K vyhláseniu sa zo strany Smer SD vyjadril poslanec Ľuboš Blaha, ktorý uviedol:

Pred pár týždňami „osobnosti“ našej rusofóbnej pravice spísali psychopatické vyhlásenie, v ktorom varujú pred ruskou inváziou. Mali tým na mysli päť ruských motorkárov… Dnes spísali ďalšie psychopatické vyhlásenie: vraj premiér Robert Fico robí zo Slovenska „vazala Ruska“. Mali na mysli to, že bol na štandardnej bilaterálnej návšteve v Moskve, kde sa staral o naše ekonomické záujmy. A mali na mysli zrejme aj to, že premiér ako každý normálny Slovák oslavoval 70. výročie konca druhej svetovej vojny, respektíve oslobodenie Slovenska od fašizmu Červenou armádou. Toto má byť, prosím pekne, „vazalstvo“. Mimochodom, píšu to americkí pudlíci, ktorí oddane oblizovali jastrabov z Pentagonu, aj keď kriminálne plienili Irak… A poslušne vrčali a havkali na tie štáty (vraj starej) Európy, ktoré americkú agresiu v Iraku oprávnene kritizovali. Dnes sa títo pokrytci vo svojom vyhlásení oháňajú Európou. A hovoria o „vazalstve“ len kvôli tomu, že niekto nezdieľa ich chorobnú nenávisť voči Rusku a normálne komunikuje s Ruskou federáciou… To už ani smiešne nie je… Vždy, keď si poviem, že už nič šialenejšie rusofóbi na Slovensku nemôžu urobiť, príde nejaká ešte väčšia bizarnosť… Dúfam, že ďalšie vyhlásenie budú osobnosti našej pravice na čele so stredoškolským učiteľom adresovať tam, kam treba: odborný liečebný ústav psychiatrický… A dúfam, že vyhlásenie bude začínať: „žiadame o odbornú starostlivosť…“

Prinášame plné znenie vyhlásenia:

Nechceme vymeniť Európsku úniu za Rusko!

Naša vlasť, Slovenská republika, sa ocitá na nebezpečnej križovatke. Rozhoduje sa medzi tým, či bude pevnou súčasťou civilizovaného sveta, alebo sa po vazalstve ku komunistickému Sovietskemu zväzu stane vazalom Ruska a jeho imperiálnych ambícií. Róbert Fico si ako mladý komunista nevšimol November 1989. Ako mladý komunista prisahal na večné časy vernosť Sovietskemu zväzu a prihlásil sa k tomu, že okupácia Československa v auguste 1968 bola bratskou pomocou. Rovnako nevšímavý je aj dnes. Nevšimol si, že nás ruské štátne médiá urážajú pritakaním sovietskej okupácii v roku 1968, prekáža mu, že sme spolu s celou Európskou úniou prijali sankcie voči Rusku. Uráža občanov Slovenskej republiky, ktorí zažili augustovú okupáciu Československa a majú ju uloženú v pamäti. Uráža našich európskych partnerov svojou dvojtvárnosťou, skrývajúcou sa za ekonomické záujmy, s ktorou sa na jednej strane tvári, že Slovenská republika je lojálnym spojencom Európskej únie a na druhej strane sa za masového potlesku ruských médií hlási ku kritike európskych sankcií. Jeho mlčanie, týkajúce sa okupácie Československa je v priamom protiklade so životnou historickou skúsenosťou občanov Slovenskej republiky v základnej otázke nášho bytia a nebytia a jeho hlasné odmietnutie sankcií voči Rusku je zbabelým súhlasom s Putinovou politikou anexie častí Ukrajiny a v priamom protiklade s politikou EÚ, ku ktorej sa hlási aj Slovenská republika.

Róbert Fico nie je súkromnou osobou. Je predsedom vlády, ktorá má zastupovať záujmy všetkých občanov, predsedom vlády, ktorý je štátom Európskej únie a NATO. Róbert Fico neospravedlniteľne poškodzuje záujmy Slovenskej republiky, porušuje jej zmluvné záväzky a vytvára vo svete falošný obraz Slovenska ako vazala Putinovho Ruska. Osemdesiatdeväť európskych politikov, intelektuálov a novinárov sa ocitlo v Rusku na zozname nežiaducich osôb. Róbert Fico a s ním aj Slovenská republika sa ocitli na zozname ruských pritakávačov a vazalov. Už za vlády Vladimíra Mečiara sa ukázalo, že Slovensko nemôže byť krajinou s jednou tvárou obrátenou do budúcnosti civilizovaného sveta a druhou, smerujúcou do komunistickej minulosti a autokratickej budúcnosti. K tejto dvojtvárnosti sa hlási Róbert Fico svojím návratom do komunistického hodnotového sveta a prihlásením sa k dnešnému svetu vazalstva k Putinovmu Rusku.

Protestujeme proti tomu, aby Róbert Fico zneužíval svoje postavenie predsedu vlády Slovenskej republiky a verejne sa za nás všetkých hlásil k hodnotám, ktoré sú v príkrom rozpore so životnými potrebami všetkých občanov a vitálnymi záujmami Slovenskej republiky, ako to ukázali aj posledné prezidentské voľby. Preto vyslovujeme nezmeniteľné presvedčenie, človek s takouto trvalou a nemennou mentálnou výbavou nesmie byť na čele vlády, ktorá sa hlási k politike EU a k základným európskym a atlantickým civilizačným hodnotám.

Fedor Gál, Jozef Hašto, Juraj Mesík, Martin Mojžiš, Ján Strasser, Boris Strečanský, Ľudmila Verbická, Peter Zajac, František Mikloško, Egon Gál, Daniel Hevier, Štefan Hríb, Dušan Trančík, Michal Kaščák, Ondrej Prostredník, Milena Prekopová, Jozef Lupták, Vladimír Reptiš, Ľubica Reptišová, Grigorij Mesežnikov, Alta Vášová, Viera Červeňová, Michal Patarák, Daniela Olejníková, Ján Hacaj, Katarína Hradská, Lucia Piussi, Natália Kaščáková, Tomáš Janovic, Daniel Matej, Gabriela Linhardtová, Juraj Kušnierik, Anabela Žigová, René Bílik, Blaho Uhlár, Karatína Adamíková, Andrea Puková, Andrej Bán, Pavol Meško, Katarína Zavacká, Ľubomír Burgr, Valér Mikula, Ľudovít Šmelko, Gabriela Rozvadsky Gugová, Robert Roth, Herta Tkadlečková, Ivan Štrpka, Pavel Petráš, Jakub Kratochvíl, Robert Kirchhoff, Ivan Siller, Fedor Blaščák, Gustáv Matijek, Daniel Pastirčák, Stanislav Rakús, Gabriela Rakúsová, Monika Kompaníková, Roman Kvasnica, Ján Šuba, Soňa Szomolányi, Miroslav Cipár, Štefan Olejník, Mário Homolka, Alojz Rakús, Juraj Smatana, Vladimír Michal, Ondrej Dostál, Rudolf Síkora, Eugen Korda.