Poslanci v závere dňa diskutovali o novej Bezpečnostnej stratégii SR

Bratislava 27. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel, TASR-Jaroslav Novák)

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili druhý rokovací deň 23. schôdze parlamentu diskusiou o návrhu Bezpečnostnej stratégie SR. Šéf výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) pripomenul, že dokumentom sa radíme k západným spojencom, no nestrácame tým slobodu názoru

Stratégia má podľa neho chrániť záujem občanov SR. Byť súčasťou EÚ a NATO je podľa neho pre krajinu výhodné. Pripomenul, že treba pracovať na zlepšení vzťahov s Ruskom, ale nie na úkor záujmov Slovenska. Vyhlásil, že stratégia nie je ani proamerická, ani protiruská, ale proslovenská.

Slovensku podľa Valáška veľmi vyhovuje byť súčasťou EÚ, pretože vďaka Únii platí, že väčšie krajiny musia konzultovať zásadné rozhodnutia s tými menšími. NATO dáva záruku, že hoci sa krajiny niekedy nevedia zhodnúť, v kľúčovej veci sa vedia spojiť.

Skonštatoval, že Slovensko nemá žiaden problém s ruským národom či Ruskou federáciou, no prvoradou povinnosťou našej vlády je chrániť život a záujmy občanov, a tie sa rozchádzajú s predstavami Moskvy. Ruská vláda chce podľa neho oslabiť EÚ a NATO.

“Nehodnotím, nekritizujem. Rusko si povedalo, že touto cestou ide a ide si za tým systematicky, dlhodobo a dôsledne. Investuje nemálo peňazí a úsilia do toho, aby sa EÚ a NATO oslabili a ideálne rozpadli,” povedal s tým, že Moskva financuje aj extrémistické strany po celej Európe a podporuje dezinformácie o týchto dvoch zoskupeniach.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) poznamenal, že bezpečnostná stratégia nie je neutrálna technická norma, ale dokument založený na hodnotách demokratického a právneho štátu, slobody, pluralitnej demokracie, trhovej ekonomiky či ľudských práv. Podčiarkol že hovorí o EÚ a NATO ako spoľahlivých partneroch pre SR.

“Je dôležité, že je to takto pomenované, otvorene, jasne a úplne jednoznačne,” povedal.

Ocenil formuláciu o výzve k ukončeniu sporov na Ukrajine, obnove jej celistvosti “vrátane ilegálne okupovaného Krymu”. Vyzdvihol tiež, že stratégia hovorí aj o dôležitosti ľudských práv, extrémistických a hybridných hrozbách či dezinformáciách.

Bezpečnostná stratégia SR, okrem iného, definuje vzťah k Rusku

Bezpečnostná stratégia SR, okrem iného, definuje vzťah k Rusku. Rusko je podľa dokumentu “dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev, zároveň však svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru”. Politika SR voči Rusku podľa dokumentu ostane postavená na hľadaní prienikov spoločných záujmov, ale zároveň aj na otvorenom kritickom dialógu o otázkach, kde sa naše hodnoty a záujmy rozchádzajú, v nevyhnutných prípadoch preto podporí aj uplatnenie reštriktívnych opatrení.

Poslanci budú v diskusii ešte pokračovať. Vo štvrtok (28. 1.) ráno by sa mali venovať návrhu na vyslovenie súhlasu s predĺžením platnosti Zmluvy o európskom spolupracujúcom štáte medzi SR s Európskou vesmírnou agentúrou. Do programu schôdze pribudol vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Cieľom je zmierniť podmienky na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa. Vláda navrhuje, aby o ňom poslanci rokovali v tzv. zrýchlenom režime.

Korčok: Novú bezpečnostnú stratégiu potrebujeme, svet okolo nás sa mení

Novú Bezpečnostnú stratégiu SR potrebujeme, pretože svet okolo nás sa dramaticky mení. Sme konfrontovaní nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, hybridné vojny, kybernetické útoky či dezinformácie

V diskusii v pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS). Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár (Smer-SD) ocenil konštruktívnu diskusiu k stratégii. Súhlasí, že by sa z témy nemal vytĺkať politický kapitál. Preto namieta, že dokument obsahuje aj plán SaS a vlády o “modernom a úspešnom Slovensku”. Navrhol ju preto stiahnuť a prepracovať.

Od poslednej aktualizácie stratégie, v roku 2005, sa podľa Korčoka výrazne zmenilo bezpečnostné prostredie. Pripomenul, že pandémia nového koronavírusu nám ukazuje našu zraniteľnosť.

Šéf slovenskej diplomacie priblížil, že bezpečnosť je stav, keď môže štát vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom, pričom občania i štát nie sú obmedzovaní vonkajšími ani vnútornými okolnosťami.

“Bezpečnosť si dennodenne užívame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vieme si ju úplne presne predstaviť až vtedy, keď nám chýba,” upozornil s tým, že zodpovedný štát do nej preto investuje prostriedky.

Želá si, aby práve bezpečnosť bola vecou, na ktorej politici dokážu prekonať koalično-opozičné zákopy.

Blanár navrhol dokument prerobiť. Argumentuje, že ak chce preň koalícia nájsť širokú podporu, nemal by obsahovať program jednej strany či vlády. Poukázal na to, že stratégia presahuje volebné obdobie vlády. V súvislosti s implementáciou programu o modernom Slovensku hovorí o zbytočnej nadpráci, ktorou bezpečnostnú stratégiu znehodnotili. Poznamenal, že práve zahraničná politika bola v novodobej histórii Slovenska to, na čom sa zvyčajne dokázala nájsť zhoda naprieč politickým spektrom.

Napriek tomu podľa neho stratégia správne reflektuje na najnovšie výzvy a hrozby. Spomenul napríklad kybernetické hrozby či sociálne siete. Podčiarkol tému multilateralizmu.

“Ak by krajina ako Slovensko mala na niečom trvať, tak je to dodržiavanie medzinárodného práva,” povedal.

Rovnako pozitívne vníma aj to, že dokument definuje vzťah k Číne. Poznamenal, že táto krajina sa od roku 2005 stala globálnym hráčom a treba na to reflektovať.