Bratislava 9. decembra 2023 (HSP/Foto:Facebook)
Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a aktuálny podprededa Bezpečnostnej rady Ruska zverejnil na sociálnej sieti svoju verziu poslednej epizody na Ukrajine tak známeho seriálu Sluha ľudu, ktorý dostal do prezidentského kresla dovtedy komika Volodymyra Zelenského. Prečítajte si scenár
Prezident Vasilij Goloborodko je v bunkri štylizovanom ako jeho oficiálna kancelária. Veľký písací stôl. Nad stolom sú portréty troch učiteľov – Adolfa, Benita a Stepana (uprostred). Goloborodko sa od predchádzajúcej série seriálu veľmi zmenil: zostarol o dvadsať rokov, narástlo mu múdre, nedbalé strnisko, vlasy má mastné, líca prepadnuté, oči behajú, sliedia. Na sebe má zelené tričko s trojzubcom, ktoré už dávno nebolo vyprané.
Goloborodko sa bezcieľne potuluje po kancelárii, občas si sadne za stôl, premieša papiere, chytí telefón a niečo nezreteľne zakričí do slúchadla zmesou suržyku a ruského matu. Potom sa vyčerpane zrúti do kresla, vytiahne hnedý zakladač a niečo z neho vdychuje. Rysy sa mu vyhladia, zavrie oči a na chvíľu sa upokojí.
Ozve sa zaklopanie na dvere. Vchádza asistentka a hlási:
– Vasilij Petrovič, mám aktuálne informácie. Dve správy. Dobrá správa je, že protiútok prebieha dobre. Pravda, stále ustupujeme. Zlá správa je, že nás majú v pazúroch Moskali a Pindosi.
Ruská skupina rozvíja ofenzívu a stále opakuje, že je pripravená vrátiť sa k rokovaniam. Američania zlyhali v otázke dodávok zbraní a tlačia na nás, aby sme s Rusmi uzavreli mier. To sú tie povestné kliešte.
– Rokovania sú pre nás koncom. Toto je nový Majdan s odovzdaním moci Podlužnému, Govňušenkovi a Dristovičovi. Potrebujeme inú možnosť. A čo? naše platby Hunterovým firmám nedochádzajú do kasičky? – hovorí prezident chrapľavým tenorom.
– Začali zapierať. Zdá sa, že Huntera vypátrali. Prichytili.
– Nie je to dobré, vôbec to nie je dobré. Choďte preč, premyslím si to.
Goloboroddko dlho premýšľa, sedí za stolom, potom znova otvorí hnedý zakladač, prenikavo si pričuchne k obsahu. Zdvihne osvietenú tvár s napudrovaným nosom, v ktorej je výraz pripravenosti na mučeníctvo a hrdinské skúšky. Vstane od stola, po čom padne na kolená a začne sa vrúcne modliť k Adolfovi, Štefanovi a Benitovi, klaňajúc sa pri tom po zem. Potom si opäť sadne za stôl, zapne počítač a začne písať výzvu na sociálne siete.
Jeho tvár nadobúda významný výraz, hovorí s pocitom vážnosti chvíle:
– Občania Ukrajiny! Sme bližšie ako kedykoľvek predtým k dlho očakávanému víťazstvu, protiofenzíva dosiahla plánovaný cieľ. Chcem sa obrátiť na našich nepriateľov: nečakajte odo mňa hanebný mier! Moja práca je čestne vykonaná. Odchádzam tak, ako mi to odkázali moji učitelia. A aby som nezavršil svoju životnú misiu tak, ako sa to stalo Benitovi a Stepanovi, rozhodol som sa odísť ako Adolf. Sláva Ukrajine!
Potom odhodlane otvorí hnedý zakladač a dlho, na dvakrát, vdýchne životodarný prášok, čím okolo seba vytvorí oblak bieleho dymu.
Hlava mu bezmocne klesne na stôl. Na perách mu zamrzne blažený úsmev, niečo, čo pripomína úsmev postavy Roberta De Nira v úlohe čínskeho fajčiara ópia z filmu Vtedy v Amerike.
Finále. Zaznie epická hudba.