Po útoku v Berlíne sa pripravuje balík protiteroristických opatrení. Bude znamenať aj oklieštenie osobnej slobody, ako sa to stalo v iných štátoch?

Berlín 27. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)

V Nemecku sa už pracuje na vyvodení politických záverov z islamistického teroristického útoku, ktorý si 19. decembra vyžiadal v Berlíne 12 obetí a viac ako päť desiatok zranených.

Tamojšie médiá informovali, že vládne strany pripravujú balík protiteroristických opatrení, ktorého súčasťou by mohli byť prísnejšia kontrola registrovaných islamistov, izolácia žiadateľov o azyl s neistou identitou, ale aj celý rad ďalších noviniek. Podobná legislatíva prijatá v iných štátoch doteraz vždy viedla hlavne k okliešteniu osobnej slobody domáceho obyvateľstva a v Nemecku to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude inak.

Poukazujú na to aj snahy bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá sa podľa mienkotvorného denníka Süddeutsche Zeitung zaoberá protiteroristickými opatreniami v materiáli nazvanom Bezpečnosť našej slobode. Pod týmto eufemistickým názvom sa ukrýva uvoľnenie predpisov o ochrane osobných údajov a následne navrhuje napríklad rozšírenie povinnosti odkladať údaje o komunikácii aj na emaily a iné služby, využívané na krátke odkazy. Súčasne navrhuje poskytnúť krajinským úradom právomoci zhromažďovať bez osobitného povolenie aj údaje u tínedžerov vo veku od 14 rokov.

Viaceré predstavy bavorskej vládnej strany a spolkového rezortu vnútra sú fakticky identické, pričom sa doteraz nerealizovali v praxi kvôli nesúhlasu koaličných sociálnych demokratov z SPD.

Figuruje medzi nimi napríklad predĺženie vyhosťovacej väzby z doterajších štyroch dní na štyri týždne, respektíve možnosť jej nariadenia aj v prípade prevencie, napríklad podozrenia zo spáchania trestného činu ohrozujúceho verejnú bezpečnosť či automatické zadržanie registrovaných nebezpečných islamistov, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté.

Ako informoval bulvárny denník Bild, medzi plánovanými opatreniami je aj dodatočná bezpečnostná lustrácia všetkých žiadateľov o azyl a ich opätovné zaznamenanie biometrických údajov.

Strany únie CDU/CSU sa po útoku na jeden z berlínskych vianočných trhov vrátili aj k niektorým už skôr prezentovaným návrhom. Jedným z nich je vytvorenie tzv. tranzitných zón v pohraničných oblastiach, z ktorých by ďalej do krajiny mohli pokračovať iba utečenci, ktorých totožnosť sa podarilo objasniť. SPD, ktorá túto ideu pôvodne jednoznačne odmietala, sa po nedávnom útoku približuje k predstavám strán únie a navrhuje zriadenie osobitných záchytných centier, v ktorých by došlo k izolácii žiadateľov o azyl s neobjasnenou identitou.

V Berlíne sa ďalej vášnivo diskutuje o zaradení severoafrických krajín – Alžírska, Maroka a Tuniska – z ktorého pochádzal berlínsky atentátnik – medzi tzv. bezpečné štáty, čo by urýchlilo a uľahčilo vracanie utečencov – občanov týchto krajín.

Schválenie tohto návrhu, odobreného už Spolkovým snemom (Bundestagom) blokujú v Spolkovej rade (Bundesrate) opoziční Zelení s tým, že podľa ich názoru spomínané tri štáty nemožno vnímať ako bezpečné z hľadiska novinárov, opozície či homosexuálov.

Ďalším zásahom do osobnej slobody a mimoriadne veľké vášne vyvoláva aj vládou po teroristickom útoku schválené rozšírenie siete bezpečnostných kamier na verejných priestranstvách, ba aj súkromných širokou verejnosťou využívaných objektoch (obchodných centrách, športoviskách, parkoviskách).