Haag 24. mája (TASR/HSP) – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) zriadila pred 20 rokmi Bezpečnostná rada OSN ako súdnu inštitúciu na vyvodenie osobnej trestnej zodpovednosti za zločiny, ktoré boli spáchané počas vojnového konfliktu na území bývalej Juhoslávie. Uviedol to pre TASR úradujúci predseda Medzinárodného súdneho dvora (MSD), slovenský sudca Peter Tomka.

Do akej miery tribunál prispel k zmiereniu etník v krajinách bývalej Juhoslávie, ukáže podľa neho až čas.

„Jeho príslušnosť sa vzťahuje na osoby, ktoré boli, prípadne sú podozrivé, že sa buď priamo podieľali na spáchaní zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, alebo neprijali opatrenia na zabránenie ich spáchania, hoci vzhľadom na ich postavenie mali takú povinnosť, prípadne nepodnikli kroky na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti tých páchateľov, ktorí podliehali ich právomoci,“ spresnil.

Po viac ako 40 rokoch od Norimberského a Tokijského trestného tribunálu tak bol zriadený medzinárodný sud ad hoc, pre konkrétny konflikt, na potrestanie najzávažnejších zločinov, dodal Tomka.

„Pri jeho zriadení súdu, Bezpečnostná rada vychádzala z toho, že prebiehajúci konflikt predstavoval porušenie mieru a hrozbu medzinárodnej bezpečnosti. Jeho zriadenie malo byť tiež akousi výstrahou pre páchateľov zločinov, že ich závažné trestné činy nezostanú nepotrestané ani napriek nečinnosti vnútroštátnych súdov v čase prebiehajúceho konfliktu. Jeho zriadenie tak malo plniť i určitú funkciu ‚deterentu‘,“ uviedol slovenský sudca, ktorý je na čele MSD od februára 2012.

Prokurátor ICTY obžaloval celkovo 161 osôb, z toho 20 žalôb neskôr stiahol, pripomenul Tomka. Ako dodal, 13 obžalovaných bolo odovzdaných na trestné stíhanie v niektorej z troch krajín bývalej Juhoslávie – Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska. „Desať obžalovaných malo zomrieť pred ich vydaním medzinárodnému tribunálu, šiesti obžalovaní zomreli počas procesov,“ uviedol a pripomenul, že najznámejším z nich bol bývalý juhoslovanský a srbský prezident Slobodan Miloševič.

Súd potrestal hlavne srbských predstaviteľov a veliteľov, zatiaľ čo ostatní, najmä kosovskí a chorvátski obvinení vyviazli bez trestov. Počas prebiehajúceho procesu zomrel vo väzení aj bývalý srbský prezident Miloševič, čo vrhlo tieň podozrenia zo spáchania vraždy na orgány zúčastňujúce sa na procese.

„Tribunál dokončil procesy voči 87 obžalovaným, z nich 69 bolo uznaných vinnými a odsúdených na tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke vrátane doživotia. Tresty vykonávajú v rôznych európskych krajinách, s ktorými má tribunál uzavreté dohody – napríklad v Nórsku, Švédsku, Fínsku, Dánsku, Estónsku, Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Spojenom kráľovstve,“ spresnil.

„Takúto dohodu uzavrelo s tribunálom aj Slovensko, zatiaľ však nebol žiadny z odsúdených odovzdaný na výkon trestu v Slovenskej republike. Osemnásti obžalovaní boli oslobodení, keďže prokuratúra nedokázala ich vinu za hranicu rozumnej pochybnosti. Medzi nimi boli napríklad bývalý srbský prezident (Milan) Milutinovič, chorvátsky generál (Ante) Gotovina, bývalý náčelník generálneho štábu srbskej armády generál (Momčilo) Perišič či bývalý kosovský premiér (Ramush) Haradinaj,“ uviedol P. Tomka.

Ako ďalej spresnil, v súčasnosti prebiehajú procesy voči 25 obžalovaným; z toho 13 sú v odvolacom konaní a 12 v prvostupňovom trestnom konaní. Tribunál však oznámil, že 29. mája vynesie rozsudky týkajúce sa šiestich obžalovaných v jednom procese, pričom z nich najznámejším je bývalý predstaviteľ chorvátskej komunity v Herceg Bosne a bývalý minister zahraničných veci Bosny a Hercegoviny Jadranko Prlič.

„30. mája by mal senát vyniesť ďalšie dva rozsudky a 30. októbra iný senát rozsudok týkajúci sa (bývalého lídra srbských ultranacionalistov) Vojislava Šešelja. Po vynesení týchto rozsudkov tak budú prebiehať posledné tri prvostupňové procesy, a to proti doktorovi (Radovanovi) Karadžičovi – mal by byť ukončený v priebehu budúceho roka, proti (bývalému lídrovi chorvátskych Srbov) Goranovi Hadžičovi s rozsudkom očakávaným v roku 2015; a ako posledný by mal byť uzavretý v roku 2016 proces s generálom Ratkom Mladičom,“ uviedol Peter Tomka.

„Keďže však po vynesení takmer každého rozsudku nasleduje odvolanie, či už obžalovaného alebo prokurátora, možno predpokladať, že záverečná kapitola tejto ‚trestnoprávnej ságy‘ sa uzavrie v roku 2018, teda štvrťstoročie po vytvorení ‚juhoslovanského‘ tribunálu,“ podotkol.

Bilancia aktivity tribunálu je podľa slovenského sudcu tak trochu „zmiešaná“. „Na jednej strane nepochybne svojimi rozsudkami prispel k upevneniu medzinárodného trestného pravá, k jeho autoritatívnemu výkladu, ako aj jeho efektívnej implementácii. Jeho existencia, spolu s existenciou Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu, ktorý zriadila Bezpečnostná rada OSN o rok neskôr v roku 1994, výrazne napomohli zrealizovaniu myšlienky vytvorenia stáleho medzinárodného súdu, k čomu došlo prijatím Rímskeho štatútu v roku 1998 na diplomatickej konferencii. Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu začal pôsobiť v roku 2002 po tom, čo štatút nadobudol platnosť,“ uviedol Tomka.

„Prvé desaťročie existencie tribunálu bolo poznačené nedostatkom spolupráce zo strany viacerých krajín bývalej Juhoslávie, čo sa určite podpísalo na neúmernej dĺžke existencie tribunálu a zvýšilo celkové náklady na jeho činnosť; tie sa za 20 rokov vyšplhali na sumu prevyšujúcu 2,5 miliardy amerických dolárov. Na druhej strane treba priznať, že niektoré procesy trvali príliš dlho – sedem až deväť rokov. Prokuratúre sa nie vždy podarilo zhromaždiť dostatok dôkazov na usvedčenie páchateľov, čo vo svojom dôsledku mohlo viesť k pochybnostiam niektorých etník a národnostných skupín o rovnakej spravodlivosti voči všetkým aktérom ozbrojených konfliktov, ktoré sa odohrali na území bývalej Juhoslávie v priebehu 90. rokov minulého storočia,“ upozornil.

„Do akej miery tribunál svojou činnosťou prispel k zmiereniu etník, ukáže až čas,“ uzavrel Peter Tomka.