Politológ: Finančná kríza v Číne môže spôsobiť pád svetovej ekonomiky

Americký politický Gordon Chang predpovedá finančnú krízu, ktorá má čoskoro zasiahnuť Čínu. Podľa neho neudržateľné hromadenie dlhov v Číne zasiahne nielen čínske hospodárstvo, ale bude mať za následok svetovú recesiu. Svoj názor napísal na stránkach časopisu The National Interest.

Súdiac podľa oficiálnej štatistiky to môže vyzerať, že čínska ekonomika je v dobrom stave, pod povrchom sa však skrýva niekoľko ostrých problémov. Národný štatistický úrad v pondelok oznámil, že HDP v druhom štvrťroku stúplo o 6,7 %. Podľa Changa sa však oficiálnym ukazovateľom nedá veriť.

„Čínske čísla sú veľmi podozrivé,” píše autor. „Stabilne rastúce čísla HDP sú veľmi neobvyklé pre úplne vyspelú ekonomiku a nieto ešte na rozvojovú krajinu, ako je Čína,” hovorí.

Podľa neho reálny rast HDP odráža spotreba primárnej energie, ktorá podľa oficiálnych údajov vzrástla o 1,4 %. „V roku 2017 ekonomika vzrástla a energetická spotreba sa zvýšila o 2,9 %, HDP však nemohol rásť o 6,9 %, ako tvrdia,” domnieva sa Chang.

Hlavný problém podľa neho však spočíva v rýchlom raste dlhu. Chang varuje, že krajina generuje 1,5 krát viac dlhu než svojho nominálneho HDP, a to iba v prípade, že oficiálne čísla sú pravdivé, čo ako vysvetľuje, nie sú.

Čína nahromadila ohromný objem dlhu. „V roku 2008 čínsky pomer dlhu k HDP, čo je bežný ukazovateľ pre udržateľnosť dlhu, bol podľa Bloombergu na 141 %,” píše. „Už vtedy išlo o znepokojivú hodnotu, ale situácia sa od tej doby ešte zhoršila. V polovici minulého roku pomer podľa Bloombergu dosiahol hodnoty 256 %.

Pokiaľ ale vezmeme do úvahy aj tzv. „skrytý dlh” v „šedom bankovníctve”, cez ktoré obieha okolo polovica peňazí v Číně, tak pomer dlhu k HDP bude na 400 %. Čínske dlhové zaťaženie bude ale ešte pokračovať, lebo veľká časť investícií, ktoré boli financované pôžičkami, sú neproduktívne.

Minulý október vtedajší predseda čínskej centrálnej banky varoval, že Čínu môže stretnúť Minského moment, teda bod zlomu, kedy sa hodnoty aktív prepadnú.

Potom „na scénu prišiel Donald Trump”, pokračuje Chang. Podľa neho obchodnú vojnu Čína nevydrží. Nielenže Trump mieri na obchodný deficit s Čínou, ale preniesol boj i do oblasti vyspelých technológií.

„Dôvod, prečo môže dôjsť k dlho očakávanej dlhovej krízy, spočíva v tom, že čínske hospodárstvo silno závisí na prílive amerických dolárov, vďaka čomu sa dá navyšovať peňažná zásoba. Bez nich proste tlačia, čo vedie k inflácii,” vysvetľuje autor.

Zvyšovanie úverov povedie k oslabovaniu jüanu, ktorého hodnota v júni voči doláru poklesla o rekordných 3,25 % a pád pokračuje.

„Slabý jüan znamená odliv kapitálu. Súčasne americký Federálny rezervný systém zvyšuje úrokové sadzby. Zvyšovanie úrokových sadzieb spustí odliv peňazí z Číny do Ameriky,” vysvetľuje Chang americkú politiku voči Pekingu.

„To všetko je veľmi nešťastné, lebo predĺžený Peking uvrhne svet do recesie,” zhŕňa autor.