NAŽIVO NAJČÍTANEJŠIE ROZHOVORY VIDEÁ

NAŽIVO

Ceny ropy v utorok naďalej smerovali nahor. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.08 h SEČ 79,63 USD (68,07 eura) za barel (159 litrov).

08:26

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy

08:26

Konflikt medzi Pakistanom a Afganistanom pokračuje. Dlhotrvajúce cezhraničné strety medzi ozbrojenými silami oboch krajín sa opäť vyostrili minulý štvrtok.

08:25

Biely dom: Červený fľak na krku má Trump po preventívnej liečbe. Donald Trump je vo veku 79 rokov najstarším úradujúcim americkým prezidentom. Otázka jeho zdravia sa v posledných mesiacoch stala dôležitejšou.

08:14

USA obmedzuje diplomatickú činnosť na Blízkom východe. Spojené štáty v utorok potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar.

08:13

Konflikt nebude trvať roky, Irán budoval jadrové zariadenia. Šéf Bieleho domu Donald Trump v nedeľu večer naznačil, že operácia proti Iránu bude podľa odhadov USA trvať približne štyri týždne.

08:12

USA tvrdia, že zničili veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd. Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne.

07:44

Kuba zadržala desiatich Panamčanov za šírenie protivládnej propagandy. Ostrovná krajina je v stave vysokej pohotovosti v dôsledku opakovaných hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa.

07:29

Izrael znovu otvorí hraničný priechod Kerem Šalom s Pásmom Gazy. Izraelom kontrolovaný priechod Kerem Šalom sa nachádza na križovatke medzi Pásmom Gazy, Izraelom a Egyptom.

07:29

Kuvajt od začiatku konfliktu v Iráne zachytil stovky dronov a rakiet. Irán v reakcii na izraelsko-americkú operáciu, ktorá začala v sobotu, útočí na na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne.

07:28

Pri operácii v Iráne zahynulo viac ako 742 ľudí. Viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí.

07:28

Ukrajina dostala prvú tranžu od MMF v rámci nového štvorročného programu. Podľa premiéra Sviridenka už bolo pripísaných 1,5 miliardy dolárov. Celkový objem programu je 8,1 miliardy dolárov.

07:23

USA uvalili sankcie na rwandskú armádu za porušenie dohody s KDR. Spojené štáty oznámili, že uvaľujú sankcie na Rwandské obranné sily (RDF) a štyroch dôstojníkov vrátane náčelníka generálneho štábu Vincenta Nyakarundiho.

07:10

USA by radi videli zvrhnutie vlády v Iráne, no nie je to cieľom. K operácii USA podľa neho muselo dôjsť, pretože Irán by do roka „prekročil hranicu imunity“.

07:10

Zadržali Gruzínca podozrivého zo sledovania základne používanej USA. Podľa agentúry ANA prokuratúra preveruje možnosť, že tento 36-ročný muž zhromažďoval informácie pre Irán.

07:09

Izraelská armáda útočí v Libanone aj Iráne

07:09

Počet padlých amerických vojakov v Iráne sa zvýšil na šesť. Jednotky našli pozostatky dvoch nezvestných vojakov v objekte, ktorý bol zasiahnutý počas počiatočných útokov Iránu v regióne.

07:08

Costa privítal zákaz vojenských aktivít Hizballáhu v Libanone. Uznesenie libanonskej vlády prišlo v reakcii na zapojenie Hizballáhu do konfliktu na Blízkom východe.

07:08

Hizballáh tvrdí, že útok na Izrael bol obranným činom. Izraelská armáda v noci na pondelok oznámila, že z Libanonu boli na severný Izrael vypálené projektily.

07:07

Izraelská armáda útočí na ciele Hizballáhu v Bejrúte. Armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že podrobnosti o úderoch poskytne neskôr.

07:07

Izraelská armáda identifikovala rakety vypálené z Iránu. Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informuje, že vo viacerých častiach Izraela sa rozozvučali sirény.

07:06

Drony, ktoré cielili na základňu, boli vypustené z Libanonu. Na otázku, či ich vypustil Hizballáh, odpovedal, že „s najväčšou pravdepodobnosťou“.

06:42

Katar zachytil dve balistické rakety namierené na jeho územie. Katar odsúdil Irán za jeho „bezohľadné a nezodpovedné“ útoky na katarské územie v reakcii na americko-izraelskú operáciu v islamskej republike.

06:42

Vojenské veliteľstvo v SAE bolo terčom iránskych útokov. Terčom úderov bola základňa Al Minhad v Spojených arabských emirátoch nachádzajúca sa približne 24 kilometrov južne od Dubaja.

06:41

Útoky na Irán poškodili Golestánsky palác, zapísaný na zozname UNESCO. Okná, dvere a zrkadlá utrpeli škody v dôsledku odrazov trosiek z výbuchov.

06:40
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Pizza Hut prijme 14.000 vodičov, aby zlepšila dodávky klientom

Americká sieť reštaurácií Pizza Hut prijme v tomto roku 14.000 vodičov, pretože pri dodávkach klientom zaostáva za rivalmi. A tento segment trhu pritom v uplynulých rokoch zaznamenal strmý rast.

22. 07. 2017 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov |

Chicago 22. júla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Aijaz Rahi)

 

▶ ❚❚ ↻
.

Pizza Hut tento týždeň vo svojom vyhlásení uviedla, že do konca tohto roka prijme mesačne asi 3000 vodičov. Sieť reštaurácií používa tiež nový algoritmus, ktorý jej pomáha lepšie predpovedať dodacie lehoty a spolieha sa aj na Google Maps, aby zlepšila presnosť.

Pizza Hut, ktorú vlastní reťazec Yum! Brands Inc, si vybudovala svoju povesť v tzv. kamenných pizzeriách. Musí sa však prispôsobiť dobe a zmenám v tomto odvetví, v ktorom dominujú dodávky na domáce adresy.

Konkurenčné spoločnosti Domino Pizza a Papa John International venovali roky zjednodušeniu a uľahčeniu objednávok – aj prostredníctvom mobilných aplikácií a vernostných programov – a dokážu rýchlo doručiť objednané jedlo až k vstupným dverám zákazníkov.

.

Nábor nových vodičov je súčasťou kampane, ktorá má pripomenúť zákazníkom, že aj Pizza Hut im dokáže doručiť objednávku až na prah domu.

Pizza Hut čelí tvrdej konkurencii ďalších amerických reťazcov, vrátane spoločnosti Domino, ktoré vďaka technológiám a mobilným aplikáciám získali verných klientov. V uplynulom štvrťroku spoločnosť Pizza Hut zaznamenala 3-% pokles tržieb, zatiaľ čo Domino medzičasom dosiahol na domácom trhu ich nárast o 10 %.

 

 

.
Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk


NAŽIVO

Ceny ropy v utorok naďalej smerovali nahor. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.08 h SEČ 79,63 USD (68,07 eura) za barel (159 litrov).

08:26

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy

08:26

Konflikt medzi Pakistanom a Afganistanom pokračuje. Dlhotrvajúce cezhraničné strety medzi ozbrojenými silami oboch krajín sa opäť vyostrili minulý štvrtok.

08:25

Biely dom: Červený fľak na krku má Trump po preventívnej liečbe. Donald Trump je vo veku 79 rokov najstarším úradujúcim americkým prezidentom. Otázka jeho zdravia sa v posledných mesiacoch stala dôležitejšou.

08:14

USA obmedzuje diplomatickú činnosť na Blízkom východe. Spojené štáty v utorok potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar.

08:13

Konflikt nebude trvať roky, Irán budoval jadrové zariadenia. Šéf Bieleho domu Donald Trump v nedeľu večer naznačil, že operácia proti Iránu bude podľa odhadov USA trvať približne štyri týždne.

08:12

USA tvrdia, že zničili veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd. Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne.

07:44

Kuba zadržala desiatich Panamčanov za šírenie protivládnej propagandy. Ostrovná krajina je v stave vysokej pohotovosti v dôsledku opakovaných hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa.

07:29

Izrael znovu otvorí hraničný priechod Kerem Šalom s Pásmom Gazy. Izraelom kontrolovaný priechod Kerem Šalom sa nachádza na križovatke medzi Pásmom Gazy, Izraelom a Egyptom.

07:29

Kuvajt od začiatku konfliktu v Iráne zachytil stovky dronov a rakiet. Irán v reakcii na izraelsko-americkú operáciu, ktorá začala v sobotu, útočí na na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne.

07:28
Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.
.

ĎALŠIE Z HS

Minister Blanár odcestuje do Talianska
03. 03. 2026 | 0 komentárov
Juraj Blanár

Horší než zločin…
03. 03. 2026 | 0 komentárov
irán
.

VOJNY A KONFLIKTY
Irán-jd2026022855

Vojna proti Iránu. Čo sa aktuálne deje
28. 02. 2026 | 0 komentárov
.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

Kto tu podporuje medzinárodný teror?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Ivan Korčok

Napätie medzi Havanou a Washingtonom sa stupňuje. Vydržia poistky?
01. 03. 2026 | 0 komentárov
americká vlajka
.

VOJNY A KONFLIKTY
Irán-jd2026022855

Vojna proti Iránu. Čo sa aktuálne deje
28. 02. 2026 | 0 komentárov
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.

Glück a Melicher pre HS: Niekto klame. Prokurátor nie je hospodársky audítor. Má skúmať, či bol porušený zákon

Minulý piatok v NR SR zasadal brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal zastavením trestného stíhania v prípade darovania našej obrannej techniky…

03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov
.

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil Rubio

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil minister zahraničných vecí Rubio

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO o dianí na Blízkom východe – Jedným z dôvodov začatia amerických útokov na Irán boli kroky Izraela

Aj dnes sledujeme aktuálnu situáciu na Blízkom východe po sobote , kedy Spojené štáty americké a Izrael zaútočili na Irán

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Vláde už nič nedarujú. Opozícia po víkende prešla do veľkého protiútoku

Víkendový úder západnej koalície na Irán možno v očiach verejnosti zatienil tlačovku SMERu na tému požadovaných zmien v inštitúte kajúcnika,…

03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Trump na pozadí vojny v Iráne vyhlásil, že USA premrhali svoje zbrane pre Ukrajinu a posmešne sa vyjadril o Zelenskom

„Spiaci Joe Biden premrhal všetok čas a peniaze našej krajiny, keď dal všetko P. T. Barnumovi z Ukrajiny – stovky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Blíži sa akcia ku Dňu žien: Získajte Office 2021 Pro za zvýhodnenú cenu 30,25€ a Windows 11 Pro za 13,25€!

Godeal24 spustil kampaň ku Dňu žien – Women’s Day Sale – so zľavou až 180€ na MS Office, pričom sa…

03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov

Európa na uterák alebo keď sa amatéri zahrávajú s ohňom

Sledujeme v priamom prenose totálnu stratu kontaktu s realitou. Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa nekriticky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

O pozemnej operácii USA v Iráne – Trump a jeho jasný blaf

Včera americký prezident Donald Trump pripustil, že ak to bude potrebné, USA môžu pristúpiť k pozemnej operácii v Iráne

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat

Kniha „Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat“ od britského autora Jeremy Clarkson prináša vtipný a zároveň realistický…

03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Sankcie bez účtu: Kto to zaplatil?

Európa platila drahú energiu, drahé kompenzácie a pokles kúpnej sily. A vo výrobe ubudli pracovné miesta. Prečo o tom nevieme?

03. 03. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Rezort športu odošle peniaze SFZ aj napriek veľkému konfliktu Huliak - Kováčik

V niekoľko mesiacov trvajúcom spore medzi ministrom cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom a prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Bioetická komise UNESCO: “Přehodnocení náhradního mateřství: filozofické, psychologické a biomedicínské pohledy”

Zástupci Aliance pro rodinu se v sobotu 28. února 2026 zúčastnili webináře pod záštitou Bioetické komise UNESCO, která s odborníky z…

03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajina udrela na čiernomorský ropný terminál napriek výstrahe USA

Ukrajina v pondelok nadránom zasiahla ropný terminál v juhoruskom prístave Novorossijsk, oznámila ukrajinská armáda. Útok prišiel niekoľko dní po tom,…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Logika odišla doľava a chaos doprava: Fotografie, ktoré nedávajú zmysel

Logika sa v týchto momentoch rozhodla odísť na dovolenku a nechala realitu napospas chaosu. Keď sa pozeráte na nasledujúce fotografie,…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Centrálne velenie USA tvrdí, že Hormuzský prieliv je otvorený. Verí tomu asi ale iba "mierotvorca" Trump

Irán, 3. marca 2026 - Zbor Islamských revolučných gárd oznámil uzavretie Hormuzského prielivu. Ak v prvý deň americko-izraelského bombardovania Iránu Teherán…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Svätec dňa: Blahoslavená Conchita Cabrera

Matka a mystička

03. 03. 2026 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO

Ceny ropy v utorok naďalej smerovali nahor. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.08 h SEČ 79,63 USD (68,07 eura) za barel (159 litrov).

08:26

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy

08:26

Konflikt medzi Pakistanom a Afganistanom pokračuje. Dlhotrvajúce cezhraničné strety medzi ozbrojenými silami oboch krajín sa opäť vyostrili minulý štvrtok.

08:25

Biely dom: Červený fľak na krku má Trump po preventívnej liečbe. Donald Trump je vo veku 79 rokov najstarším úradujúcim americkým prezidentom. Otázka jeho zdravia sa v posledných mesiacoch stala dôležitejšou.

08:14

USA obmedzuje diplomatickú činnosť na Blízkom východe. Spojené štáty v utorok potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar.

08:13

Konflikt nebude trvať roky, Irán budoval jadrové zariadenia. Šéf Bieleho domu Donald Trump v nedeľu večer naznačil, že operácia proti Iránu bude podľa odhadov USA trvať približne štyri týždne.

08:12

USA tvrdia, že zničili veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd. Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne.

07:44

Kuba zadržala desiatich Panamčanov za šírenie protivládnej propagandy. Ostrovná krajina je v stave vysokej pohotovosti v dôsledku opakovaných hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa.

07:29

Izrael znovu otvorí hraničný priechod Kerem Šalom s Pásmom Gazy. Izraelom kontrolovaný priechod Kerem Šalom sa nachádza na križovatke medzi Pásmom Gazy, Izraelom a Egyptom.

07:29

Kuvajt od začiatku konfliktu v Iráne zachytil stovky dronov a rakiet. Irán v reakcii na izraelsko-americkú operáciu, ktorá začala v sobotu, útočí na na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne.

07:28

Pri operácii v Iráne zahynulo viac ako 742 ľudí. Viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí.

07:28

Ukrajina dostala prvú tranžu od MMF v rámci nového štvorročného programu. Podľa premiéra Sviridenka už bolo pripísaných 1,5 miliardy dolárov. Celkový objem programu je 8,1 miliardy dolárov.

07:23

USA uvalili sankcie na rwandskú armádu za porušenie dohody s KDR. Spojené štáty oznámili, že uvaľujú sankcie na Rwandské obranné sily (RDF) a štyroch dôstojníkov vrátane náčelníka generálneho štábu Vincenta Nyakarundiho.

07:10

USA by radi videli zvrhnutie vlády v Iráne, no nie je to cieľom. K operácii USA podľa neho muselo dôjsť, pretože Irán by do roka „prekročil hranicu imunity“.

07:10

Zadržali Gruzínca podozrivého zo sledovania základne používanej USA. Podľa agentúry ANA prokuratúra preveruje možnosť, že tento 36-ročný muž zhromažďoval informácie pre Irán.

07:09

Izraelská armáda útočí v Libanone aj Iráne

07:09

Počet padlých amerických vojakov v Iráne sa zvýšil na šesť. Jednotky našli pozostatky dvoch nezvestných vojakov v objekte, ktorý bol zasiahnutý počas počiatočných útokov Iránu v regióne.

07:08

Costa privítal zákaz vojenských aktivít Hizballáhu v Libanone. Uznesenie libanonskej vlády prišlo v reakcii na zapojenie Hizballáhu do konfliktu na Blízkom východe.

07:08

Hizballáh tvrdí, že útok na Izrael bol obranným činom. Izraelská armáda v noci na pondelok oznámila, že z Libanonu boli na severný Izrael vypálené projektily.

07:07

Izraelská armáda útočí na ciele Hizballáhu v Bejrúte. Armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že podrobnosti o úderoch poskytne neskôr.

07:07

Izraelská armáda identifikovala rakety vypálené z Iránu. Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informuje, že vo viacerých častiach Izraela sa rozozvučali sirény.

07:06

Drony, ktoré cielili na základňu, boli vypustené z Libanonu. Na otázku, či ich vypustil Hizballáh, odpovedal, že „s najväčšou pravdepodobnosťou“.

06:42

Katar zachytil dve balistické rakety namierené na jeho územie. Katar odsúdil Irán za jeho „bezohľadné a nezodpovedné“ útoky na katarské územie v reakcii na americko-izraelskú operáciu v islamskej republike.

06:42

Vojenské veliteľstvo v SAE bolo terčom iránskych útokov. Terčom úderov bola základňa Al Minhad v Spojených arabských emirátoch nachádzajúca sa približne 24 kilometrov južne od Dubaja.

06:41

Útoky na Irán poškodili Golestánsky palác, zapísaný na zozname UNESCO. Okná, dvere a zrkadlá utrpeli škody v dôsledku odrazov trosiek z výbuchov.

06:40
Zobraziť všetky
.

KOMENTÁRE

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

Kto tu podporuje medzinárodný teror?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Ivan Korčok

Napätie medzi Havanou a Washingtonom sa stupňuje. Vydržia poistky?
01. 03. 2026 | 0 komentárov
americká vlajka

Krajiny Perzského zálivu. Aký je ich význam a úloha na Blízkom východe?

Krajiny Perzského zálivu patria medzi najvýznamnejšie regióny sveta z hľadiska energetiky, geopolitiky a hospodárskeho rastu. Krajiny Perzského zálivu zohrávajú kľúčovú…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Svedectvo priamo z Dubaja: Keď na parkovisko padol dron, bol som práve v budove

Dubaj zažil napäté hodiny, ktoré vydesili miestnych aj turistov. HS sa podarilo spojiť s právnikom Jánom Čarnogurským, ktorý sa počas…

02. 03. 2026 | Rozhovory | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Rozhovory | 1 min. čítania | 0 komentárov

Poznáme odpoveď Kuzminovej na otázku, či bude pokračovať aj v budúcej sezóne

Legendárna Anastasia Kuzminová minulý mesiac vo veku 41 rokov a po osemročnej pauze absolvovala svoje štvrté zimné olympijské hry .…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Hrozí tretia svetová vojna. Medvedev sa ostro pustil do Trumpa a USA

Dmitrij Medvedev vyhlásil, že tretia svetová vojna môže vypuknúť „kedykoľvek“, ak Trump „bude pokračovať vo svojom kurze“

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

NAJČÍTANEJŠIE










Zdravé srdce po celý život? Skúste si prečítať toto

Nehrozí vám infarkt? Porážka? Reprint jednej z najúspešnejších kníh Kataríny Horákovej, profesorky všeobecnej biológie a populárnej propagátorky zdravého životného štýlu.…

02. 03. 2026 | Kultúra | 3 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Kultúra | 3 min. čítania | 0 komentárov

Španieli vystavili stopku americkej agresii. Nesprístupnili dôležité letiská

Španielsko, ktoré odsúdilo útoky na Irán, zakázalo Spojeným štátom využívať jeho spoločne spravované vojenské základne na túto vojenskú operáciu, oznámil…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

“Neprijateľné zasahovanie do našich záležitostí!” Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca Holandského kráľovstva v SR

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR si na pokyn rezortného šéfa Juraja Blanára (Smer-SD) v pondelok predvolalo veľvyslanca Holandského…

02. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Revolučné gardy zasiahli tanker s prepojením na USA, plavidlo horí v Hormuzskom prielive

Iránske revolučné gardy v pondelok oznámili, že v Hormuzskom prielive zaútočili na ropný tanker údajne napojený na Spojené štáty. Útok…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Katar zostrelil dva iránske stroje SU-24

Katarské vojenské letectvo v pondelok zostrelilo dve iránske lietadlá smerujúce k územiu Kataru po tom, čo Irán skôr počas dňa…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Zelenského kancelária navrhla Ficovi rokovania na Ukrajine 6. alebo 9. marca

Ukrajina navrhla premiérovi SR Robertovi Ficovi konkrétne dátumy pre jeho návštevu na rokovania „o všetkých otázkach“, o ktorých sa telefonicky…

02. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Prečo Trump vyčlenil na vojnu s Iránom štyri týždne?

Včera Trump vyhlásil, že vojenská operácia v Iráne bude trvať „štyri týždne alebo menej“. Číslo štyri týždne pravdepodobne nebolo náhodné

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy

Parlamentný Výbor pre obranu a bezpečnosť zažil nevídané: na jeho piatkovom sedení sa totiž niekto rozčúlil tak, že by ste…

02. 03. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
.
.

VOJNY A KONFLIKTY
Irán-jd2026022855

Vojna proti Iránu. Čo sa aktuálne deje
28. 02. 2026 | 0 komentárov

NAŽIVO

Ceny ropy v utorok naďalej smerovali nahor. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.08 h SEČ 79,63 USD (68,07 eura) za barel (159 litrov).

08:26

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy

08:26

Konflikt medzi Pakistanom a Afganistanom pokračuje. Dlhotrvajúce cezhraničné strety medzi ozbrojenými silami oboch krajín sa opäť vyostrili minulý štvrtok.

08:25

Biely dom: Červený fľak na krku má Trump po preventívnej liečbe. Donald Trump je vo veku 79 rokov najstarším úradujúcim americkým prezidentom. Otázka jeho zdravia sa v posledných mesiacoch stala dôležitejšou.

08:14

USA obmedzuje diplomatickú činnosť na Blízkom východe. Spojené štáty v utorok potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar.

08:13
⬤    ⬤    ⬤>
.

Pentagón sa obáva, že konflikt na Blízkom východe môže vyjsť spod kontroly

Pentagón sa obáva, že konflikt na Blízkom východe, ktorý začal Izrael s podporou USA, môže vyjsť spod kontroly, píše The…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Michal Šúrek reaguje na tlačovku premiéra

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Michal Šúrek odmieta informácie, ktoré prezentovali premiér Robert Fico a ďalší predstavitelia strany Smer-SD v nedeľu…

02. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu

Vrcholové iránske politické, vojenské aj duchovné vedenie bolo čiastočne zabité hneď v úvode nevyprovokovaného vierolomného útoku USA a Izraela na…

02. 03. 2026 | Komentáre | 10 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Komentáre | 10 min. čítania | 0 komentárov

Situácia je vážna. Vojna môže pokračovať aj dlhšie než päť týždňov. Trump pripúšťa nasadenie pozemných síl

Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že rozhodol o začatí vojny proti Iránu, pretože to podľa neho bola „posledná,…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.
.

NAJČÍTANEJŠIE










To najdôležitejšie z Ukrajiny – Vojna s Iránom môže ovplyvniť dodávky rakiet Patriot

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

02. 03. 2026 | Aktualizované 02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Aktualizované 02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov
.

ĎALŠIE Z HS

Minister Blanár odcestuje do Talianska
03. 03. 2026 | 0 komentárov
Juraj Blanár

Horší než zločin…
03. 03. 2026 | 0 komentárov
irán
.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

Kto tu podporuje medzinárodný teror?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Ivan Korčok

Napätie medzi Havanou a Washingtonom sa stupňuje. Vydržia poistky?
01. 03. 2026 | 0 komentárov
americká vlajka
.

VOJNY A KONFLIKTY
Irán-jd2026022855

Vojna proti Iránu. Čo sa aktuálne deje
28. 02. 2026 | 0 komentárov
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov