Môj profil 
Predplatné
„Namiesto povinnej maturity by sa malo ministerstvo školstva radšej sústrediť na skvalitnenie výučby matematiky a poskytnutie lepších učebníc,“ reagoval na iniciatívu ministerstva opozičný poslanec Branislav Gröhling zo strany Sloboda a Solidarita. Jeho stanovisko poskytol agentúre SITA hovorca SaS Róbert Buček. „Maturita z matematiky určite nie je téma, ktorú by sme mali teraz riešiť a zavádzať,“ povedal Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov pre agentúru SITA.
„Ministerstvo školstva vyzýva študentov, ich rodičov, aj učiteľov, aby sa nenechali zneistiť populistickými vyjadreniami niektorých opozičných politikov. Rezort školstva neuvažuje o celoplošnom zavedení povinnej maturity z matematiky. O prípadnom zavedení povinnej maturity z matematiky, a to pre gymnáziá a vedné STEM odbory, t. j. prírodné, technické a lekárske vedy, sa v tejto chvíli len uvažuje a rozhodne sa o tom až po širokej odbornej a verejnej diskusii,“ uviedol pre SITA tlačový odbor ministerstva. Vo svojom stanovisku rezort dodáva, že „nepôjde teda o rozhodnutie úradníkov z ministerstva, ale kompetentných zainteresovaných subjektov a ľudí z praxe“.
Sú dva dôvody, pre ktoré sa hovorí o zavedení povinnej maturity. „Prvým dôvodom je slabá pripravenosť študentov technických vysokých škôl. V tomto prípade však nevidíme riešenie v povinnej maturite a presúvaní zodpovednosti na stredné školy. Naopak, vysoké školy by mali zvážiť prísnejšie prijímacie podmienky,“ myslí si Gröhling. Druhým dôvodom je podľa Gröhlinga snaha zlepšiť matematickú gramotnosť u študentov. „Je pravda, že povinná maturita by vlastne nútila žiaka venovať sa matematike. V prvom rade však treba zlepšiť kvalitu výučby a podporiť nové metódy rozvíjania matematickej gramotnosti. Hlavne je dôležité pozrieť sa na kvalitu učebníc matematiky, keďže štát dodáva učebnice, ktoré sú často považované za nekvalitné či priam nepoužiteľné,“ povedal.
Ani Viktor Križo, ktorý je učiteľom matematiky, nevidí v povinnej maturite z matematiky zmysel. „Je to rovnako nekoncepčné a nesystémové opatrenie v aktuálnom stave, ako zavádzanie dejepisu v 9. ročníku či obedy zadarmo,” reagoval na opatrenie, ktoré presadila vládna strana Smer-SD. „Kvalita vyučovania matematiky je celkovo slabá, výsledky prírodovednej a matematickej gramotnosti veľmi nízke v medzinárodným testovaniach. To nezvýši záverečný výstup v podobe maturity z matematiky. Je potrebné investovať najprv do vstupu – kvalitné učebné zdroje – na základných školách nie sú 10 rokov použiteľné učebnice, potrebujeme investovať do kvalitného diferencovaného vyučovania. Zavádzanie povinného merania a výstupu má zmysel až po pripravenom a zavedenom kvalitnom vstupe. Nemáme učiteľov matematiky v školách, žiaci majú k matematike prevažne negatívny vzťah a zmena tohto nastavenia si vyžaduje viaceré zmeny vo vyučovaní matematiky, ktoré musia takémuto kroku predchádzať,“ zdôvodnil svoj postoj pre agentúru SITA Križo. „Tak či tak nevidím ani teraz ani v dlhodobom horizonte ako správne nanucovať žiakom matematiku. Chceme predsa dať žiakovi slobodu výberu a smerovania. Každého žiaka otestujeme v 9. ročníku po základnom balíčku zručností z matematiky, ktorý každému stačí pre bežný život. Kto chce viac, špecializuje sa v tomto odbore,“ doplnil.
O zavedení povinnej maturitnej skúšky z matematiky chce rezort rozhodnúť po predložení a schválení návrhu koncepcie výučby matematiky v stredných školách zo strany Štátneho pedagogického ústavu. Schváleniu má predchádzať odborná a verejná diskusia. Tému povinnej maturity z matematiky na gymnáziách otvoril v minulosti minister školstva Dušan Čaplovič. Ministrom školstva bol vo vláde Roberta Fica od apríla 2012 do júla 2014. Pred novembrom ´89 sa z matematiky maturovalo povinne, viacerí pedagógovia však dnes tvrdia, že matematika ako povinný maturitný predmet nie je pre všetkých gymnazistov „vhodná“.
.jpg)
.JPG)
