Bratislava 16. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Politické strany majú rozdielne názory na návrh právnej úpravy o pozastavení výhod bývalých prezidentov, ktorí by nastúpili do inej ústavnej funkcie. Na možnosť pozastaviť výhody exprezidentom poukázal poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák

Podľa neho neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom uchádzať sa o niektorú ústavnú funkciu a získať ju. Preto bude zrejme potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou, aj nižšou ústavnou funkciou, majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie.

„Je pravdou, že žiadny prezident SR sa po ukončení svojho mandátu neuchádzal o nižšiu ústavnú funkciu, preto je súčasný zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov nastavený v pôvodnej podobe,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Matúš Bystriansky s tým, že OĽaNO nemá problém so súčasným znením tohto zákona.

„Zastávame však názor, že ak sa bývalý prezident rozhodne uchádzať sa o inú ústavnú funkciu, mal by poberať len výhody vyplývajúce z jednej funkcie. Takisto pokladáme za neférové voči ľuďom, aby bývalí ústavní činitelia využívali štátnu limuzínu alebo ochranku na svoju stranícku predvolebnú kampaň, prípadne na sťahovanie nábytku svojich blízkych osôb,“ dodal hovorca hnutia Igora Matoviča.

SaS bude premýšľať

O iniciatíve poslanca Mosta-Híd Petra Kresáka bude opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) premýšľať.

„Treba sa vyrovnať napríklad aj s tým, že ak zoberieme bývalému prezidentovi pôžitky, lebo sa stal poslancom NR SR, či mu ich po ukončení mandátu aj vrátime. Doteraz bola na Slovensku zavedená taká zvyklosť, ktorá bola súčasťou politickej kultúry, že prezidenti po ukončení svojej funkcie už nevstupujú do politiky. Zmenil to až Andrej Kiska, ktorý po ukončení prezidentovania vstúpil do straníckej politiky. Preto by sme chceli počuť aj jeho názor na tento problém,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca SaS Róbert Buček.

Sme rodina bez komentára

Hnutie Sme rodina – Boris Kollár sa v súčasnosti týmto nezaoberá. „Ak bude v budúcnosti vyvinutá nejaká legislatíva v tomto smere, určite si ju preštudujeme a pozrieme sa na to. V tejto chvíli však nie je namieste to nijak bližšie komentovať,“ reakciu hnutia poskytla agentúre SITA Michaela Jurcová z tlačového oddelenia.

…toto nie sú najväčšie problémy Slovenska

Progresívne Slovensko pre agentúru SITA uviedlo, že toto nie sú najväčšie problémy Slovenska. „Keď predložia poslanci konkrétnu úpravu zákona, potom sa ňou budeme zaoberať,“ dodali.

Len minimálnu mzdu

Podľa podpredsedu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Milana Beluského strana súhlasí s tým, aby jeden človek nepoberal z verejných zdrojov viac platov.

„Tak, ako je to dnes u niektorých funkcií, napríklad ak je niekto poslanec NR SR a zároveň predseda samosprávneho kraja, dostáva za druhú funkciu iba minimálnu mzdu. Tak by to malo byť aj v prípade bývalého prezidenta, ktorému prislúcha plat aj po skončení funkcie. Za ďalšiu funkciu by mal poberať iba minimálnu mzdu. V takomto znení určité akýkoľvek návrh podporíme,“ dodal pre agentúru SITA.

Konkrétny návrh

Slovenská národná strana sa vyjadrí ku konkrétnemu návrhu, keď bude prednesený na Koaličnej rade. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa národniarov Zuzana Škopcová.

Poslanec s oslovením pán prezident?

Na možnosť pozastaviť výhody exprezidentom poukázal poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák. Podľa neho neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom uchádzať sa o niektorú ústavnú funkciu a získať ju. Preto bude podľa neho zrejme potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou, aj nižšou ústavnou funkciou, majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie. Svoj postoj vyjadril na sociálnej sieti Facebook.

Bývalý prezident by mal poberať plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov z nižšej funkcie, ktorú získal po skončení v úrade hlavy štátu. Podľa Kresáka bude zrejme potrebné doplniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky o riešenie problému, ktorý môže nastať, ak niektorý z bývalých prezidentov začne vykonávať ďalšiu ústavnú funkciu.

Koaličný poslanec tvrdí, že je potrebné pripraviť právny poriadok Slovenskej republiky aj na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady SR, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom.

„Ak by sa tak stalo, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov. Niektorých dokonca aj ústavných. Ak by bol napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR, mohol by sa ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom? Mal by mať právo na dvojnásobný poslanecký plat z verejných zdrojov (v zmysle zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca), či k dispozícii vozidlo s vodičom a popri poslaneckej kancelárii aj prezidentskú kanceláriu a všetko to financované z verejných zdrojov?“ pýta sa na Facebooku Kresák.

„Keďže ide o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, zákonodarca nepredpokladal, že prezident, ktorému sa skončí výkon funkcie, sa bude v budúcnosti uchádzať aj o niektorú z ´nižších´ ústavných funkcií. Tomu zodpovedá aj pôvodná koncepcia zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorá priznáva prezidentovi doživotne plat vo výške platu poslanca, a tiež aj na túto úpravu nadväzujúce protokolárne zvyklosti, napríklad doživotné oslovovanie pán prezident/pani prezidentka či rozhodnutie Úradu na ochranu ústavných činiteľov o doživotnom pridelení vozidla s vodičom,“ vysvetlil.

Prezident Slovenskej republiky získava nárok na doživotný plat ihneď po skončení výkonu jeho funkcie. Slovenský právny poriadok priznáva nárok na dôchodok okrem prezidenta Slovenskej republiky aj sudcom ústavného súdu. Nazýva sa príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu. „Na rozdiel od prezidenta Slovenskej republiky, ktorý podľa platného právneho stavu získava nárok na doživotný plat ihneď po skončení výkonu jeho funkcie, sudcovi ústavného súdu vzniká nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu iba spolu s nárokom na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Asi nebude správne nasledovať tento model a viazať nárok prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie na doživotný plat na vznik nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,“ zamýšľal sa poslanec.

Agentúra SITA oslovila so žiadosťou o reakciu aj stranu Spolu – občianska demokracia, novovznikajúcu stranu Andreja Kisku Za ľudí a stranu Smer-SD.