Praha 2. júna 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

„Svoj názor na konvoje USA, ktoré jazdia po našich cestách, som nezmenil. Tentokrát ale protestovať principiálne nebudem,“ povedal pre Sputnik škandalózne známy podpraporčík v zálohe, veterán misie v Kosove a Kuvajte Martin Zapletal, ktorý sa minulý rok v máji pokúsil zastaviť kolónu Američanov pri výjazde z kasární vo Vyškove tým, že si stiahol nohavice

V júni-júli prejde cez Česko ďalších 1600 vojakov USA a 450 kusov techniky, vrátane tankov. Budú smerovať na Noble Jump 2017 a Saber Guardian 2017. Zapletal sa vyjadril k tejto veci, podobne aj k nasledujúcim otázkam redaktorky.

„Môžeme vidieť, že tie presuny amerických vojakov po Európe stále bližšie k ruským hraniciam neprestali a ja stále trvám na tom, že to je úplne neakceptovateľné, že ide o provokácie, a nejaké cvičenie, ktoré oni prezentujú, sú len zámienky. Je to robené pre to, aby si ľudia zvykali na pohyb amerických vojakov, a nielen amerických vojakov, budú tam aj iní vojaci. Aby si ľudia na jednej strane zvykali, na druhej strane aby obyvateľov strednej a východnej Európy zastrašili, pretože jazdia s nekrytým zbraňovým systémom – psychologicky nás pripravujú na to, že je to úplne normálna vec. Možno to naozaj smeruje k nejakému konfliktu, pretože si myslím, že prezident Putin nebude môcť tieto provokácie dlhodobo ustáť. Ak sú ruskí vojaci na svojom území pri západných hraniciach a Američania to chápu ako provokáciu a agresiu, tak je úplne neakceptovateľné, že sa oni voľne pohybujú – americkí vojaci – na európskom kontinente čo najbližšie k ruským hraniciam. A to je pre mňa absolútne neakceptovateľné.“

Ukazuje sa, že váš šokujúci protest bol márny …

Zapletal odpovedá: „Iste. To, čo som pred rokom urobil, bola forma nenásilného protestu. Doba sa mení. Keď niekto dnes bude niekde stáť s transparentom, hoci by to bol napríklad veterán v uniforme, tak si toho médiá ani nevšimnú. Nepodajú o tom správu. O tom sme sa mohli po mojej akcii proti americkému konvoju presvedčiť. Televízia Nova chvíľu potom, čo ma odviezla polícia na stanicu, vedela, že to bol človek vo vojenskej uniforme. Naše médiá samozrejme túto informáciu spočiatku nerozšírili, než to preniklo na verejnosť a začalo sa o tom viac hovoriť. Potom, čo som bol za túto vec neprávoplatne odsúdený, sa zdvihol obrovský občiansky odpor a televízie o tom začali opatrne informovať. Je to klasická manipulácia s ľuďmi skrze médiá. Čo má ale človek robiť viac? My nechceme násilie, my nechceme vojnu. Samozrejme, ak by k nej došlo, bude to tragédia úplne pre všetkých, ale zatiaľ zostaňme pri nejakých šokujúcich akciách, šokujúcich protestoch.“

Ovplyvnil ten váš čin nejakým spôsobom váš život? Cítite niečo? Máte kvôli tomu nejaké problémy?

To je ťažké. Niečo mi to dalo, niečo mi to vzalo. Z jednej strany je príma, keď sa stretnem s ľuďmi a oni povedia: „Martin, to ste vy? Veľmi ma teší! To bolo super!“ Samozrejme sa stretnem aj s ľuďmi z druhého tábora, že sa im to nepáčilo, že s tým nesúhlasia. Každý na to má právo. Ľudia ale potrebujú nejaké vzory, pretože sa boja. V Rusku to bude iste podobné, tak to funguje aj v Nemecku aj v Spojených štátoch. Ľudia sa boja postaviť, boja sa prejaviť, pretože nechcú riskovať, nechcú mať problémy. Ja som s tým mal samozrejme veľa problémov, či to boli finančné problémy, či to boli starosti, pretože neviete, čo bude a nebude. Doplácala na to aj moja rodina. Boli ľudia, čo ukazovali na moju rodinu: „Vy ste tí od toho Martina, čo je exhibicionista, čo ukazuje zadok?“ Ale zase časť rodiny povedala: „Nie! My za ním stojíme. Možno to neurobil úplne najlepšie, ale ako jeden z mála sa postavil na odpor, zatiaľ čo vy tu kecáte, nadávate a nič nerobíte.“

Spoznal som veľa dobrých ľudí. Neľutujem to, čo som urobil. Hovoril som, že po tej mojej akcii mi písalo obrovské množstvo ľudí. Tisíce ľudí ma žiadali o priateľstvo na Facebooku, písali mi aj legionári z Francúzska, talianski vojaci, nemeckí, dokonca aj z USA a Veľkej Británie. To nehovorím ešte o krajinách bývalej Juhoslávie, Slovensku, Poľsku, Rusku … To bolo úplne úžasné. V Českej republike mi písalo veľa ľudí: až nabudúce budeš niečo také robiť, daj vedieť, pôjdeme s tebou. Iní písali: až nabudúce pôjdu, ja to urobím.

Myslíte si, že títo ľudia dnes vyjdú na protest proti novému americkému konvoju?

Je to každého vec, každý má možnosť prejaviť sa nejakým spôsobom. Človek môže prísť s niečím iným, ale už raz pred niekoľkými mesiacmi tu americkí vojaci prešli. Nič šialeného, bijúceho do očí to nebolo. Kde sú tie stovky ľudí, ktorí písali: „Martin, my to urobíme tiež, keď pôjdu!“ Nikto nič neurobil! Ľudia toho len nakecajú, ľudia sa boja – koho? Našich politikov, alebo Američanov? Takže teraz ja nič podobné robiť nebudem a počkám, ako sa k tomu postavia ďalší ľudia. Nejaký vzor dostali a teraz záleží na každom občanovi, čo bude a nebude robiť. Predsa nie je možné, aby jeden človek z republiky nejakým veľmi výrazným odporom reprezentoval celú Českú republiku. Nie som tu sám! Každý zodpovedá za seba, za ľudí okolo, za celú Českú republiku a za mier vo svete!

Jana Petrova