Zelenského skrytá vojna s EÚ. Prečo Verchovna rada nehlasuje za zákony požadované MMF a Európou

Prijatie tohto návrhu zákona Medzinárodný menový fond (MMF) stanovil ako kľúčovú podmienku pre poskytnutie nových úverov. Deň predtým sa prezident Volodymyr Zelenskyj stretol s poslancami strany „Sluha národa“ a v deň hlasovania sa konali jeho stretnutia s lídrami frakcií a poslaneckých skupín.

To však nepomohlo. Chýbali hlasy. Do druhého čítania nebol predložený ani ďalší návrh zákona o zdanení digitálnych platforiem, ktorý požaduje EÚ a MMF.

Je pritom príznačné, že viacero iných hlasovaní prebehlo úspešne.

Vrátane hlasovania o memorande o získaní úveru vo výške 90 miliárd od EÚ, kde je, mimochodom, zakotvená nutnosť prijať práve tých zákonov, ktoré parlament zamieta.

Memorandum však nie je zákon. Neuvádza do platnosti žiadne normy. A preto zaň poslanci mohli bez problémov hlasovať.

Problém je však so zákonmi. A to nielen s tými, ktoré vyžaduje MMF (v oblasti daní a podobne), ale aj s takzvaným „balíkom Kachka-Kos“ – zoznamom zákonov, ktorých prijatie vyžaduje EÚ v procese európskej integrácie. Tie predpokladajú faktické vyňatie súdov a orgánov činných v trestnom konaní spod kontroly prezidenta.

V čom je problém? V tejto súvislosti existujú tri verzie.

Prvá – neúspechy pri hlasovaní majú výlučne technický charakter a súviseli so slabou prípravou na ne. Mnohí poslanci chýbali a nestlačili tlačidlá.

Druhá – parlament naďalej „robí scény“ a žiada, aby s ním vláda koordinovala všetky dôležité normy ešte predtým, ako niečo sľúbi MMF. Ide teda o proces oživenia „subjektivity“ Rady, ktorý začal po odstúpení Jermaka z funkcie šéfa Kancelárie prezidenta v priebehu korupčného škandálu.

Ak sú tieto dve verzie pravdivé, neexistujú žiadne zásadné problémy s prijímaním zákonov. A hneď ako sa vyriešia vyššie opísané otázky, hlasy sa okamžite nájdu.

Existuje však aj tretia verzia, podľa ktorej je príčinou neúspechov systémový charakter rozporov medzi Európskou úniou a ukrajinskou vládou.

„V Rade vznikol dojem, že ani Zelenskyj, ani Arachmija zvlášť nechceli prijatie zákonov. Napriek tomu, že vláda pravidelne varuje, že bez nich nebudú peniaze, prezident však na minulých stretnutiach s poslancami a predsedami frakcií vôbec nežiadal, aby niekto za niečo hlasoval. Existuje verzia, že týmto spôsobom Zelenskyj testuje reakciu západných partnerov. Pozoruje – hľa, nehlasovali sme za zákony. Dajú nám potom aj tak peniaze, alebo nie?

Ak dajú, bude možné „vykašľať sa“ aj na prijatie ďalších, pre prezidenta oveľa nebezpečnejších zákonov z balíka “Kachka-Kos,” na základe ktorých prejde kontrola nad ukrajinským systémom presadzovania práva do rúk „medzinárodných expertov“. To znamená, že neúspechy pri hlasovaní sú riadeným testovaním reakcie Európy a MMF. O to viac, že ak pri nepríjemných zákonoch „kvôli peniazom“ ešte existuje aspoň nejaký stimul hlasovať, tak pri nepríjemných zákonoch „kvôli európskej integrácii“ neexistuje žiadny stimul, keďže Európa nám neustále hovorí, že rýchla európska integrácia nebude a o členstve v EÚ sa vôbec nehovorí, pokiaľ prebieha vojna, a nie je známe, kedy skončí“, – hovorí jeden z poslancov.

Zdroj z diplomatických kruhov uviedol, že v pozadí týchto problémov ležia zásadné nezhody medzi Zelenským a európskymi elitami ohľadom toho, ako presne by mala prebiehať európska integrácia Ukrajiny.

„Okrem vojny Ruska s Ukrajinou prebieha ešte jedna vojna, ktorá je pre širokú verejnosť málo viditeľná – vojna Zelenského s vedením EÚ a najväčších európskych krajín. Táto vojna prebieha pod rúškom vzájomných komplimentov a uistení o podpore. Čas od času však preniká na povrch v podobe korupčných škandálov, ktoré zverejňujú NABU a SAP, v podobe balíka „Kachka-Kos“ a článkov v renomovaných európskych médiách o tom, že Nemecko, Francúzsko a EÚ majú voči Zelenskému jasné požiadavky, ktoré zatiaľ nespĺňa. Podstatou nezhôd je to, že Zelenskyj chce integrovať Ukrajinu do Európy v takej podobe, v akej je teraz. Keď kontroluje mocenskú vertikálu, regionálne orgány, vládu. Keď existujú vertikálne riadené schémy na čerpanie prostriedkov, ktoré do krajiny prinesú Európania. Ale to Európa nechce.

Tam chápu, že ak prijmú Ukrajinu v jej súčasnej podobe, s hlasovacím právom a právom blokovať rozhodnutia, správanie Orbána bude v porovnaní s tým, čo bude robiť Kyjev, vyzerať ako detská oslava neposlušnosti, a to najmä vzhľadom na silnú armádu a jej význam pre bezpečnosť Európy. Preto tam kladú otázku o odovzdaní kľúčových kontrolných štruktúr – bezpečnostných zložiek, súdov a podobne – pod vonkajšiu správu. V tom spočíva hlavný dôvod patovej situácie, ktorá vyvoláva a bude aj naďalej vyvolávať neustále vnútorné krízy na Ukrajine. Nie je však zatiaľ známe, do akej miery má Európa vôbec záujem o európsku integráciu Ukrajiny.

Tu sú dva momenty:

Prvý – pokiaľ trvá vojna, k európskej integrácii nedôjde. To už bolo jasne povedané na všetkých úrovniach. Preto majú všetky rozhovory o európskej integrácii a otvorení klastrov v súčasnosti skôr za hlavný cieľ dodať ukrajinskej spoločnosti optimizmus tým, že ukazujú európsku perspektívu. V skutočnosti sa otázka európskej integrácie vynorí najskôr po skončení vojny. A v akej podobe k tomuto momentu pristúpia Ukrajina a Európa, to nikto nevie.

Druhý – stav európskej ekonomiky, v ktorej narastajú systémové problémy. Ak sa budú naďalej zhoršovať, je veľkou otázkou, či Európa zvládne pristúpenie Ukrajiny k EÚ. A či Európania nedajú prednosť tomu, aby Ukrajinu držali „v čakárni“. Lebo jedna vec je využiť ju ako „štít“ proti Rusku a v tom či onom rozsahu financovať plnenie tejto úlohy. A úplne iná vec je urobiť z nej člena EÚ s hlasovacím právom a s prístupom k európskym dotáciám na trvalej báze,“ hovorí zdroj.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj prehovoril o prekážkach: Ukrajinský raketový program vraj naráža aj na odpor Západu
• Trump dá Zelenskému rakety zadarmo iba na jeho pohreb