Bratislava 17. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, SITA-Martin Medňanský)
Pôsobiť v americkom kongrese bola pre diplomata nočná mora. V rozhovore pre agentúru SITA pri príležitosti 11. výročia zrušenia vízovej povinnosti do USA to povedal bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch Rastislav Káčer. Pri rokovaniach bola podľa Káčera problémom najmä ekonomická migrácia Slovákov a práca načierno. Slovenskú pozíciu uľahčil vstup do Európskej únie (EÚ) a NATO
Pre USA už bolo potom podľa bývalého veľvyslanca náročnejšie správať sa ku Slovensku a k druhotriednej krajine. Bývalý veľvyslanec hovorí, že najťažšie boli rokovania v americkom kongrese. Nástup prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorej súčasťou bola aj ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, proces zavedenia bezvízového styku neohrozil a dôležitú úlohu podľa neho zohral aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Zrušenie vízového styku bola úloha Káčerovej diplomatickej misie v rokoch 2003 až 2008. Za najťažšie považuje záverečné rokovania v americkom kongrese. „Pôsobiť v kongrese bola pre diplomata nočná mora. Koľkokrát som išiel na stretnutie a odchádzal som odtiaľ, ako keby ma zbili palicami,“ povedal. Rokovania boli podľa neho náročné aj preto, že Slováci často po získaní víz odcestovali do USA a už sa nevrátili, „Američania si rátali štatistiky a my sme na tom jednoducho neboli veľmi dobre,“ spomína Káčer. Slovensko sa stalo súčasťou koalície za zrušenie víz, v ktorej bolo aj Česko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Rumunsko.
Po tom, ako dostalo Slovensko formálnu pozvánku do EÚ a NATO, boli rokovania jednoduchšie. „Sme váš spojenec prvej kategórie, ale zaobchádzate s nami ako so spojencom druhej kategórie,“ približuje vtedajšiu taktiku rokovania Káčer.
Nástup prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 podľa neho rokovania o vízach nezabrzdil. „Trošku nám to skomplikovalo život, ale pomohlo nám to, že sme v tom neboli sami, ale aj s Čechmi a Maďarmi. Ten proces už mal zotrvačnú silu,“ povedal.
Vyzdvihol úlohu Roberta Kaliňáka, ktorý si podľa neho vybudoval dobrý vzťah s americkým ministrom pre vnútornú bezpečnosť Michaelom Chertoffom. „Musím dať kredit Robertovi Kaliňákovi z toho obdobia, ktorý robil veľmi veľa pre zrušenie víz a úzko spolupracoval na rôznych technických kritériách a pravidelne do USA chodil,“ povedal Káčer.
Vízová povinnosť bola nakoniec zrušená pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie 17. novembra 2008. Kľúčovú úlohu v rokovaniach podľa Káčera zohrali najmä Slováci a Maďari, „Česi sa s nami trochu zviezli, pretože boli v kongrese veľmi populárni vďaka odkazu Václava Havla. Maďarom sa to síce nepáčilo, ale podarilo sa nám presadiť ten termín. Symbolika zamatovej slobody a zrušenia amerických víz sa nakoniec udiala,“ dodal Káčer.
Z koalície za zrušenie víz bolo nakoniec okrem Slovenska, Maďarska a Česka úspešné aj Estónsko, Lotyšsko a Litva. Zavedenie bezvízového styku oficiálne oznámil americký prezident George Bush 17. októbra 2008.