Môj profil 
Predplatné
Višňovský sa v dejisku MS objavil v záverečný hrací deň základných skupín. V tej chvíli už mali slovenskí hokejisti istotu záchrany, no dojem, ktorý zanechali, ho nepotešil. „Nie je to dobré. Je veľa negatívnych správ v médiách. Ale čo majú písať, keď sa nehrá dobre a prehráva sa s tímami, proti ktorým sme v minulosti poľahky vyhrávali? To je, bohužiaľ, obraz nášho hokeja. Desať rokov sme zaspali. Žiadna infraštruktúra, žiadna výchova. V minulosti vždy prišli nejakí chalani z NHL, potiahli to a boli výsledky. Teraz neprišiel nikto. Musím to povedať tak, že sme hrali béčkový hokej,“ uviedol Višňovský.
Naživo videl zápas Slovenska so Švédskom (2:4), predošlé sledoval v televízii. Na priamu otázku, či mal pri nich nervy, odpovedal pohotovo: „Áno, mal som nervy, ale pozrel som si to. Ale ten výsledok nie je chyba Zdena Cígera alebo Roba Švehlu. To je chyba celého obdobia. Boli nejakí hráči, ktorí to roky ťahali, no na to sa nenadviazalo ďalšími. Celé je to obrazom toho, že sa zaspalo,“ poznamenal.
Nie je to tak dávno, čo vypadol z hokejového kolotoča, no na šampionáte hral naposledy v roku 2011. Už vtedy bol vnímateľný ústup Slovenska z pozícií, ktoré mu patrili pred dekádou. „Dáni, Nóri, Slovinci, to sú teraz naši súperi. Treba nášmu hokeju dať systém. Dotiahnuť deti a spraviť výber, nie nábor. Takisto treba vzdelávať trénerov. To je u nás úplne žalostné. Od koho sa majú mladí chlapci učiť? Ja som mal to šťastie, že som sa mohol učiť od hráčov ako Jirko Šejba, Ján Varholík, Ľubo Sekeráš, Stano Medřík a ďalších, ktorých som sledoval, ako hrajú. Hltal som ich v každom striedaní a v každom zápase proti nim. Potom prišli do Slovana Cíger a Kolník a mňa práve to potiahlo, že som mohol hrať s takýmito hráčmi. Teraz má chalan 25-gólovú sezónu a nejakí Švédi či Fíni ho zaplatia a on ide preč. Na Slovensku ho nikto nezaplatí. My, žiaľ, nemáme financie na to, aby sme zaplatili takýchto hráčov,“ povzdychol si Višňovský.
Za jeho čias bolo bežné, že reprezentačný tím bol na šampionáte posilnený o viacerých hráčov z NHL. Nezriedka aj o dve formácie, tentoraz bol však stav úplne iný. „Žiaľ, vznikla situácia, že neprišiel žiadny hráč z NHL a nemal kto potiahnuť európskych hráčov. Tá mentalita išla dole a pozitívna energia z kabíny sa vytratila. Chalani zbadali, že niečo je zle a už sa z toho nevedeli dostať. Padlo to dolu a potom to už bola, a teraz poviem možno tvrdé slovo, zúfalosť,“ konštatoval majster sveta z Göteborgu.
K nezapomenuteľným momentom v jeho reprezentačnej kariére patrí premenený samostatný nájazd v dvojzápase o záchranu proti Slovinsku na MS 2008 v kanadskom Halifaxe. Súčasný formát MS je už iný, no hrozba vypadnutia bola aj tentoraz reálna. „Ja som to zažil a veru, nie je to príjemné. Keď spadneš nižšie, tak nevieš, kedy sa dostaneš späť. Už toto účinkovanie na MS je veľký odkaz pre celý slovenský hokej.“
Višňovský si na šampionáte všímal najmä slovenský tím, v ďalšom priebehu turnaja má svojho favorita. „Zaujali ma Rusi. Hrali pekný hokej, bola na nich radosť pozerať. Hádzali si to v rýchlosti, predvádzali krásne akcie. Doteraz to bol pre mňa favorit, no uvidíme, či sa im to podarí preniesť do play off,“ dodal.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
