Danko pomenoval skutočný problém

Andrej Danko netriafa vedľa, keď hovorí, že dnešný systém pri nízkych príjmoch živnostníkov nedáva dobrý zmysel. Ak má človek živnosť len ako malý alebo vedľajší príjem, fixné odvody môžu z práce urobiť činnosť, ktorá sa neoplatí.

Aj dôvodová správa k návrhu uvádza, že v roku 2025 vzniklo najmenej živností za posledných šesť rokov, iba vyše 42 000, a zaniklo ich viac ako 66 000. Predkladatelia zároveň pripomínajú, že minimálne sociálne poistné SZČO od januára 2026 dosahuje 303,11 eura mesačne. Pri nízkych príjmoch je to tvrdá suma.

Otázka teda neznie, či malým živnostníkom pomôcť. Otázka znie, či licencia, ktorú Andrej Danko označil za „revolučné riešenie“, pomáha správne, alebo im len vymení dnešnú úľavu za zajtrajší výpadok v sociálnom poistení.

Čo licencia dáva

Návrh SNS zavádza dve pásma. Pri príjme do 5 000 eur by živnostník zaplatil licenciu 1 000 eur ročne. Pri príjme nad 5 000 eur do 10 000 eur by zaplatil 2 000 eur ročne. Rozhoduje príjem, nie zisk po odpočítaní nákladov.

Licencia by nebola povinná. Živnostník by si ju uplatnil oznámením správcovi dane. Musel by mať oprávnenie podnikať, nesmel by byť platiteľom DPH, daňovým dlžníkom ani dlžníkom na sociálnom alebo zdravotnom poistení.

Ak živnostník splní podmienky, licencia mu za daný rok nahradí daň z príjmu aj verejné zdravotné poistenie. Z príjmu v licenčnom režime nebude platiť daň ani zdravotné preddavky a nepôjde do ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

To je reálna úľava. Lenže pri takomto návrhu je rovnako dôležité vnímať, čo licencia nedáva.

Čo licencia nedáva

Najdôležitejšia veta návrhu nie je suma 1 000 alebo 2 000 eur. Najdôležitejšia veta hovorí, že licencia sa nepovažuje za poistné na sociálne poistenie a licenčné obdobie sa nepovažuje za obdobie povinného nemocenského ani dôchodkového poistenia.

Licencia teda rieši daň z príjmu a verejné zdravotné poistenie. Nerobí však zo živnostníka povinne sociálne poistenú osobu. Rok v tomto režime sa mu nezapočíta do povinného nemocenského ani dôchodkového poistenia.

Živnostník sa môže poistiť dobrovoľne. Lenže potom sa lacný režim stáva drahším. Preto sa nedá hovoriť iba o pomoci. Presnejšie je hovoriť o výmene: nižšia a jednoduchšia platba dnes, ale bez automatického sociálneho poistného obdobia zajtra.

Príjem nie je zisk

Druhý háčik je v tom, že návrh sleduje príjem, nie zisk. Ak živnostníkovi cez účet prejde 10 000 eur, patrí do pásma 2 000 eur, aj keď mal vysoké náklady.

Predstavme si človeka s príjmom 10 000 eur a nákladmi 8 000 eur. Pred licenciou mu zostáva 2 000 eur. Ak si zvolí licenciu 2 000 eur, verejnoprávna platba mu zoberie celý rozdiel. A ak chce mať aj sociálne poistenie, musí si ho platiť navyše.

Preto licencia nie je automaticky dobrá pre každého malého živnostníka. Môže byť výhodná pri nízkych nákladoch a vedľajšom príjme. Pri vysokých nákladoch môže byť nevýhodná aj pri nízkom obrate.

Komu môže pomôcť

Licencia môže mať zmysel pri vedľajšej živnosti, sezónnej činnosti, dôchodcovi s malým privýrobkom alebo pri službe s nízkymi nákladmi. Tam môže jednoduchý režim udržať legálny príjem, ktorý by inak zanikol alebo prešiel do šedej zóny.

Doložka vplyvov priznáva, že presný počet ľudí v režime sa nedá určiť. Ku koncu roka 2025 bolo evidovaných 323 896 živnostníkov a približne 212 535 povinne poistených SZČO. Predkladatelia modelujú využitie licencie pri 5 000 až 20 000 osobách, čo je 1,5 až 6,2 percenta evidovaných živnostníkov.

Rozpočet na tom krátkodobo nezarobí. Doložka ráta pri týchto scenároch s hrubým statickým výpadkom 19 až 76 miliónov eur ročne. Pre živnostníka je však podstatnejšie niečo iné: za licenčný rok mu nevznikne povinné sociálne poistné obdobie. Musí teda vedieť, či kupuje dočasnú úľavu, alebo si poškodzuje vlastnú budúcu ochranu.

Skutočná pomoc by vyzerala presnejšie

Skutočná pomoc by mala urobiť tri veci naraz. Znížiť fixné bremeno pri nízkych príjmoch. Zachovať aspoň minimálne sociálne poistenie. A citlivejšie rozlišovať, či živnostník iba má obrat, alebo mu po odpočítaní nákladov aj niečo zostáva.

SNS sa pritom nemusela pozerať ďaleko. V Česku funguje paušálny režim pre samostatne zárobkovo činné osoby tak, že jedna mesačná platba zahŕňa daň z príjmu, zdravotné poistenie aj dôchodkové poistenie. Estónsko má podnikateľský účet, pri ktorom sa z prijatého príjmu automaticky odvádza podnikateľská daň a jej časť smeruje aj do sociálneho systému. Pointa nie je kopírovať Česko alebo Estónsko, ale princíp: jednoduchý režim nemusí znamenať nulové sociálne krytie.

Štát má právo bojovať so šedou ekonomikou. Má právo chcieť jednoduchší režim, ktorý dostane malé príjmy do legálnych čísel. Ale ak slovenská licencia nie je sociálne poistenie, má to byť povedané rovnako nahlas ako suma 1 000 alebo 2 000 eur. Inak sa z pomoci stane skratka, ktorej cenu živnostník uvidí až pri chorobe alebo dôchodku.