Môj profil 
Predplatné
Kapitán John Franklin sa narodil 16. apríla 1786 v Spilsby v grófstve Lincolnshire. Bol to britský moreplavec a polárny bádateľ. Keď sa 19. mája 1845 vydal na polárnu expedíciu mal už za sebou mnoho skúseností, keďže v roku 1800 ako štrnásťročný vstúpil do britského námorníctva. Zúčastnil sa bojov pri Trafalgare, plavil sa okolo Austrálie a jeho prvé cesty smerom na sever začali už v roku 1818.
Vďaka týmto skúsenostiam sa nebál ako 59-ročný vydať na ďalšiu plavbu. Lode Erebus a Terror, čo v preklade znamená podsvetie a hrôza mali namierené k Islandu. Po dvoch mesiacoch sa dostali do Grónska. A práve tu sa navždy stratili. Obe plachetnice boli vybavené vrtuľovou a parným strojom. Ich výkon bol však veľmi slabý. Mali iba 20 – 25 konských síl. Posádku tvorilo 128 mužov. Posádka mala aj dostatok potravín.
Pátranie po posádke a plachetniciach začalo už v roku 1848. Po dvoch rokoch prinieslo aj svoje výsledky. V auguste 1850 v juhozápadnom cípe ostrova Devon objavili tri hroby členov expedície. Vrchného kuriča plachetnice Terroru Johna Torringtona z Eerebusu námorníka Johna Hartnela a námorného pešiaka Williama Braina. Telá týchto troch mužov exhumovali v 20. storočí, presnejšie v rokoch 1984-86. Tím pod vedením Owena Beattieho vďaka zamrznutej pôde, ktorá telá troch mužov veľmi dobre zachovala, prostredníctvom pitvy a skúmaniu tkaniva zistili akými rôznymi chorobami trpeli. Zistili, že mali v tele zvýšenú hladinu olova, trpeli rôznymi pľúcnymi chorobami, či tuberkulózou.
Ostrov Devon sa stal miestom, kde sa posádka snažila prezimovať. Svedčia o tom základy stavieb, zvyšky sudov na umývanie, dokonca záhradka s arktickými kvetinami. No nenašli sa žiadne písomne dokumenty, ktoré by popisovali celý priebeh expedície. Čo je zvláštne, pretože podľa nariadenia flotily a podľa zvyklostí sprevádzajúcich tieto výpravy mala byť na každom mieste, kde sa posádka zdržala postavená mohyla a v nej mal byť uložený odkaz. No v prípade Franklinovej posádky to tak nebolo. Mohyla sa síce našla, no odkaz v nej ukrytý nebol.
Až do apríla 1854 sa viedlo oficiálne pátranie po Franklinovej posádke, keď všetkých členov posádky vyradili zo služby Kráľovského námorníctva. Urobili tak potom, čo kapitán vedúci záchrannú výpravu Edward Belcher prišiel o štyri lode. Ale spoločnosť Hadsonov záliv v októbri 1854 vyslala škótskeho lekára a skúseného bádateľa, aby sa ešte pokúsil niečo o Franklinovi a jeho mužoch zistiť. Okrem toho, že sa mu podarilo od Eskimákov získať predmety patriace čelnom posádky, dozvedel sa od nich aj šokujúcu správu. Podľa nich medzi posádkou došlo ku kanibalizmu. Keď však túto svoju správu predniesol, pobúril celé vtedajšie viktoriánske Anglicko, ako aj Johnovu manželku.
Lady Jane Franklinová sa odmietla vzdať pátrania po svojom manželovi, napokon ako každá milujúca manželka, ktorá sa zmieri s tým, že jej manžel zomrel, no túži poznať okolností. Ešte na začiatku 20. storočia po expedícii pátralo niekoľko výprav.
Pátranie po dvoch plavidlách začala kanadská vláda pred šiestimi rokmi. Topiace sa ľadovce totiž lákajú lovcov pokladov, aby pátrali po starých vrakoch, ktorú sú v mnohých prípadoch neoceniteľnými historickými pamiatkami. Vrak lode našli 1200 kilometrov západne od Toronta v blízkosti Ostrova kráľa Williama. Vrak je veľmi dobre zachovalý, no či je to Terror alebo Erebus zatiaľ nevedia.
Po podrobnom preskúmaní vraku sa možno po viac ako 160 rokoch dozvieme čo presne sa s tou polárnou expedíciou stalo.
Krátke video z vraku si môžete pozrieť tu:
mž
.jpg)
