Môj profil 
Predplatné
Z návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že hotovostný schodok by mal v budúcom roku dosiahnuť 2,017 miliardy eur. Celkové príjmy štátu očakáva rezort financií na úrovni 15,415 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 17,432 miliardy eur. Cieľová hodnota deficitu celej verejnej správy na rok 2017 je stanovená na úrovni 1,29 percenta HDP. V roku 2018 by mal schodok klesnúť na 0,44 percenta a v roku 2019 sa očakáva rozpočtový prebytok vo výške 0,16 percenta HDP.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) v piatok (18.11.) vyhlásil, že slovenský rozpočet patrí medzi päť najlepších v eurozóne. Opieral sa o hodnotenie rozpočtu SR Európskou komisiou. “Slovensko sa opäť zaradilo medzi päť najlepších štátov eurozóny, pokiaľ ide o kvalitu rozpočtu. Ten spĺňa všetky veľmi náročné kritériá, ktoré sú v Pakte rastu a stability, alebo ďalšie kritériá, ktoré eurozóna očakáva od členských štátov,” zdôraznil predseda vlády.
Z Ficovej dielne majú poslanci na stole po roku ďalší návrh na zmrazenie platov verejných funkcionárov a opäť s výnimkou pre sudcov a prokurátorov. Aby mohlo byť zmrazenie účinné už od januára 2017, vláda predložila parlamentu návrh prerokovať novelu v skrátenom legislatívnom konaní. V zrýchlenom režime by sa malo hovoriť aj o novele zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy, ktorou sa presúva regionálny rozvoj z ministerstva dopravy pod Úrad vlády SR.
Do pléna sa opätovne dostane koaličná novela Rokovacieho poriadku NR SR, ktorú prezident Andrej Kiska vetoval ako celok. To znamená, že poslanci nemôžu vo vrátenom zákone urobiť žiadne zmeny a buď ho minimálne 76 hlasmi schvália v pôvodnom znení, alebo právna norma neprejde. Novele, ktorá mala napr. stanoviť maximálny čas pre vystúpenia v rozprave či zakázať audiovizuálne pomôcky v rokovacej sále, Kiska vyčíta, že postup, aký zvolili jej predkladatelia pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V demokratickej spoločnosti je podľa prezidenta prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. “Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom,” povedal prezident.
Na 11. schôdzu parlamentu je zaradený aj návrh Smeru-SD a Mosta-Híd na zmenu súčasnej dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov na jednokolovú. Víťazom sa tak má stať kandidát, ktorý získa najviac hlasov, pričom druhé kolo s dvoma najlepšími sa organizovať nebude. Smer-SD a Most-Híd argumentujú praktickými skúsenosťami, ktoré podľa nich ukázali, že voliči chodia voliť skôr v prvom kole. “Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov,” vysvetlili.
Na programe 11. schôdze pléna je zaradených celkovo 65 bodov, z toho 31 zákonov je v prvom čítaní a 21 je v druhom. Súčasťou návrhu programu je napr. aj mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. V nej ombudsmanka vyčíta využívanie priestorov na obmedzenie osobnej slobody osôb na policajných staniciach, ktoré však nie sú celami a neplatí v nich právny režim.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
