Môj profil 
Predplatné
Zmena ústavy zároveň prináša pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v spomínanej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné.
Novelizácia ústavy teraz pôjde na podpis prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý má na vyjadrenie maximálne 15 dní. Po tom, ako bude uverejnená v Zbierke zákonov, musí aspoň 30 poslancov NR SR predložiť do pléna návrh uznesenia na zrušenie Mečiarových amnestií a odobriť ho aspoň 90 hlasmi. A práve toto uznesenie bude následne posudzovať Ústavný súd. Plénum zároveň na návrh opozície rozhodlo, že skutky, na ktoré sa tieto amnestie vzťahovali, nebudú premlčané.
Za novelizáciu ústavy dnes hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽANO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.
Opozícia najskôr podmieňovala svoje kladné hlasovanie naplnením piatich podmienok. Koalícia napokon súhlasila len s odstránením rizika premlčateľnosti a vzájomnou dohodou na tom, kto bude parlament zastupovať pred Ústavným súdom.
Amnestie udelené 3. marca 1998 vtedajším premiérom a zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS). S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Mečiar najskôr 3. marca 1998 vydal rozhodnutie o amnestii. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. Neskôr 7. júla 1998 Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie, ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.
V decembri 1998 po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda podpísal rozhodnutie, ktorým vypustil niektoré články z Mečiarovej amnestie tak, aby bolo možné konať v kauzách “Zmarené referendum” a “Únos občana Michala Kováča ml.”. Vo februári 1999 však Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
.jpg)
