Môj profil 
Predplatné
“Treba byť pripravený na takúto situáciu vo forme miest, v ktorých by boli sústredení tí, ktorí čakajú na deportáciu a môžu sa pokúsiť porušiť zákon,” vravel minister Błaszczak v utorkovom vysielaní Rádia Poľsko. “Okrem toho existujú podobné kontajnerové tábory vo Francúzsku a v Nemecku,” dodal.
Ako píše politico, je to však veľmi podobný prístup, ktorý prijalo aj Maďarsko a bolo kritizované EÚ a mimovládnymi ľudskoprávnymi organizáciami a skupinami kvôli “krutému prístupu k žiadateľom o azyl”. Tábory ako súčasť azylového systému umožnia pohraničnej stráži zadržiavať žiadateľov o azyl až do 28 dní na hraniciach počas spracovania ich žiadostí, “čo zabráni nezákonnému presunu do západnej Európy”. Druhá iniciatíva stanovuje pravidlá pre dočasné migračné tábory vrátane nariadení, ktoré im umožňujú umiestňovať do prispôsobených prepravných kontajnerov “v prípade hromadného prílevu cudzincov na územie Poľskej republiky”.
Myšlienka je populárna politicky. Nedávny prieskum organizácie CBOS zistil, že 74 % Poliakov nechce migrantov z Afriky ani z Blízkeho východu vo svojej krajine. Z toho takmer 90 % tvorili prívrženci strany PiS, ktorá stiahla dohodu schválenú predchádzajúcou vládou o premiestnení približne 7 000 žiadateľov o azyl do Poľska.
Poľsko zaznamenalo zvýšený migračný tlak na východnú hranicu s Bieloruskom. Podľa pohraničnej stráže, v roku 2016 Poľsko vrátilo späť približne 80 000 ľudí v hraničnom mieste Terespoľ, čo je takmer štyrikrát viac ako v roku 2015. Žiadatelia o azyl prechádzajúci cez Terespoľ zastupujú viac ako dve tretiny ľudí, ktorí sa pokúšajú o ochranu v Poľsku, a sú to hlavne Čečenci utekajúci pred vládou Ramzana Kadyrova a väčšina z nich pokračuje v ceste ďalej na západ do Nemecka.
Podľa viacerých správ ľudskoprávnych skupín vrátane Helsinského výboru a Human Rights Watch, v minulom roku poľská hraničná hliadka vrátila väčšinu žiadateľov o azyl do Bieloruska bez toho, aby im umožnila požiadať o azyl, čo by bolo porušením medzinárodného utečeneckého práva.
“Naša kontrola potvrdila niektoré prípady, keď príslušníci pohraničnej stráže neumožnili cudzincom podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, dokonca ani keď priamo vyhlásili taký zámer alebo spomenuli niektoré okolnosti, ktoré môžu preukázať, že boli prenasledovaní v krajine pôvodu,” uviedol poľský ombudsman vo svojej správe z minulého septembra.
Hraničná stráž oznámila, že umožňuje ľuďom požiadať o azyl, “ale akt požiadania nemožno obmedziť len na jednoduché používanie slova ´azyl´ alebo ´utečenec´, ale musí byť jasná celá reakcia cudzinca”.
Poľská vláda uviedla, že už má svoju kvótu v podobe viac ako milióna Ukrajincov, hoci sú prevažne ekonomickými migrantmi a nie utečencami. Menej ako 50 Ukrajincom bolo priznané postavenie utečenca od roku 2013.
