Novelou zákona predkladatelia reagovali na potreby, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) predovšetkým v súvislosti so správnymi konaniami týkajúcimi sa jadrových zariadení. Hlavným cieľom malo byť predovšetkým zlepšenie hospodárnosti a zefektívnenie vedených správnych konaní. S týmto zákonom sa v rámci schvaľovacieho procesu stotožnili aj opoziční poslanci.

Verejnosť podľa poslancov nepríde o žiadne dôležité informácie pri výstavbe a uvádzaní prípadných nových jadrových blokov na Slovensku. Schválená novela atómového zákona dokonca podľa predkladateľov prispieva k väčšej informovanosti verejnosti o jednotlivých úkonoch ÚJD. Vo viacerých prípadoch však doteraz podľa predkladateľov dochádzalo k paralelným konaniam vedeným pred ÚJD ako dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti a súčasne ako pred špeciálnym stavebným úradom. Navrhovaná úprava preto podľa poslancov precizuje úpravu konaní vedených podľa atómového zákona a stavebného zákona, berúc do úvahy ich vzájomný vzťah.

Prezidentka však s tvrdeniami poslancov nesúhlasí. “Aplikácia novely by viedla k rozporu s medzinárodným dohovorom, a teda by bezdôvodne obmedzovala práva verejnosti v prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v tomto prípade v takej citlivej oblasti, akou je spustenie a prevádzka jadrových zariadení,” uviedla prezidentka po nepodpísaní novely zákona.

Zákon je podľa opozičného poslanca za stranu Sloboda a Solidarita a tímlídra strany pre energetiku Karola Galeka v súlade s Aarhuským dohovorom o poskytovaní a prístupe verejnosti k informáciám v oblasti životného prostredia. “Avšak súčasne vytvára aj nebezpečný precedens, že pokiaľ raz niekde zlyhá štát, alebo sú ohrozené jeho záujmy, tak si to vieme elegantne zákonom ošetriť a zjednodušiť,” uviedol pri schvaľovaní pre agentúru SITA Galek. Napriek tomu strana SaS tento zákon v parlamente pri hlasovaní podporila. “A to najmä kvôli tomu, aby sme už čo najskôr vyšli z tunela menom Mochovce, kde má Slovensko ako tretinový vlastník v Slovenských elektrárňach zaviazané takmer dve miliardy eur,” dodal.