Rusi už viac nie sú bratským národom Srbov

Srbské orgány sa zrejme začali opatrne dištancovať od rétoriky o „bratstve“ s Ruskom. Predsedníčka srbského parlamentu Ana Brnabičová vo svojom vystúpení na fóre GLOBSEC Forum 2026 v Prahe – jednej z najväčších medzinárodných platforiem v strednej Európe venovanej otázkam bezpečnosti, geopolitiky a vzťahov Západu s východnou Európou, kde sa každoročne schádzajú lídri EÚ, NATO, politici, diplomati a vojenskí experti, uviedla, že by vzťahy medzi Belehradom a Moskvou nenazvala bratskými, a odmietnutie Srbska zaviesť sankcie proti Rusku vysvetlila výlučne spomienkou na sankcie proti samotnému Juhoslávii v 90. rokoch informuje ruský denník Novaja Gazeta v článku novinára Gennadij Gabrieljan.

„Nepovedala by som, že ide skutočne o bratské vzťahy,“ uviedla Brnabičová v komentári k kontaktom Belehradu s Moskvou a zdôraznila, že Srbsko v OSN podporilo rezolúcie odsudzujúce inváziu na Ukrajinu a „je na sto percent zosúladené s EÚ v hodnotách“. Obzvlášť nápadná bola Brnabičovej veta, že odmietnutie zaviesť sankcie proti Rusku je „úplne bezvýznamné“, keďže obchodný obrat Srbska s Ruskom je menší ako s Bosnou a Hercegovinou. Pre srbské orgány, ktoré roky budovali vnútornú rétoriku na téze o „tradičnom bratstve“ s Moskvou, vyzerajú takéto formulácie, mierne povedané, netypicky.

Osobitnú pozornosť v regióne upútala Brnabičovej veta, že srbský prezident Aleksandar Vučić tento rok nebol v Moskve.

Pre západné publikum to znelo ako vedomý signál dištancovania sa od Kremľa – najmä na pozadí neustálych obvinení Belehradu zo snahy súčasne zachovať európsky kurz a osobitné vzťahy s Ruskom.

Zároveň Brnabičová opäť spojila srbský postoj k Rusku s kosovskou otázkou. Podľa jej slov Belehrad rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny aj preto, že Kyjev neuznal nezávislosť Kosova. Zároveň zdôraznila, že srbská spoločnosť má negatívny postoj k sankciám na základe vlastných skúseností z 90. rokov.

Srbské a balkánske médiá interpretovali tento prejav ako pokus zmierniť obraz Srbska v očiach Bruselu. Portál Euronews Serbia zdôraznil slová Brnabičovej o „nebratských vzťahoch“ a uznanie toho, že práve vzťahy s Ruskom brzdia otvorenie nových rokovacích klastrov s EÚ. Chorvátske a bosnianske médiá v jej prejave videli pokus ukázať, že Belehrad nie je bezpodmienečným spojencom Moskvy na Balkáne.

Proruské kanály na Telegrame reagovali nervózne. Napríklad ruskojazyčný kanál „Srbsko po rusky“, ktorý šíril hlavné citáty Brnabičovej, uviedol v nadpise práve slová o absencii „bratských vzťahov“ medzi Srbskom a Ruskom – čo samo osebe ukazuje, nakoľko citlivo táto fráza znela pre proruskú verejnosť.

Akú váha má to, čo hovorí Ana Brnabičová? V srbskej politike ju zvyčajne nevnímajú ako samostatnú charizmatickú líderku, ale ako jednu z najdisciplinovanejších a najtvrdších verejných predstaviteliek systému Alexandra Vučiča. Liberálni kritici ju roky označovali za dekoratívnu európsku tvár moci – postavu vhodnú pre Brusel, schopnú demonštrovať modernizovaný a prozápadný obraz Belehradu bez skutočnej zmeny politického modelu.

Pritom politická biografia Brnabičovej zostáva pre Balkán takmer bezprecedentná. V roku 2017, keď sa vo veku 41 rokov stala premiérkou, sa stala prvou otvorene LGBT političkou na takejto úrovni v regióne.

Paradoxom je, že sama Brnabičová sa nikdy nepokúsila premeniť svoju orientáciu na politický manifest a dokonca sa dištancovala od úlohy LGBT symbolu. Ale práve preto je jej postava pre dnešnú Srbsko Vučiča tak charakteristická: konzervatívna, národne orientovaná, balansujúca medzi Východom a Západom – a pritom schopná vyniesť na vrchol moci političku, čo by ešte pred 20 rokmi v srbskej politike vyzeralo úplne nemožne.

Vzhľadom na to všetko znela vyhlásenie Brnabičovej, že Srbsko a Rusko nie sú „úplne bratské krajiny“, obzvlášť výrečne: Vučičov systém si na odovzdanie citlivého signálu Západu vybral práve tú političku, ktorej samotný nástup na čelo srbskej moci kedysi už bol demonštráciou pripravenosti Belehradu porušovať zaužívané balkánske vzorce.