Ženy späť k vysávačom? Mladí muži sú čoraz menej naklonení emancipácii

Ktoré pohlavie dnes „benefituje”?

Sú to spojité nádoby: Neblahý trend poklesu pôrodnosti zasahuje západný svet vrátane Slovenska (pričom v nemanželských zväzkoch sa rodí detí viac). Krajina „starne” a vzťahy sú neregulované – v roku 2024 žilo podľa štatistík v nezosobášenej domácnosti okolo 400 tisíc občanov, zvlášť mladšie ročníky. Podľa psychológov to tak často robia akože „na skúšku”.

Tieto dáta nevznikli samé od seba, majú svoje príčiny. Najnovšie výskumy odhaľujú, že vo vzťahoch ide o celkový posun vnímania vzájomných rolí. Muži z Gen Z (nar. cca.1996-2012) veria viac, než ich starší predchodcovia, že manželky by mali byť k nim poslušné – okrem iného. Inými slovami, stávajú sa viac konzervatívnymi, než predošlá generácia. Ale poďme na podrobnosti a súvislosti.

Demografické dno

Vlani sa u nás narodilo približne 42 tisíc detí, čo je najnižšie číslo (Medzinárodný deň rodiny 2026: Slovensko hlási najnižšiu pôrodnosť za posledné storočie | Info.sk) za posledné storočie. Dosiahli sme tzv. „demografické dno”. Problémom nebudú len peniaze a finančno-materiálne zabezpečenie ako také. Deti sa rodili aj počas vojny. Ide o celkový posun v pohľade na spolužitie a úlohy v rámci páru.

Inými slovami, začínajú sa prejavovať negatívne dôsledky radikálnej feminizácie, a to vo forme akoby podvedomej „obrannej reakcie” mužského pokolenia. Výskum vykonaný v 29 krajinách na vzorke vyše 20 000 respondentov tomu nasvedčuje, veď až 31% opýtaných má za to, aby žena vždy poslúchala svojho manžela. Rovnako jedna tretina (33%) tvrdí, že manžel by mal mať pri závažných spoločných rozhodnutiach posledné slovo.

Týmto sa mladí muži pasujú do polohy, aká je v porovnaní s ich starými rodičmi vlastne nevídaná. Pretože generácia narodená v rokoch 1946-1964 odpovedala kladne na vyššie položené otázky v zastúpení iba 13% a 17%…

Akoby sa svet stával konzervatívnejším

Až 24% predstaviteľov Gen Z sa potom zhoduje, že by sa ženy nemali javiť „príliš sebestačnými” a nezávislými. No výrazne vysoké je číslo 57%, ktoré sa týka presvedčenia, že pri pretláčaní „ženskej rovnosti” zašla spoločnosť tak ďaleko, že to ide na úkor mužov – inými slovami, respondenti vnímajú svoju osobnú diskrimináciu vo viac než polovici prípadov.

Takže keď hovoríme o domnelom spoločenskom tlaku pri „zachovaní tradičných rolí”, hovorme radšej o tom, čo ukazujú nové poznatky: „tradičné role” nie sú umelo vytvorené kolónky, ktoré niekto silou-mocou vyplnil pre budúce generácie. Ľudia sami prichádzajú na to, že napríklad ostať v domácnosti s novorodencom je prirodzenejšie pre ženy, než mužov, alebo že pre fungovanie vzťahov je nevyhnutné, aby nedochádzalo k pozitívnej diskriminácii (vyvyšovanie postavenia jedného alebo druhého partnera).

Nejde tu vôbec o snahu „uväzniť” niekoho v medzi mrežami „genderových noriem”, iba o zachovanie prirodzenosti. Sme si rovní aj v našej rozdielnosti.

Takisto treba dodať, že postavenie ženy v domácnosti nie je trest ani väzenie (akoby to mohol signalizovať provokatívny titulok článku), práve naopak – táto rola by mala byť spoločensky vysoko vážená.

Úprimne? Byť matkou, udržiavajúcou „teplo rodinného krbu”, je v mojich očiach viac, než uprednostniť pozíciu v manažérskom kresle. Samozrejme chápem, že liberálnejšie založení čitatelia budú operovať domnienkou, že Gen Z odpovedala na anketové otázky konzervatívne preto, že teraz letí na sociálnych sieťach trend „toxickej manosféry”. Môžeme to brať do úvahy, avšak iba v obmedzenej miere. Dôležitá je totiž osobná skúsenosť mladých mužov z ich vlastných vzťahov. Ak raz vidia, že prehnaná emancipácia nefunguje, pretože rozkladá prirodzený poriadok vecí, potom je to životný fakt, a nie odkaz Andrewa Tatea a podobných influencerov.

Po ďalšie, priaznivci progresivizmu operujú s postojom, že tradičné role v domácnosti sú niečím spiatočníckym. Ide o predpojatosť, pretože, opakujem, tieto role neboli vytvorené umelo, lež vznikali prirodzeným vývojom od samých počiatkov ľudstva (čo už dnes býva tiež spochybňované, keď sa pohlavie/rod prezentujú iba ako akýsi „spoločenský konštrukt”). Poukazuje na to veda – evolučná biológia, ale to už by sme otvárali ďalšie dvere k širším implikáciám predmetnej témy.

Západný svet jednoducho nemôže donekonečna pokračovať v šľapajach, ktoré mu chcela nanútiť woke agenda. Ľuďom sa otvárajú oči, a dnes už vôbec nie je také jednoznačne zobchodovateľné, že jedine progresivizmus je cesta. Veda, ľudská prirodzenosť a životná skúsenosť totiž budú stáť vždy nad vymyslenými ideológiami.