európy a OBSE. Dokonca aj mnohí nekresťanskí politici pochopili, o čo ide a hovoria: Nie je správne, keď kresťanom sťažujeme života a vylučujeme ich z diania.“
Čo sa týka prenasledovania kresťanov na iných kontinentoch, “mali by si politici v Európe uvedomiť svoj vplyv a podľa toho konať,“ zdôraznila expertka. „Už dnes cestujú niektorí politici do krajín, kde kresťania sedia nespravodlivo vo väzení, aby ich navštívili. To je dôležitá politická výpoveď. Aj listy príslušným politikom a prezidentom, v ktorých sa vyjadruje starosť o väznených, sú takým signálom.“
Zvláštnu pozornosť treba venovať genocíde kresťanov v Sýrii a Iraku, ktorú páchajú islamisti. Európa sa genocídam v histórii „vždy príliš dlho iba prizerala“ a musí urobiť všetko pre to, aby sa konflikt na Blízkom Východe skončil. „Aj pri obchodných vzťahoch a rozvojovej pomoci by sa malo ráznejšie zasiahnuť a hovoriť: Budeme s vami radi spolupracovať, ale s istými podmienkami. V tom sa v Európe deje príliš málo,“ hovorí expertka. OSN by mali genocídu na kresťanoch uznať – tak sa skôr ukončí. Potrebné je aj príslušné trestné právo, na čo treba ešte viac politického tlaku. „Čím viac parlamentov vyjadrí túto požiadavku, tým skôr to prenikne do Bezpečnostnej rady OSN,“ zdôraznila právnička.
.jpg)
.jpg)
