Môj profil 
Predplatné
Miško Kaščák, narodený v r. 1972, sa činil od mladých liet. Už ako 13-ročný, na konci obdobia socializmu, oslovil slovenský „undergroung“ textami v kapele Bez ladu s skladu. Generácia 50+ dodnes spomína na vystúpenia, kde adolescent školil šteklivými slovnými hračkami režim. Vtedy bolo niektorým podozrivé, že koncerty (vždy s účasťou ľahko rozpoznateľných agentov ŠTB) prebiehajú. Síce s ťažkosťami, no vysokoškolské kluby v Bratislave navštívil postupne takmer všetky. Náhoda?
Po revolúcii, či skôr po riadenej zmene, bolo jasné, že mladý revolucionár nevydrží bez nepriateľa. Takmer okamžite našiel zaľúbenie v bezbrehej liberálnej orientácii so všetkým, čo k tomu patrí. A nevadí mu, že komunizmus a liberalizmus sú dva údy jedného tela. Ideológiu šikovne pretavil do sofistikovaného sociálneho inžinierstva, čo naozaj nejde bez odborných školení a riadení s pomocou šedých eminencií.
Kocáb je geniálny hudobník s tým správnym pôvodom, Kaščák je mizerný muzikant bez pôvodu, a preto musel na seba upozorniť radikálnymi názormi. Organizácia hudobného festivalu je výborným spôsobom, ako prezentovať a presadzovať určité myšlienky. Je niekoľko zásadných dôvodov, prečo práve festival vyhovuje: masová účasť mladých ľudí, súbežné podujatia s politickým pozadím, ideologicky ladené podprahové texty, veľký mediálny priestor, faktor davovej psychológie… Tak sa stalo, že Pohoda, masívne ospevovaná médiami, je dnes napríklad priamymi vstupmi vysielaná v RTVS (Rádio FM – je vlastne celoročným vyvrcholením kampane). V množstve neodškriepiteľne kvalitnej hudby sú ale preferovaní „umelci“ s politickým pozadím. Vyvrcholením snaženia je účasť Pussy Riot z Ruska, na čo netreba komentár. Všetko je neomarxisticky zaodeté do kabátika ekológie, tolerancie, vítania nezvaných hostí a ústretovosti k (často úchylným) menšinám.
V roku 2009 v rozhovore pre SME sa Kaščák nechal počuť, že: „…nerozumie kapelám Desmod a IMT Smile, ktorým sú ľahostajné škandály a démonizovanie menšín, vytváranie rôznych nepriateľov. Veď Desmod je z Nitry, kde napadli Hedvigu, neskôr jej naložili okrem skínov aj premiér.“ V nasledujúcom monológu pokračuje: „Hudobníci a umelci sa majú spájať s politikou…. Keď som videl na fotke kamaráta Jura Mokrého s Harabinom, skoro som sa rozplakal.“ Definovanie podobných postojov prebieha prakticky v každom interview pre médiá, a tých má za sezónu neúrekom. Logicky potom festival iba uvádza do praxe teoretické vízie, spracované dávno pred narodením pána Kaščáka a prezentované jeho osobou.
Pohoda je v roku 2018 zabehaným festivalom politickej piesne s jasne určenými ideologickými mantinelmi. Všetko prebieha podľa vopred vytýčených názorových línií: diskusné fóra iba s redaktormi SME a z mimovládok, s umelcami so správnym názorom, kapely s politickým podtónom, alebo minimálne s vyhlásením o nenávisti k Trumpovi, workshopy ako potlačiť xenofóbiu a rasizmus, stavanie symbolického minaretu… Vybočenie z radu nie je možné.
Pohoda prestavuje pre mladú generáciu naozaj pohodu. Ale pre mnohých skôr nepohodu, manipuláciu a zlý úmysel. Dokonalé finančné, mediálne a spoločenské krytie udalosti vyvoláva u vnímavých a súdnych obyvateľov mnoho otázok o skutočnom zákulisí a zmysle akcie. Hoci na mnohé dá odpoveď zdravý sedliacky rozum, na niektoré si budeme musieť počkať. Zatiaľ bude Pohoda otravovať mysle a úsudky mládeže.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
