Dnes, keď vidíme, ako to dopadlo, sa iba potvrdzuje, že to bol politicky chybný krok,“ povedal v TABLET.TV v diskusii s politickým analytikom Eduardom Chmelárom publicista Juraj Hrabko.

„Lebo Miloš Zeman opakovane hovoril, že sa nezúčastní na televíznych debatách ani pred prvým, ani pred druhým volebným kolom. Ale keď videl výsledky prvého kola, tak mu výzva pána Drahoša prišla vhod a hneď aj blahosklonne reagoval, že prosbu pána Drahoša vypočuje. A teda pôjde,“ vysvetľuje Hrabko. „Ak by Drahoš počkal a Zemana nevyzýval, musel by to byť Miloš Zeman, ktorý by zrazu navrhol aj verejnú debatu. A loptička by bola na strane Drahoša,“ dodal.

Hoci sa spočiatku zdalo, že vzhľadom na skoršie vyhlásenia Miloša Zemana neprebehne medzi oboma kolami volieb ani jedna televízna diskusia, prezident už v čase prijímania Drahošovej výzvy hovoril rovno o dvoch diskusiách a aktuálne prijal pozvanie až do štyroch televízií.

Hrabko v tejto súvislosti upozornil, že Drahoš zatiaľ súhlasil len s dvoma diskusiami. Ak neprijme pozvanie aj od ďalších dvoch televízií, je teoreticky možné, že budú akceptovať ako partnera na rozhovor aj samotného Zemana.

„Debaty budú podľa môjho názoru kľúčové,“ poznamenal Chmelár, podľa ktorého prvé kolo dopadlo nádejnejšie pre Drahoša. „Ak ma niečo prekvapilo, tak to bol príliš nízky výsledok Miloša Zemana. Je to, samozrejme, relatívne, lebo výsledok je číselne, aj oproti minulým voľbám, stále úctyhodný, získať 38 percent a takmer dva milióny hlasov, to na jednej strane vyzerá veľmi dobre. Na druhej strane očakávania, aj samotného štábu Miloša Zemana, že bude atakovať víťazstvo v prvom kole, boli ďaleko vyššie,“ pripomenul Chmelár.

Zatiaľ čo prvé kolo bolo podľa neho „referendum o Zemanovi“, v druhom už budú vďaka televíznym duelom voliči porovnávať dvoch konkrétnych kandidátov. Určitú výhodu môže mať aktuálny prezident, keďže má skúsenosti z politických diskusií, ktoré sa od akademických výrazne líšia okrem iného tým, že neprebiehajú v korektnom duchu. V tomto zmysle Chmelár upozornil na billboard Zemanových priaznivcov s textom „Stop imigrantům a Drahošovi, tato země je naše“, ktorý podľa neho nie je férový a útočí „na prvú signálnu sústavu voličov“.

„Paradoxné na tom billboarde bude to, že Miloš Zeman môže dať od neho ruky preč, ak to bude pre neho výhodné,“ upozornil Hrabko (M. Zeman už medzitým naznačil, že o billboarde nevedel a vyhlásil, že podľa neho mu v kampani nepomôže, pozn. Teraz.sk).

„Nejde tu o ‚ľudovosť‘, Miloš Zeman je ľudový, ale o podpásovosť. Je asi naivné čakať od Zemana rytiersky súboj, ale toto môže mať presne opačný efekt. Videli sme to v súboji Fico – Kiska, že keď sa podpásovo útočí, ľudia majú tendenciu chrániť, v tomto prípade Drahoša,“ poznamenal Chmelár. Na druhej strane, rovnako kontraproduktívne môžu byť podľa neho útoky na Zemanov zdravotný stav. Jeho voliči vedia, že trpí ťažkou cukrovkou a útoky v tomto zmysle môžu mať na nich podľa Chmelára mobilizačný efekt.

„Aj podľa mňa budú tieto debaty kľúčové. Ale koľko ich bude? V tomto je podľa mňa Miloš Zeman nepredvídateľný. Debaty budú ťažké, lebo Zemanovým heslom v poslednom čase je, že iba blbec nemení svoje názory. S týmto heslom dokáže odpáliť čokoľvek, akýkoľvek argument. Podľa toho, čo sa mu bude hodiť,“ poznamenal Hrabko.

Dodal, že pre Drahoša nemá zmysel snažiť sa osloviť aktuálnych voličov Miloša Zemana, jeho úlohou je získať voličov porazených kandidátov z prvého kola.

„Šancou Zemana je zneistiť Drahošových voličov, aby aspoň časť z nich nešla voliť,“ reagoval Chmelár. „Vyvolať v nich otázniky, či je tento muž schopný riadiť túto krajinu a zastávať jej záujmy v zahraničí. Lebo Zeman sa vie postaviť proti establishmentu a byť hlasom tých, ktorí majú pocit, že ich nepočuť. V Európe sa už všetko, čo ide proti mainstreamu, považuje za protieurópske, alebo proti NATO či proruské. Pritom Zeman síce provokuje, ale nikdy nešiel proti Európskej únii ani proti NATO,“ tvrdí Chmelár, podľa ktorého sa Zeman môže pokúsiť mobilizovať časť nevoličov. „Rozhodovať bude aj voličská účasť,“ povedal.

„Podľa mňa prvé kolo nebolo referendum o Zemanovi. A pri niektorých voličoch mohol zohrať úlohu aj ten fakt, že sa s istotou očakával postup Zemana do druhého kola, ak nevyhrá už v tom prvom. Tak si povedali, že netreba ísť voliť. Uvidíme, ako sa zachovajú v druhom kole,“ poznamenal na margo volebnej účasti Zemanových voličov Hrabko.

Zároveň dodal, že témou debaty nemusia byť len zahraničnopolitické vzťahy Česka s Ruskom, ale aj to, či Rusi nezasahujú do kampane.

„Drahoš musí debatu zvládnuť so cťou, musí sa veľmi dôkladne pripraviť a nesmie prijať témy a spôsob rétoriky, ktorý bude nadnášať Miloš Zeman. Pretože to, že vie akademicky diskutovať, neznamená, že ovláda politickú diskusiu. Bude to mať veľmi ťažké. Miloš Zeman vie, že mu ide o všetko. A všetky svoje dobré aj zlé stránky v debatách použije,“ upozornil Hrabko.

„Jedným je drahý Miloš a druhým je milý Drahoš. Voliči Miloša Zemana sa do značnej miery podceňujú. Sú to ľudia, ktorí cítia neistotu a strach z vývoja, ktorý sa deje nielen v Českej republike, ale v celej Európe. Na tieto strachy by mala vedieť reagovať aj druhá strana a nepodceňovať ich,“ poznamenal Chmelár.

Zeman môže podľa neho v debatách spochybniť kompetentnosť protikandidáta vykonávať funkciu a zároveň obrátiť pozornosť na jeho poradcov, ktorých úloha by v prípade politicky neskúseného prezidenta významne vzrástla. „Drahošovi poradcovia, najmä na zahraničnú politiku či ekonomiku, naznačujú, že až taký umiernený jeho štýl nebude,“ odhadol.

Podľa Chmelára však v kampani jedna z dôležitých tém takmer absentuje. „Podstata, o ktorú sa tu hrá, nie je Zeman, ale Babiš. Už pri prvom kole ma prekvapilo, že sa to vôbec nerozoberalo. Nie je jedno, ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi premiérom a prezidentom a ako bude prebiehať zostavenie vlády,“ povedal.

Českí poslanci v prvom hlasovaní dôveru vláde nevyslovili. „Prvý pokus rokovaní o vláde bol podľa mňa hrou, možno ani nebol myslený celkom vážne. Rozhovory o zostavení vlády, to nie je len sadnúť si, opýtať sa, či ideme spolu. Pozrite sa na Nemecko, tam odborné tímy stovky a stovky hodín rozoberajú jednotlivé problémy. Celé mesiace.

Keďže sa toto neuskutočnilo, predpokladám, že seriózne rozhovory sa začnú až teraz,“ reagoval Chmelár.

„A podobne ako v Nemecku platí, že na niektoré veci musíte utvoriť atmosféru. Zo začiatku aj v Nemecku bolo pre voličov sociálnej demokracie nepredstaviteľné, že utvoria vládu s kresťanskými demokratmi. Ale až vývoj, kde im ukázali, ako by to mohlo vyzerať, a tá jamajská koalícia bola strašná, prinútil ľudí rozmýšľať inak,“ povedal.

„Myslím si, že aj v Česku sú hrany tých počiatočných veľmi radikálnych vyjadrení už otupené. V tejto chvíli sa ako najpravdepodobnejší scenár ukazuje koalícia ANO – ČSSD – KSČM. Ale tých variantov je viac,“ dodal Chmelár.

Podľa Hrabka sa čaká na výsledok prezidentských volieb. „Od toho sa bude odvíjať celá politika. Čo sa týka prvého pokusu, dávno sme všetci vedeli, že dôveru v parlamente nedostane,“ poznamenal Hrabko. V záujme Andreja Babiša podľa Hrabka je, aby ho prezident opäť vymenoval za premiéra. To by Miloš Zeman ešte stihol aj v prípade, že by nebol zvolený za prezidenta. „A ďalší pokus má potom v rukách predseda snemovne, ktorý je tiež z ANO. Takže by mal Andrej Babiš až tri pokusy. Ale aj on vidí, že na to musí ísť inak. Ak bude zvolený pán Drahoš, mohol by robiť prieky a mohlo by prísť aj k politickej kríze. Karty budú rozdané úplne inak, ak bude prezidentom Miloš Zeman, a inak, ak to bude Jiří Drahoš,“ zdôraznil Hrabko.

Obaja analytici považujú za problém takmer štyri milióny exekúcií na slovenských súdoch. Chmelár v tejto súvislosti upozornil, že ľudia v dlhovej pasci sa obávajú legálne zamestnať, aby im výplatu nezobral exekútor. Z tohto pohľadu je vládna iniciatíva na exekučnú amnestiu podľa neho namieste, aj keď je to z právneho hľadiska veľmi citlivá záležitosť.

Gesciu nad rokovaniami má ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most–Híd). Vopred však ľudí varuje, aby si od exekučnej amnestie na dlhy voči štátu nesľubovali nereálne veľa. Peter Pčolinský zo Sme rodina upozornil, že s touto myšlienkou prišla jeho strana a jej predseda Boris Kollár zasa naznačil, že za vládnu iniciatívu zahlasujú.

„Za dôležitejšie ako vyhlásenie pána Pčolinského považujem vyhlásenie Borisa Kollára, že za to, napriek tomu, že to bola ich agenda, zahlasujú. Toto považujem za dôležité a férové. Je to veľmi citlivá, ale aj dôležitá téma. Na Slovensku sú štyri milióny exekúcií.

To už je problém, ktorý sa nedá zhodiť zo stola s ideologickým odsudkom, ako SaS, že je to proti princípom trhového hospodárstva,“ reaguje Chmelár.

„Je to vážny problém, ktorý treba riešiť tak, aby právo neutrpelo. Veď sú oprávnené aj námietky veriteľov. Ale úroky vyrástli už do takých výšok, že to bežní ľudia nevládzu splácať. Nemôže sa to stať pravidlom, ale toto riešenie muselo prísť,“ dodal Chmelár.

„Je to na odbornú debatu. Právo určite utrpí, ide o to, do akej miery. Druhá vec je otázka, čo robili predchádzajúce vlády pre to, aby k tejto situácii predišlo. Ak sa dnes neprijmú nové pravidlá, situácia so štyrmi miliónmi exekúcií sa môže o štyri, päť či osem rokov zopakovať,“ reagoval Hrabko.

Obaja kritizovali pripravované opatrenia rezortu vnútra, ktorý chce zvýšiť dohľad na oblasťami s rómskymi osadami. Mali by sa zvýšiť kompetencie policajtov, aby mohli zakročiť nielen pri páchaní trestnej činnosti alebo priestupku, ale aj pri narúšaní verejného poriadku. V pláne je vytvorenie integrovaných policajných oddelení s vyšším počtom policajtov, ktoré budú zodpovedné za situáciu v príslušnej osade.

Zaviesť sa majú aj občianske hliadky, ktoré by dohliadali na bezpečnostnú situáciu v rómskych osadách. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) tiež oznámil potrebu vedenia štatistických údajov o tzv. rómskej kriminalite.

„Pripravovať zákon proti jednému etniku je protiústavné, aj proti medzinárodným dohodám. Ja si nerobím ilúzie, u časti voličov sa to stretne s veľkým nadšením, ale to je práve rozdiel medzi koncepčnou politikou a tým, keď sa predháňate s extrémistami,“ reagoval Chmelár.

Kaliňák podľa neho nehovorí pravdu, keď tvrdí, že policajti nemajú dostatočné kompetencie alebo sa dokonca boja. „Problém je, že ministerstvo vnútra robí samo sebe inšpekciu. Ak by mal niekto dostať viac kompetencií, tak by to mali byť rómski komunitní špecialisti, ktorí sa týmto problémom budú zaoberať komplexne,“ povedal Chmelár.

„Naozaj tu bol problém kriminality dlhodobo podceňovaný a kto povedal niečo proti, bol hneď rasista. Treba citlivo vnímať to, že ľudia žijúci v blízkosti týchto osád majú svoje negatívne skúsenosti. Ale riešenie problému rómskych osád a skupín obyvateľstva, ktoré dnes žijú na Slovensku v horších podmienkach ako v treťom svete, nie je primárne represívne a policajné, ale sociálne a ekonomické. Veď títo ľudia nezmiznú. Pamätáte sa, ako musela zasiahnuť armáda, keď sa za druhej Dzrurindovej vlády rozhodli, že pôjdu po nich tvrdo?“ opýtal sa Chmelár.

„Právnik nemôže prísť s niečím takým, ako sú „rómske trestné činy“. Ľudí nesmiete značkovať podľa rasy, farby pokožky či náboženského presvedčenia,“ reagoval Hrabko.

Dodal, že ak by niekto spočítal sumu, ktorú Slovensko v priebehu svojej existencie vynaložilo na riešenie tohto problému, asi by sa mnohým zatočila hlava. A otázkou je, kde tieto peniaze skončili.