Jeffrey Sachs napísal nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi list, v ktorom označil eskaláciu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou za alarmujúcu. Píše, že pokiaľ ide o mier, „situácia v Európe sa dramaticky zhoršila“. „Európa a Rusko skĺznu do otvorenej vojny,“ varuje Sachs. Podľa jeho názoru sa Merz musí okamžite porozprávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Listu Jeffreyho Sachsa zverejnil v plnom znení denník Berliner Zeitung. Prinášame Vám jeho úplný preklad:

Vážený pán kancelár Merz,

keď som Vám pred pol rokom napísal otvorený list, vyzval som Nemecko, aby sa snažilo o diplomatické riešenie voči Rusku namiesto toho, aby normalizovalo vojnu. O šesť mesiacov neskôr sa situácia v Európe dramaticky zhoršila. Európa a Rusko sa rútia do otvorenej vojny. V tejto situácii nesiete, pán kancelár, jedinečnú zodpovednosť. Žiadna iná európska hlava štátu či vlády – ani v Paríži, ani vo Varšave, ani v Ríme – nemá taký vplyv ako Nemecko, ani takú moc, akú máte vy osobne, aby ste tejto katastrofe zabránili. Budete sa zasadzovať za mier?

Vy sám ste v januári 2026 spolu s premiérkou Meloniovou a prezidentom Macronom vyzývali k obnoveniu vzťahov Európy s Ruskom a označili ste Rusko za „európsku krajinu“. Napriek tomu ste sa o diplomaciu nepokúsili. Vzhľadom na to, že je v stávke budúcnosť Európy, ide o bezprecedentné zriekanie sa vašej vedúcej úlohy.

Pokúsili ste sa počas svojho pôsobenia vo funkcii spolkového kancelára aspoň o jediný podstatný dialóg s prezidentom Putinom? Pokúsil sa niekedy Váš minister zahraničných vecí o podstatný dialóg s ministrom zahraničných vecí Lavrovom? O skutočné rozhovory, ako tie, ktoré ukončili studenú vojnu? Pokiaľ to verejné záznamy potvrdzujú, odpoveď znie: Nie. Ani raz. A to nie preto, že by sa neuznala naliehavosť situácie.

Posledné dni priniesli nebezpečnú eskaláciu, ktorá by mala všetkých Európanov prebudiť. Obe hlavné mestá sú teraz pod neustálou paľbou: ukrajinské drony s dlhým doletom zasiahli hlboko v Moskve, vrátane civilných cieľov. Ruské raketové a dronové útoky na Kyjev sa výrazne zintenzívnili.

Ukrajinské drony vnikli do vzdušného priestoru pobaltských štátov, čím vyvolali bezprostredné nebezpečenstvo incidentu, ktorý by mohol priamo vtiahnuť Európu do vojny. Hrozivý ukrajinský útok na školu v Luhansku ďalej podkopal posledné zvyšky zdržanlivosti.

Dňa 25. mája oficiálne informoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na pokyn prezidenta Putina ministra zahraničných vecí USA, že ruské ozbrojené sily teraz vykonávajú „systematické a nepretržité útoky“ na zariadenia a rozhodovacie centrá v Kyjeve. Ruské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo Spojeným štátom a ďalším krajinám, aby „zabezpečili evakuáciu svojho diplomatického personálu a svojich občanov z ukrajinského hlavného mesta“ .

Táto správa je predzvesťou masívnej eskalácie. Diplomacia je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Cesta k obrane Ukrajiny nie je pokračovanie masakru, ale mier za podmienok, ktoré sú prijateľné pre všetky strany. Namiesto toho nám hrozí eskalácia s ešte väčším počtom mŕtvych, ešte väčším zničením a reálnym nebezpečenstvom vojny, ktorá sa rozšíri aj za hranice Ukrajiny.

Tým, že požadujete stále viac zbraní, stále väčšie vojenské kapacity a stále hlasnejšie prejavy „odhodlania“ a signalizujete, že Nemecko sa pripravuje na vojnu namiesto toho, aby pracovalo na jej ukončení, ste z Berlína urobili urýchľovač namiesto brzdy celoeurópskej vojny.

Zodpovednosť Nemecka: Šesť bodov

Nemecko nesie značnú zodpovednosť za súčasnú situáciu. Skôr než bude možné nemeckú politiku nasmerovať k mieru, je potrebné úprimne vyrovnať sa s nemeckou minulosťou. Nižšie uvádzam šesť závažných zlyhaní nemeckej zahraničnej politiky voči Rusku od zjednotenia Nemecka v roku 1990.

Po prvé – Zmluva 2+4 a východné rozšírenie NATO

Dňa 12. septembra 1990 podpísalo Nemecko v Moskve Zmluvu o konečnom urovnaní nemeckých záležitostí – „Zmluvu 2+4“ –, ktorou sa zavŕšilo zjednotenie Nemecka. Táto zmluva vznikla, pretože Michail Gorbačov dostal od Hansa-Dietricha Genschera, Helmuta Kohla, Jamesa Bakera a ďalších západných hláv štátov a vlád slávnostné uistenie, že NATO sa nebude rozširovať na východ.

Zverejnené dokumenty – medzi nimi aj memorandá Národného bezpečnostného archívu George Washingtonovej univerzity, ktoré sú teraz verejne prístupné – sú jednoznačné: tieto záruky boli dané a mali sa, ako bolo vtedy jasne formulované, vzťahovať aj na územie východnej Európy za hranicami bývalej NDR. Boli potvrdené v rokoch 1990 a 1991.

Dohoda 2+4 obmedzuje umiestňovanie jednotiek NATO v bývalom NDR a pripomína zásady Záverečného aktu z Helsínk, ktorý zdôrazňuje, že bezpečnosť žiadneho národa nesmie byť dosiahnutá na úkor bezpečnosti iného národa. Verí snáď niekto vážne, že Sovietsky zväz odmietal západné jednotky na území bývalého NDR, ale voči armádam NATO vo Varšave, Vilniuse alebo Kyjeve bol ľahostajný? Samozrejme, že nie.

Rozšírenie NATO bolo podrobne prerokované a Nemecko poskytlo sovietskemu vedeniu výslovné záruky, že odmietne rozšírenie na východ – a neskôr ich porušilo. Nemecko malo z týchto záruk, ktoré predstavovali protihodnotu za zjednotenie Nemecka, najväčší prospech. Už v roku 1993 však nemeckí politici začali tieto záruky porušovať.

Po druhé – vyhlásenie kancelárky Merkelovej

Vo svojich spomienkach Angela Merkelová s pozoruhodnou otvorenosťou píše, že v čase bukureštského samitu v roku 2008 chápala, že pozvanie Ukrajiny a Gruzínska do NATO by sa rovnalo vyhláseniu vojny Rusku. Poznala ruskú červenú čiaru. A napriek tomu podľahla americkému tlaku a prijala kompromisné vyhlásenie, podľa ktorého Ukrajina a Gruzínsko „môžu“ niekedy stať členmi NATO.

Práve táto jedna veta spustila katastrofy rokov 2014 a 2022.

Merkelovej neskoršia otvorenosť je darom pre jej nástupcov: jasne a zreteľne im povedala, čo bolo vtedy jasné. Nemecko by sa teraz nemalo tváriť, ako keby tomu tak nebolo.

Po tretie – zrada dohody z 21. februára 2014

Dňa 21. februára 2014 sprostredkoval vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v Kyjeve spolu so svojimi poľskými a francúzskymi kolegami dohodu medzi prezidentom Janukovyčom a opozíciou. Dohoda počítala s obnovením ústavy z roku 2004, vytvorením národnej vlády národnej jednoty a predčasnými prezidentskými voľbami. Prezident Putin bol informovaný; dohoda bola potvrdená. Bol to významný diplomatický úspech v situácii silného napätia a otvoreného násilia.

Avšak do 24 hodín bol Janukovyč zvrhnutý násilným prevratom. Nemecko netrvalo na dohode, ktorú práve zaručilo. Namiesto toho Nemecko, nasledujúc príklad USA, podporilo novú vládu, ako keby žiadna dohoda nikdy neexistovala. Toto rozhodnutie utvrdilo Moskvu v presvedčení, že západným podpisom sa nedá veriť.

Po štvrté – Minsk II

V februári 2015 osobne vyjednala kancelárka Merkelová Minské dohody II v normandskom formáte a v deklarácii o podpore, prijaté 12. februára 2015 v Minsku, prisľúbila politickú podporu Nemecka. Sedem rokov Kyjev neplnil kľúčové politické ustanovenie – autonómiu regiónov Donbasu v rámci suverénnej Ukrajiny.

Nemecko nevyvíjalo na Kyjev žiadny tlak, aby implementoval ustanovenie o autonómii, ktoré sám požadoval. Merkelová neskôr pripustila, že dohoda bola použitá ako prostriedok nátlaku, aby sa Ukrajine umožnilo opätovné vyzbrojenie. Prezident Hollande sa vyjadril podobne. Záruka teda v skutočnosti nebola žiadnou zárukou. Bola to stratégia – opäť na príkaz Washingtonu. Opätovne znela správa pre Moskvu: Západným podpisom sa nedá veriť.

Po piate – Nord Stream

Dňa 7. februára 2022 prezident Biden vo Východnej sále Bieleho domu – za prítomnosti vtedajšieho nemeckého kancelára Olafa Scholza – vyhlásil: „Ak Rusko vtrhne (na Ukrajinu), Nord Stream 2 už nebude existovať. Ukončíme to.“

Na otázku, ako to urobia, odpovedal: „Sľubujem vám, že budeme schopní to urobiť.“

O sedem mesiacov neskôr boli potrubia zničené sabotážou v Baltskom mori. Dôkazy, ktoré máme k dispozícii – investigatívne vyšetrovania v USA a Nemecku, vyšetrovanie nemeckej federálnej prokuratúry a verejné vyhlásenia bývalých úradníkov – jednoznačne poukazujú na spoločnú ukrajinsko-americkú operáciu. Nemecká spolková vláda to vedela už dávno. A napriek tomu Nemecko dopustilo, aby bola verejná vina v rozpore s jednoznačnými dôkazmi pripísaná Rusku, zatiaľ čo akt priemyselnej sabotáže proti nemeckému hospodárstvu zostal nepotrestaný a bez odpovede.

Po šieste – Istanbulská dohoda z apríla 2022, ktorá bola na dosah ruky

Len niekoľko týždňov po ruskej invázii vo februári 2022 sa ruskí a ukrajinskí vyjednávači stretli v Istanbule, aby dojednali podmienky mierovej dohody: neutralita Ukrajiny mimo NATO, multilaterálne bezpečnostné záruky, dohodnuté obmedzenia počtu vojakov a postupné politické riešenie otázky Donbasu a Krymu. Dohoda bola tesne pred podpísaním. Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, jeden z vyjednávačov, verejne potvrdil, že dohoda bola na dosah ruky a že Západ – najmä Spojené štáty a Veľká Británia – sa jej pokúsil zabrániť.

Misia premiéra Borisa Johnsona do Kyjeva v apríli 2022 s cieľom nariadiť Ukrajine, aby dohodu nepodpisovala, je zdokumentovaná.

Cenu za túto americko-britskú intervenciu zaplatili státisíce ukrajinských a ruských ľudských životov, ako aj celý európsky poriadok. Nemecko k tomu mlčalo – hoci Nemecko muselo znášať ekonomické dôsledky ako žiadna iná európska krajina.

Hospodárska sebadeštrukcia Nemecka

Vašou najvyššou prioritou musí byť mier. Aktuálne správy z Moskvy zdôrazňujú naliehavosť situácie. Avšak paralelne s prvou katastrofou sa chystá druhá: úmyselné zničenie nemeckého hospodárstva, pričom Berlín je zároveň pôvodcom aj obeťou.

Nemecký priemysel bol založený na obchode s Ruskom. Zničenie Nord Streamu a následné prerušenie nemecko-ruských obchodných vzťahov viedli k tomu, že Nemecko nakupuje zemný plyn z USA za ceny, ktoré sú mnohonásobne vyššie ako ceny ruského plynu z plynovodu, ktorý nahrádza. To je priemyselná samovražda.

Nemecký chemický priemysel, oceliarsky priemysel, sklársky priemysel, energeticky nároční výrobcovia – základ stredného podnikania – strácajú deň za dňom medzinárodnú konkurencieschopnosť. Kvalifikované pracovné miesta miznú z nemeckého hospodárstva. A nemecký daňovník a nemecký spotrebiteľ presúvajú národné bohatstvo v rozsahu, ktorý nemá v povojnovej Európe obdoby, z Nemecka k americkým producentom plynu.

Okrem toho nemecká vláda teraz plánuje masívne rozširovanie zbrojenia – stovky miliárd eur v nadchádzajúcom desaťročí –, aby sa pripravila na vojnu, ktorej sa dalo ľahko zabrániť diplomaciou. Ide o flagrantné nesprávne alokovanie národných zdrojov.

Kľúčovou výzvou pre Nemecko v tomto desaťročí je konkurencieschopnosť v digitálnej ére. Každé euro, ktoré sa minie na tanky, rakety a delostrelecké granáty, chýba nemeckým kapacitám v oblasti umelej inteligencie, vývoju a výrobe čipov, energetickej infraštruktúre a vysokorýchlostným digitálnym sieťam, ktoré potrebuje, aby zostalo vedúcou ekonomickou veľmocou.

Horká realita, pán kancelár, je taká, že týmito zbraňami si nemožno kúpiť tú istotu, ktorú by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom diplomacie za zlomok nákladov. A bez investícií do digitalizácie a energetiky, ktoré sú vytláčané týmto zbrojením, nie je možné dosiahnuť prosperitu.

Moja výzva: Pán kancelár, viac ako ktorýkoľvek iná európska hlava štátu alebo vlády ste vy tým, na koho sa obracajú, keď ide o to, či Európa skĺzne do všeobecnej vojny, alebo sa vráti k rokovaniam a ekonomickej rozvážnosti. Je najvyšší čas konať. Aktuálne oficiálne posolstvo Moskvy Washingtonu to jednoznačne potvrdzuje.

Prosím, nadviažte dialóg s prezidentom Putinom. Prosím, pošlite svojho ministra zahraničných vecí do Moskvy alebo pozvite ruského ministra zahraničných vecí do Berlína. Prosím, opäť otvorte kanály OBSE, ktoré Nemecko nechalo chátrať. Prosím, vyzývajte Kyjev, aby zastavil útoky na civilné ciele.

Ale predovšetkým: povedzte nemeckej verejnosti pravdu. Mier dosiahnutý rokovaniami na základe neutrality Ukrajiny je realistickou cestou z tejto katastrofy a obnovenie normálnych hospodárskych vzťahov s Ruskom je realistickou cestou z priemyselného úpadku Nemecka.

Podmienky prijateľnej dohody, ktorú by Nemecko mohlo navrhnúť, sú jasné: Boje sa zastavia na línii prímeria.

• Všetky strany sa zaviažu, že v budúcnosti nepoužijú násilie v hraničných otázkach.
• Ukrajina obnoví svoju neutralitu a NATO sa natrvalo vzdá ďalšieho rozširovania na východ.
• Európa a Rusko obnovia svoje hospodárske vzťahy a ukončia vojnové štvanie.
• OBSE sa opäť stane ústredným fórom pre európsku bezpečnosť, založeným na princípe, že európska bezpečnosť je nedeliteľná a nespočíva na vojenských blokoch, ktoré rozdeľujú Európu.

V takomto scenári mieru môže Nemecko sústrediť svoje národné zdroje na investície do digitalizácie, umelej inteligencie, polovodičov a energetiky, ktoré si vyžaduje nemecká hospodárska budúcnosť.

História si zapamätá, čo urobíte a čo neurobíte v nadchádzajúcich týždňoch. To isté platí pre nemeckú verejnosť, národy Ruska, Ukrajiny a celej Európy. Je čas na diplomaciu, pán kancelár. Máte na výber.

S úctou,

Jeffrey D. Sachs

profesor na Kolumbijskej univerzite

Prečítajte si tiež: