Môj profil 
Predplatné
Podľa aliancie práve korupcia a neprehľadné zmeny zákonov sú problémy, na ktoré sa podnikatelia často sťažujú. “Jedným z najdôležitejších návrhov PAS ako znížiť korupciu bolo obmedziť voľnosť rozhodovania a zintenzívniť verejnú kontrolu politikov vo forme povinného zverejňovania poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonom v druhom čítaní,” uviedol projektový manažér PAS Peter Kremský.
Zároveň si myslí, že súčasná prax v predkladaní a prijímaní pozmeňujúcich návrhov prirodzene rozširuje potenciálny priestor na presadzovanie záujmov jednotlivcov alebo vybraných skupín. Z analýzy PAS totiž vyplýva, že len 15 percent pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo zverejnených šesť a viac pracovných dní pred druhým čítaním.
Priemerný čas zverejnenia pozmeňujúcich návrhov v sledovanom období od apríla 2012 do júla 2015 bol 2,27 pracovného dňa. Za posledný rok sa toto číslo zvýšilo o zhruba desať percent. Relatívne najdisciplinovanejší boli poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany SaS. Tí zverejňovali svoje pozmeňujúce návrhy v priemere 2,65 pracovného dňa pred druhým čítaním.
Priemerná doba zverejnenia pozmeňujúcich návrhov poslancov ostatných politických strán bola kratšia – približne dva dni a viac, s výnimkou strany Most-Híd, ktorej poslanci zverejňovali svoje pozmeňujúce návrhy v priemere len 1,47 pracovného dňa pred druhým čítaním. Táto strana ich však predložila najmenej, za tri roky ich bolo 38. Takmer 200 ich navrhla vládna strana Smer-SD, len o málo menej OĽaNO.
“Z tohto pohľadu najkoncepčnejšie v parlamente pracujú poslanci, ktorí kandidovali za SaS a OĽaNO, ich priemerná doba zverejnenia pozmeňujúcich návrhov sa za posledný rok zvýšila. “Aj medzi nimi sa však nájdu takí, ktorí sú známi predkladaním návrhov tesne pred druhým čítaním. Najnižší priemer doby zverejnenia majú v tomto volebnom období stále poslanci za Smer-SD a Most-Híd.
Typickým podávateľom pozmeňujúcich návrhov tesne pred rokovaním je podľa analýzy PAS poslanec Juraj Blanár (Smer-SD). V tomto volebnom období ich podal už 13, z toho osem v deň druhého čítania a ďalších päť deň pred ním. Veľa oneskorených pozmeňovacích návrhov mali aj Erika Jurinová (OĽaNO), Ivan Švejna (Most-Híd) či Július Brocka (KDH).
Z hľadiska celkového počtu predložených poslaneckých pozmeňujúcich návrhov od mája 2012 sa na prvé miesto prebojovala najpočetnejšia strana Smer-SD, ktorá za posledný rok predbehla poslancov zvolených za OĽaNO. Od začiatku volebného obdobia predložil Smer-SD spolu 193, OĽaNO 185 návrhov. S väčším odstupom nasledujú strany SaS (110), KDH (97), SDKÚ-DS (92) a Most-Híd (38). Najviac poslaneckých návrhov v prepočte na jeden mandát podalo OĽaNO – vyše 11,5, SaS mala desať návrhov na mandát. Posledný je Smer-SD s 2,33 návrhmi na poslanca.
Najaktívnejším poslancom pri podávaní pozmeňovacích návrhov naďalej ostáva Jozef Mihál (SaS), s veľkým odstupom za ním nasledujú Miroslav Beblavý (nezaradený), Erika Jurinová (OĽaNO) či Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). V prvej desiatke sú až šiesti poslanci za OĽaNO.
PAS zdôrazňuje, že nechce nijako spochybniť právo poslancov predkladať pozmeňujúce návrhy. “Systém, keď poslanecký pozmeňujúci návrh môže bez verejnej diskusie zo dňa na deň zásadným spôsobom zmeniť výsledky niekoľkomesačnej prípravy zákona, však PAS nepovažuje za dobrý, pretože ide vlastne o zneužitie rokovacieho poriadku a znehodnotenie práce poslancov,” uviedol Kremský.
Aliancia preto navrhuje, aby sa zaviedla povinná, minimálne týždňová lehota na zverejnenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pred druhým čítaním v NR SR. “Cieľom je zvýšiť verejnú kontrolu, umožniť verejnosti oboznámiť sa a diskutovať o poslaneckých návrhoch, ako aj obmedziť možnosti netransparentného vplyvu jednotlivcov a parciálnych skupín na výsledné znenie legislatívy,” dodal Kremský.
Za problematické považuje PAS aj nepriame novelizácie zákonov, či zmeny zákonov cez iné nesúvisiace právne predpisy. Tento rok sa tým začalo zaoberať aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré predložilo nový zákon o tvorbe právnych predpisov. Ten tzv. prílepky zakazuje. Platiť by mal začať od budúceho roka. Dôvodom je neprehľadnosť legislatívneho procesu, čo nepomáha predvídateľnosti práva.
.JPG)
