Môj profil 
Predplatné
„Ako jediný VÚC máme oddelenie duálneho vzdelávania, teda aj vďaka tomu sa nám podarilo urobiť takýto veľký skok. Dokonca máme u nás aj žiačku na duálnom vzdelávaní, keď skončí, hneď bude úradníčkou VÚC a bude mať prácu,“ uviedol Majerský, ktorý o danej problematike hovoril aj vo Veľkej Lomnici (okres Kežmarok) počas okrúhleho stola k téme Potenciál sociálnej ekonomiky: Rozvoj prostredníctvom začleňovania.
Predseda PSK uviedol ako jeden z príkladov strednú odbornú školu v Humennom, kde sa rómske dievčatá učia za predavačky. „Poobede po škole môžu ostávať na brigáde a zarobiť si peniaze navyše. Cez víkendy ich volajú na výpomoc, brigádu už majú zabezpečenú aj na prázdniny. Takže tam, kde raz budú pracovať, už teraz brigádujú,“ povedal Majerský. Duálny systém vzdelávania má podľa jeho slov svoj zmysel a význam, a to aj napriek počiatočným problémom so začleňovaním Rómov do pracovného procesu, ktorým čelia niektoré firmy. Následné zmeny je podľa neho ale možné vidieť. „Tí, ktorí začali pracovať, zmenili hygienické, spoločenské a pracovné návyky. Niektorí sa odsťahovali z kolónií, zariadili si vlastné bývanie, začali dochádzať do práce autami. Je to trošku dlhší proces, ale táto pracovná terapia je pre nich výnimočným momentom na to, aby zmenili svoje životy,“ uviedol.
Skúsenosti s prácou s Rómami má aj podtatranská firma Prima Poprad zaoberajúca sa spracovaním plastov. Vo výrobe tvoria 60 percent zamestnancov. V budúcom roku sa rovnako plánuje zapojiť do systému duálneho vzdelávania. „Chceli sme sa zapojiť už tento školský rok, a však partnerská škola mala nejaké interné problémy, preto sa nám nepodarilo naštartovať spoluprácu. Dúfam, že sa to podarí v budúcom roku,“ povedal pre SITA Radoslav Zemko personálny manažér spoločnosti sídliacej v priemyselnom parku v Matejovciach. Záujem tam majú o študentov odborov, ktoré sa zaoberajú spracovaním gumy a plastov. „To, čo by sa študenti učili v študovni, môžu u nás vidieť v praxi, teda ako funguje celý proces od príjmu materiálu, jeho spracovanie až po výsledný výrobok,“ poznamenal Zemko. Cieľom firmy je následne študentov zamestnať aj po skončení školy. Spoločnosť sa zapojila do projektu neziskovej organizácie Človek v ohrození, ktorý sa zaoberá začleňovaním Rómov. V rámci spolupráce s ďalšími firmami by podľa Zemka mohlo v priemyselnom parku v Matejovciach vzniknúť po vzore iných podnikov aj stredisko zamerané na vzdelávanie ľudí z marginalizovaných skupín, kde by sa mohli napríklad priučiť základným pracovným návykom.
Majerský však v rámci sociálnej ekonomiky poukázal aj na príklady dobrej praxi, ktoré ponúkajú sociálne podniky. V obci Raslavice v okrese Bardejov bolo podľa jeho slov v minulosti nezamestnaných 280 Rómov, po založení stavebného a potravinárskeho podniku sa ich počet znížil na 120. „Rómovia tam pracujú a pestujú zeleninu, predávajú ju do škôl a sociálnych zariadení. Aj my, ako vyšší územný celok, ju od nich odoberáme,“ uzavrel.
.jpg)
