„Vláda prijme zákon o postavení národnostných menšín, ako jeden z prostriedkov spomalenia asimilácie príslušníkov národnostných menšín a záruku uplatňovania menšinových práv vyplývajúcich z Ústavy SR. Zákon bude upravovať postavenie národnostných menšín a dôsledne aplikovať a precizovať ich práva garantované Ústavou SR,“ píše sa vo vyhlásení pod názvom Národnostné menšiny.

Bolo by naivné myslieť si, že zákon o národnostných menšinách sa bude prijíma pre uvedené dôvody. Vopred a s istotou uvádzam, že pôjde o ďalšie navyšovanie menšinových práv smerujúcich k ďalšiemu postupnému strácaniu kontroly štátu nad južnými územiami a ďalšiemu obmedzovaniu ústavných zákonov slovenskej väčšiny – právo na riadenie verejných záležitostí, účasť na riadení výchovno-vzdelávacieho procesu škôl s výučbou v štátnom jazyku, účasť na riadení jazykovej situácie a ďalších základných ľudských práv a slobôd. Na spomalenie asimilácie a záruky uplatňovania práv menšín dobre funguje existujúcich 27 zákonov. Dokazujú to pravidelné hodnotiace správy Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, poznatky z terénu a vedecké výskumy. Posledná správa úradu o postavení a právach menšín za obdobie 2019 – 2020 sa hrdo chváli, ako sa zlepšuje napĺňanie príslušných noriem v oblasti uplatňovania menšinových práv. Podstatou zákona sú úplne iné fundamenty.

Dve nebezpečné autonómne jadrá

Separatistický zámer zákona o národnostných menšinách Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny jasne definuje autonómne prvky a postupnú územnú izoláciu zvrchovaného slovenského územia od štátu. Pre maďarské separatistické elity je cieľovým vzorom autonómna oblasť Južné Tirolsko. Existujúci Fond na podporu kultúr národnostných menšín (Kultminor) predstavuje istý celoslovenský autonómny prvok, navrhovaný zámer zákona však počíta s autonómnymi prvkami aj na úrovni južných VÚC a obecných samospráv, ktoré budú uplatňovať menšinové práva. Ďalšia inštitucionalizácia sa bude vzťahovať na akúsi celoštátnu a regionálnu sieť maďarskej jazykovej polície, ktorá bude kontrolovať a dohliadať na povinné používanie menšinového maďarského jazyka Slovákmi a udeľovať im pokuty.

Druhým separatistickým nebezpečenstvom je možnosť verejne používať národnostné symboly – maďarskú hymnu, maďarskú vlajku, maďarský znak. Tieto práva treba chápať tak, že pred obecnými úradmi, na podujatiach, zasadnutiach samosprávnych orgánov, miestnostiach obecných a samosprávnych orgánov budú visieť aj maďarské vlajky a hrať sa bude maďarská hymna. A ako to už poznáme z praxe, budú to „iba“ maďarské symboly, bez slovenských štátnych symbolov. Zákon „pochopiteľne“ počíta aj s uzákonením druhého štátneho jazyka – maďarčiny, ako návratu do starých dobrých čias v Uhorsku. Popri tom, tak ako to už aj reálne na juhu štátu existuje, budú musieť vo všetkých štátnych a budúcich autonómnych menšinových samosprávach zamestnanci povinne ovládať menšinovú maďarčinu. Podobne, treba počítať s tým, že v školách, kde sa dnes vyučuje v štátnom jazyku bude povinné vyučovanie maďarčiny, v severnejších okresoch môže byť maďarčina „dobrovoľným druhým“ štátnym jazykom.

V menšinových maďarských školách sa môže zrušiť povinné vyučovanie súčasného štátneho jazyka. Návštevníci zo severu Slovenska sa už neprídu rekreovať do teplých južných krajov ako do svojej vlasti. Dominantná bude maďarčina, maďarské symboly, maďarské nápisy. „Felvidék“ bude mať počas celoštátnych maďarských osláv – keď bude oslavovať každé historické maďarské víťazstvo nad slovenským národom a jeho štátom -spolu s materskou krajinou zatvorené obchody, počet a intenzita maďarských symbolov sa maximálne zvýši, kedy už málokto bude rozpoznávať, kde sú štátne hranice s južným susedom.

Po tejto legislatívnej úprave (alebo vrátane) bude zákonite nasledovať zriadenie parlamentu alebo celoštátnej samosprávnej rady, jeho predsedu a poslancov za „Južné Slovensko“ teda Felvidék s patričným finančným rozpočtom, ktorý bude musieť byť, pre nový široký administratívny aparát nepomerne vyšší ako doposiaľ a ako vo zvyšnej časti Slovenska. Slováci budú oficiálne povinne používať dvojjazyčný názov Južné Slovensko – Felvidék, dvojjazyčné názvy všetkých obcí a miest na Slovensku, dvojjazyčné geografické názvy, dvojjazyčné názvy miestnych odborov Matice slovenskej a pod. Pôsobí to ako fantazmagória, prelud, fatamorgána, halucinácia, teda vízia? Stačí si pripomenúť ako sa schvaľoval deštrukčný zákon o používaní jazykov národnostných menšín v roku 1999. Tiež to bola spočiatku vízia, teda halucinácia. To však ešte nie je všetko.

Diskriminačný potenciál štátneho jazyka bráni demokratizácii spoločnosti

Takto nazvala súčasnú jazykovú situáciu zamestnankyňa Jazykovedného ústavu pomenovanom po najväčšom bojovníkovi za suverénne postavenie slovenského jazyka – Ľudovítovi Štúrovi. Obmedzenie a zbavenie suverenity štátneho jazyka čítame aj v aktuálnom vyhlásení vlády SR, s podobnosťou čisto náhodnou s Jazykovedným ústavom:

„Vláda SR preto na úrovni ochrany štátneho jazyka bude podporovať iniciatívy na zvyšovanie jazykového povedomia a jazykovej kultúry odbornej i širokej verejnosti či používania spisovnej slovenčiny. No taktiež bude Vláda SR citlivo zohľadňovať koexistenciu štátneho jazyka s inými úradnými jazykmi EÚ a jazykmi národnostných menšín pri ich používaní. Vláda SR sa zároveň zaväzuje vyhodnotiť a pripraviť novelu zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tak, aby sa zamedzilo neodôvodneným zásahom do slobody prejavu a práva na šírenie informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka.“

Štátny jazyk podľa jeho liberálnych ochrancov znevýhodňuje ostatné jazyky, lebo je dominantný a má prednosť pred ostatnými jazykmi. Takýto stav bráni tomu, aby sa Slovensko stalo úspešnou demokratickou „krajinou“. Len ak sa budú na Slovensku, podobne ako v Uhorsku, používať rovnocenne rôzne jazyky, budeme vyspelou spoločnosťou. Pritom vláda SR sa musí riadiť stále platnými strategickými dokumentmi, najmä Ministerstva kultúry SR.

V „Koncepcii starostlivosti o štátny jazyk“ a „Opatreniach v oblasti štátneho jazyka“ ministerstva je nastavené jasné smerovanie k jazykovej suverenite – jazyková politika musí mať výrazné integračné tendencie. Správna a nepretržitá jazyková politika má pri definovaní základných národných a štátnych záujmov závažné miesto, MK SR sa zaväzuje dohliadať a chrániť štátny jazyk na všetkých úrovniach verejnej správy. Na otázku, či by sa štát mal starať o ochranu a rozvoj slovenského jazyka, kladne odpovedalo až 93 percent respondentov, primeraný stupeň ovládania štátneho jazyka odstraňuje jazykové bariéry medzi občanmi štátu, jazyková výchova znamená úsilie rozvíjať a upevňovať jazykové vedomie používateľov štátneho jazyka vo verejnom styku.

Na napĺňanie tejto politiky má dozerať Medzirezortná expertná komisia zriadená ministerstvom kultúry. Minister kultúry v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied raz ročne predloží na rokovanie vlády informáciu o realizácii koncepcie, ktorá bude vychádzať z výsledkov činnosti komisie. Nič z tohto sa nedeje, aspoň nie natoľko, aby sme to pociťovali. Namiesto toho však veľmi dobre funguje medzirezortná komisia na aplikáciu menšinových jazykov. Ale to nie všetko.

Vládna reprezentácia naplánovala kultúrnu rozdielnosť slovenskej spoločnosti

„V rámci kultúry má osobitné postavenie rôznorodá kultúra národnostných menšín. Jej podporou sa zvyšuje kultúrna diverzita regiónov,“ uvádza nové vyhlásenie vlády. Nikto nepochybuje o tom, že na Slovensku žijú občania aj inej národnosti, ako autochtónne etnické skupiny. 12 % príslušníkov hlásiacich sa k národnostným menšinám z celkového počtu obyvateľov však ani náhodou neznamená mnohonárodný štát, ako nám to chcú nanútiť isté medzinárodné a slovenské kolaborantské kruhy. Vláda to však chce zmeniť – jednak umelým navýšením počtu príslušníkov po sčítaní obyvateľstva z hľadiska dvojitej identity, ale aj plánovaným prísunom nových migrantov, teda nových menšín, pre ktoré zriadi nový Úrad pre národnostné menšiny. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza:

„Vláda sa zaväzuje prispievať ku kultúrnej a sociálnej inklúzii nielen národnostných menšín s dôrazom na systematické udržiavanie a rozvoj akejkoľvek menšinovej identity podstatnej pre kultúrnu diverzitu.“

Slováci, pripravte sa na ďalšie zavádzanie rozdielnosti a rôzno-rod-osti slovenskej spoločnosti a zároveň vaše včleňovanie do osobnostne, etnicky a rodovo nedefinovateľnej a neidentifikovateľnej občianskej masy. Inklúzia, rozumej – zvyšovanie práv akýchkoľvek menšín na úkor väčšiny, experimentovanie s tradičným rodovým vymedzením a najnovšie experimentálne vakcinačné pokusy na deťoch. Vláda nám teda odkazuje – rozdielnosť na Slovensku je síce zanedbateľná, ale urobíme všetko preto, aby tu bola v plnom rozsahu.

Skutočne ide o existenciu Slovenskej republiky

Priznanie bežných, ustálených práv národnostným menšinám nie je nič mimoriadne a je v súlade s medzinárodnými a európskymi zmluvami a dohovormi. V súvislosti však s dlhoročnou nečinnosťou slovenských štátnych orgánov, ignorovaním novodobej plazivej maďarizácie, korupciou, politickým obchodovaním v neprospech národno-štátnych záujmov a následne katastrofálnym stavom na juhu SR a v kontexte so štátnou revizionistickou, ale aj utajovanou iredentistickou činnosťou Budapešti, jej exteritoriálnou legislatívou v rozpore s medzinárodným právom, stálymi požiadavkami na Slovenskú republiku v rozpore so všeobecným a medzinárodným chápaním dobrých susedských vzťahov, príliš častým porušovaním a nedodržiavaním medzištátnych dohôd, radikálne rozdielnym chápaním sveta, národa a štátu, ale aj vzhľadom na ešte stále čerstvú slovenskú dejinnú pamäť – najmä päť maďarských vojenských okupácií zvrchovaného slovenského územia, maďarizáciu a trvalú nadradenosť, nemôžeme vnímať nové vládne vyhlásenie inak ako separatistické, spejúce k rozvracaniu štátu, vlastizrade a smerovaniu Slovenskej republiky k zániku.

Margaréta Vyšná