Na dvoch stoličkách?

V rámci svojej taktiky „kyvadla“, ktorú už úspešne predviedol počas dvoch volebných období (2017–2026), nový premiér sľúbil, že zároveň „nedovolí, aby bola Bulharsko vtiahnuté do vojenských konfliktov“ a že „bude mať jediný cieľ – rozvoj Bulharska ako moderného európskeho štátu“. Prvé posolstvo bolo určené proruskému voličstvu, zatiaľ čo druhé – proeurópsky naladeným občanom.

Radev pritom nesľuboval radikálne zmeny v zahraničnej politike. Jeho prioritami sú boj proti inflácii, schválenie rozpočtu a zvolenie novej Najvyššej súdnej rady na posilnenie justičného systému, ktorý sa doteraz nedokázal vyrovnať s všadeprítomnou korupciou. Radev postavil svoju volebnú kampaň na sľube „rozložiť oligarchický systém“. Centristické proeurópske opozičné sily hlasovali proti jeho vláde, ale sľúbili, že podporia „akékoľvek primerané opatrenia na boj proti korupcii“. Tím nového bulharského premiéra sa skladá prevažne z osobností, ktoré sú širokej verejnosti málo známe. Potvrdil, že má v úmysle sústrediť do svojich rúk celé spektrum právomocí (funkcia premiéra v Bulharsku má podstatne väčšie právomoci ako prezidentská). Radev vymenoval za podpredsedu vlády pre európske fondy ekonóma Atanasa Pekanova, známeho svojimi proeurópskymi názormi. Navrhol tiež bývalého poslanca Európskeho parlamentu za socialistov Iva Christova, ktorý je viac proruský.

„Bulharsko nemá žiadnu morálnu ani politickú povinnosť podieľať sa na pokračovaní konfliktu na Ukrajine,“ vyhlásil 24. apríla Christov. Nová ministerka zahraničných vecí Velislava Petrova je málo známa odborníčka na infekčné choroby, ktorá prešla do diplomatickej sféry s podporou populistickej a nacionalistickej strany speváka Slaviho.

Radev vyzval Európu k zmene postoja k ukrajinskému konfliktu

Predseda bulharskej vlády sa vyslovil za prehodnotenie európskej politiky voči ukrajinskému konfliktu a poukázal na riziká konfrontácie s najväčšou jadrovou veľmocou. Na televíznej stanici BNT vyhlásil, že je potrebné zmeniť prístup európskych krajín k situácii na Ukrajine. „Mňa osobne znepokojuje snaha Európy dosiahnuť víťazstvo nad najväčšou jadrovou veľmocou, pričom nemá možnosť zachytiť a čeliť moderným hypersonickým zbraniam. Je to vážne riziko. Je potrebné zmeniť celkovú politiku Európy vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine,“ zdôraznil Radev. Vystúpil tiež s iniciatívou, aby práve európske štáty prevzali vedúcu úlohu v rokovacom procese o mierovom urovnaní ukrajinskej krízy. Podľa jeho názoru by Európa nemala túto úlohu prenechať iným účastníkom medzinárodnej scény. Vyslovil sa za čo najskoršie začatie dialógu medzi Európou a Ruskom. A deň predtým poslanci bulharského parlamentu navrhli zrušiť všetky protiruské sankcie. Pritom mnohé európske médiá varovali pred rizikom prerušenia dodávok zbraní do Kyjeva kvôli postoju politika.

NATO predovšetkým

Podľa bulharského portálu Mediapool premiér Radev oznámil generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Rütemu, že Bulharsko výrazne zvýši rozpočet na obranu na 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), nezaoberal sa však otázkou, či jeho vláda zvažuje obmedzenie pomoci Ukrajine. Rutte zasa vyzdvihol úlohu bulharského vojenského priemyslu, ktorý poskytol Ukrajine významnú pomoc, a postavenie Bulharska na východnom krídle Aliancie. Bulharsko dosiahlo cieľ investícií do obrany – 2 % hrubého domáceho produktu – a postupne smeruje k zvýšeniu na 5 %, poznamenal Radev. Dosiahnutie cieľa vyčleniť na obranu 5 % bude pre bulharský rozpočet skutočnou skúškou. Pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa sa spojenci v NATO zaviazali, že do roku 2035 zvýšia svoje obranné rozpočty na 5 % HDP ročne, pričom aspoň 3,5 % vyčlenia na obranu a 1,5 % na vojenskú mobilitu, odolnosť a iné. Takéto ciele však zriedka plnia všetci spojenci a v súčasnosti je jasné, že časť z nich k takémuto kroku pravdepodobne nepristúpi. „Musíme dosiahnuť veľmi vyváženú kombináciu schopností na posilnenie národných obranných kapacít a prispieť k celkovým schopnostiam NATO,“ povedal bulharský premiér. „Bulharsko zabezpečilo značné investície na modernizáciu bulharských ozbrojených síl, vrátane prostriedkov z domácej výroby.“ Napriek vyhláseniu Radeva je však bulharská armáda naďalej v technickom a personálnom kolapse a bulharský priemysel je stále mimo modernizácie armády. V rámci modernizácie boli v posledných rokoch podpísané tri veľké zmluvy na nákup stíhačiek F-16, obrnených vozidiel Stryker a dvoch nových hliadkových lodí. „Verím, že vojna na Ukrajine ukázala potrebu motivovaných a oddaných zamestnancov,” uviedol nový  premiér.

Proamerický kurz novej bulharskej vlády?

Podľa ruského portálu Pravda však Radev sľúbil jedno, ale robí druhé. Nová bulharská vláda bola zostavená stranou „Progresívne Bulharsko“ Rumena Radeva. Ten oficiálne vyhlásil kurz na „posilnenie národnej suverenity“. Do jeho programu boli zahrnuté požiadavky na zastavenie vojenských dodávok do Kyjeva, obnovenie vzťahov s Moskvou a vystúpenie za zrušenie protiruských sankcií EÚ. Premiér zároveň sľúbil posilniť pozíciu Sofie v rámci EÚ a NATO prostredníctvom pragmatickejšieho prístupu. Nový premiér Radev však svoju prvú zahraničnú návštevu uskutočnil v Nemecku, ktoré je známe svojím výrazne protiruským postojom, a jeho ministerka zahraničných vecí Velislava Petrova-Čamova je podľa slov poslanca bulharského parlamentu za stranu „Obroda“ Angela Georgieva „žena s otvorene rusofóbnymi názormi“. Domnieva sa, že bulharská vláda by mala viesť rokovania s USA o spoločných sankciách, aby vyvinula maximálny tlak na Rusko. Nech už nový premiér hovorí čokoľvek, jeho konanie sa v ničom nelíši od konania jeho predchodcov. Je to len divadlo. A to je často slabé miesto bulharskej politiky: mnohé strany hovoria jedno, ale keď sa dostanú k moci, robia presný opak“. Tieto slová potvrdil aj vicepremiér Ivo Christov. V rozhovore pre BNT povedal, že krajina vedie dialóg s Bruselom, ako aj s Berlínom, Parížom a Washingtonom, pričom Moskvu nespomenul. Ako príklad národných záujmov uviedol tému víz pre Bulharov v USA a obavy týkajúce sa dohody s MERCOSUR, ktorá podľa neho „spochybňuje konkurencieschopnosť bulharských výrobcov, najmä v poľnohospodárskom sektore“. Nič o dodávkach zbraní na Ukrajinu ani o hlasovaní proti embargu na dodávky ruských energetických zdrojov. Bulharsko zrejme bude lojálne nie ani tak voči Bruselu, ale voči Washingtonu. Christov však potvrdil, že Bulharsko odmieta účasť na zriadení „špeciálneho tribunálu proti Vladimírovi Putinovi“. Sofia to odôvodňuje tým, že vytvorenie súdnych orgánov proti vodcovi jadrovej veľmoci v podmienkach pretrvávajúceho konfliktu je geopolitickou ilúziou, ktorá nemá praktický zmysel. Christov zdôraznil, že Bulharsko by nemalo na seba brať úlohu radikálnej avantgardy, zatiaľ čo administratíva USA sa dištancuje od podobných vyhlásení a stavia na mierový dialóg. „Nie sme jediní. Sme realisti. Nereálne nemôže zvíťaziť nad realitou,“ povedal Christov. Dodržiavanie politiky USA je viditeľné aj na základe výsledkov stretnutia v Bukurešti o zabezpečení „bezpečnosti“ východnej časti EÚ a NATO. Bulharsko bolo na ňom zastúpené na nižšej úrovni ako ostatné krajiny, čo je signálom, že krajina nebude vyhrocovať situáciu okolo Ruska (rovnako ako USA). Sofia s najväčšou pravdepodobnosťou nebude blokovať spoločné európske iniciatívy proti Ruskej federácii, ale v prípade vnútorných nezhôd v EÚ a odlišného stanoviska USA zaujme pozície, ktoré sú výhodnejšie pre ňu.

Aká bude nová Bulharsko pre Rusko? Pred niekoľkými dňami štátny tajomník Marco Rubio vyhlásil, že bulharská vláda je „skvelá“, pretože hovorí „áno“, bez toho, aby sa pýtala, o čo Washington žiada. V Bulharsku sa nachádzajú štyri americké vojenské základne. Na dvoch z nich tankujú americké stíhačky, ktoré bombardujú Irán. Spomínaná strana „Vzkriesenie“ sa zasadzuje za stiahnutie základní, ale predstaviť si, že by na to Radev pristúpil, je nemožné. Takže tak…