Polícia v Helsinkách zaregistrovala počas summitu Trump-Putin 13 protestov

Helsinki 16. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Celkovo 13 protestných zhromaždení zaregistrovala v pondelok fínska polícia na viacerých miestach v centre Helsínk, kde sa popoludní stretli americký prezident Donald Trump a jeho ruský partner Vladimir Putin.

Pred hlavnou železničnou stanicou demonštrovali za ľudské práva aktivisti z Amnesty International, na vežu evanjelického kostola vo štvrti Kallio údajne so súhlasom správy kostola zase aktivisti Greenpeace vyvesili transparent “Zahrejte naše srdcia, nie našu planétu.”

V parku Esplanadi, ktorý vedie až k Tržnému námestiu pri Prezidentskom paláci, rozvinuli asi dvadsiati aktivisti v červených šiltovkách pripomínajúcich Donalda Trumpa z jeho prezidentskej kampane transparenty “Make America Trade Again” (Nech Amerika znovu obchoduje).

Išlo o slovnú hračku s hlavným sloganom Trumpovej kampane “Make America Great Again” (Spraviť Ameriku znovu veľkou.) Demonštráciu usporiadala mládežnícka organizácia fínskej stredopravicovej Národnej koaličnej strany (Kokoomusnuoret).

“Na svete sú dvaja autoritárski lídri – Donald Trump a Vladimir Putin,” rozhovoril sa pre TASR jeden z mladíkov pridŕžajúci veľký transparent. Oblečené mal tričko s menami amerických prezidentov Reagana a oboch Bushov. “Skutoční republikáni sú za voľný obchod a medzinárodný poriadok. Trumpova administratíva nerobí ani jedno z toho,” zdôraznil mladík z juhofínskeho pobrežného mesta Espoo.

“Putinovi chceme odkázať, že okupácia Krymu je nelegálna. Mal by rešpektovať minské dohody a vrátiť Krym Ukrajine,” dodal mladý Fín.

V strede esplanády sa zase zhromaždila skupinka asi pätnástich Ukrajincov z organizácie Slobodní ľudia, podchvíľou skandujúca: “Sláva Ukrajine!” Cez megafón prečítali otvorený list americkému prezidentovi pri príležitosti jeho helsinského stretnutia s ruským lídrom. Aktivisti pripomenuli, že sa priamo zúčastnili revolúcie na Majdane a “naďalej bojujú proti ruskej vojenskej agresii a hybridnej vojne na Ukrajine”.

Trumpa pochválili za poskytnutie “obranných smrtiacich zbraní” Ukrajine, za spoluprácu na výcviku ukrajinských vojakov a podporu v oblasti vojenského spravodajstva.

“Za rok a pol urobila Trumpova administratíva pre Ukrajinu viac než Barack Obama za celých osem rokov v úrade. Za Obamu politiku Spojených štátov voči Ukrajine riadila nemecká kancelárka Angela Merkelová,” povedal pre TASR jeden z postarších protestujúcich, ktorý sa predstavil ako Boris Potapenko. Zdôraznil, že USA vyčlenili na pomoc Ukrajine “proti ruskej agresii” 400 miliónov dolárov.

Vyzdvihol tiež dôležitosť amerického tlaku proti vybudovaniu plynovodu Severný prúd 2. “Spojené štáty zvažujú uvalenie sankcií voči firmám podieľajúcim sa na Severnom prúde 2,” upozornil.

“Americký Kongres vždy jasne podporoval Ukrajinu. Teraz má však Amerika prezidenta, ktorý Kongresu v tejto podpore nebráni. Ak mu Kongres povie, aby uvalil sankcie, možno trochu otáľa, ale nakoniec ich uvalí,” vysvetľoval Potapenko.

Zároveň neverí, že by Trump na stretnutí s Putinom vymenil podporu Ukrajine za nejaké iné ústupky, napríklad v Sýrii. “Americký minister obrany James Mattis by potom podľa mňa určite nezotrval vo funkcii. V prospech Ukrajiny totiž vložil celú svoju prestíž a autoritu. Pentagón je do situácie zainteresovaný už do takej miery, že pre Trumpa je nemožné urobiť obrat o 180 stupňov,” dodal ukrajinský protestujúci.