Môj profil 
Predplatné
Ako stratég, spoluotec štátnosti, hlavný autor vojenskej stratégie a množstva strategických doktrín, sa dlhodobo netajím odhalením a analytickým konštatovaním, že tieto zámery majú za cieľ nelineárnym spôsobom zabezpečiť Nemecku obnovenie plnohodnotného štatútu superveľmoci. Nelineárne znamená, že sa tak stane pod skrytou značkou. Pod hlavičkou EÚ.
Nemecko je nesporne ekonomickou superveľmocou a ťahúňom proklamovanej ekonomickej sily celej EÚ. Cez EÚ sa dostáva na trhy polovice sveta – bývalých kolónií bývalých veľmocí – „partnerov“ v EÚ. Ako dozorovaná demokracia Nemecko nemôže byť politickou superveľmocou. Záujmom ostatných superveľmocí je „regulovanie“ potenciálu jeho stability. Aj formou tichej podpory nekontrolovanej ilegálnej imigrácie. Tohto vredu sa Nemecko chce prirodzene zbaviť a presunúť ho na svojich vazalov v rámci EÚ. Politickou superveľmocou je Nemecko tak, že úplne ovláda zoskupenie, ktoré sa správa ako superveľmoc – EÚ.
Vojensky je Nemecko v súčasnosti v podstate regionálnou mocnosťou. Superveľmoc nemôže existovať bez jadrového štatútu. Tento získa výlučne a len pod dvomi podmienkami. Prvou je zbavenie sa okupačných vojsk. Druhou je vynútenie vytvorenia tzv. „spoločných“ ozbrojených síl EÚ, ktoré kompletne ovládne Nemecko. Až vtedy sa ukáže, kto vyhral 2. svetovú vojnu. Jej „víťazi“ budú naďalej oslavovať. Vrátane tých najmenej osvietených, ktorí oslavujú stratu štátnosti ako víťazstvo. Jej skutočný víťaz – Nemecko – si bude mädliť ruky. Bez škrupúľ tvrdím, že ak vzniknú akékoľvek ozbrojené sily a zbory s príponou „euro“, nebude to nič iné len „EuroWehrmacht“, „EuroAbwehr“, „EuroGestapo“, „EuroCIA“, „EuroFBI“. To nie je môj dojem, to je iba suché a lakonické konštatovanie geopolitických a geostrategických faktov z pozorovania a analýz.
„Superveľmoc EÚ“ pod nesporným vedením Nemecka, ako víťaza povojnového mierového usporiadania strednej a západnej časti Európy, bude mať ašpirácie na štatút jadrovej veľmoci. Čiže jej najväčší hráč – Nemecko, sa obchvatom, teda nelineárne, stane jadrovou veľmocou. Rovnocennou s USA. Prevyšujúcou jadrový potenciál dnes už regionálnych veľmocí, akými sú Francúzsko, alebo Veľká Británia. Svet sa tým nestane bezpečnejším. Toto svet nepotrebuje. Už je dosť aktérov, ktorí majú potenciál na vymazanie civilizácie. EÚ by bola vojenským obrom na hlinených nohách. Svet bude oveľa nebezpečnejším a destabilizovanejším. Jeho jadrový arzenál sa znásobí. Vyplýva z toho jeden nesporný fakt. Post-Lisabonská hypercentralizovaná EÚ s „jadrom“ je najväčším bezpečnostným ohrozením súčasnosti pre všetky menšie členské štáty, aj pre svet.
Slovensko si musí zachovať suverenitu v najvyššej možnej miere a to najmä a predovšetkým nad všetkými piliermi štátnosti. Tie, ktoré sú ešte v našich rukách, neodovzdajme. Tie, ktoré menej osvietení politici už odovzdali, si vezmime naspäť. V činnosti poslancov NR SR musia jednoznačne dominovať kroky garantujúce zachovanie si zvrchovaného práva prijať alebo odmietnuť čokoľvek, čo by bolo pre Slovensko nevýhodné. To je suverenizmus. To je podstata toho, o čo bojovali celé národy, po celom svete, v celej histórii ľudstva. Hlavným úsilím musí byť udržiavanie a posilňovanie štátnosti.
Ak by vznikli „európske“ ozbrojené sily a zbory nebude problém presvedčiť tisícky slovenských junákov, našich vnukov, aby sa ulakomili na nemecké žoldy. Ale truhly s ich telami pristanú na slovenských letiskách. Do USA prišli z Iraku tisícky truhiel. S telami žoldnierov z chudobných štátov alebo mestských častí USA. Zmrzačené telá násobne vyššieho počtu našich junákov budú v invalidných vozíkoch tlačiť matky, žijúce z minimálnych slovenských dôchodkov, nie z nemeckých. Aj takých majú v USA desaťtisíce z vojny v Iraku a ešte viac z vojny vo Vietname. O účasti našich vojakov vo vojne nebude rozhodovať národný parlament, ale nadnárodná elita, ktorej je jedno, či náš národ prežije a ako budú žiť obete ich agresívnych záujmov. A voliči ich nebudú môcť za zlé rozhodnutia poslať na smetisko dejín.
Ak si niekto myslí, že budúci lokaj a vešiak na generálsku uniformu slovenského pôvodu, skorumpovaný vysokými príjmami, bude mať nejaké slovo v akejkoľvek podobnej štruktúre, je na omyle. Ak mu láskavo dovolia niečo realizovať, tak len to, čo bude v záujme toho, kto má najväčší podiel hlasov, zdrojov, moci. Možno nám pri vyšetrovaní umelo vymyslených procesov proti rozvracačom „jednoty EÚ“, čiže slovenským vlastencom, do bytu vtrhne komando z „EuroGestapa“ na čele s veliteľom schopným rozprávať po slovensky. Ale jeho ciele a zámery bude určovať ten, kto mu bude dávať plat, od ktorého závisí jeho kariéra, odmeny, privilégiá, rast. A to nebudú slovenské orgány, ani ešte stále väčšinovo volený slovenský parlament. To bude mikro-menšinová nadnárodná elitárska skupina. A takzvané spoločné záujmy bude určovať oligarchia v pozadí. Aká výzbroj sa nakúpi – s enormnými ziskami. Kde budú kasárne, kde budú sklady, aké bude použitie – s cyklickými enormnými ziskami za doplnenie spotreby.
Je potrebné odmietať obmedzenie suverenity povolením cudzích základní USA. Ale o to skôr treba bezpodmienečne a nekompromisne odmietať vytvorenie spoločných ozbrojených síl EÚ. Pretože rozmiestnenie takých „spoločných“, „federálnych“ základní kdekoľvek na Slovensku sa stane vnútornou záležitosťou vrchnosti superštátu EÚ, nie slovenských orgánov.
Dnes veľká väčšina štátov EÚ vynakladá na obranu len okolo 1% HDP. Vrátane Nemecka. Jadrová superveľmoc sa nebude pýtať. Vojensko-priemyselná oligarchia v pozadí rozhodne a politickí poskokovia oznámia zvýšenie výdavkov na obranu. Zaplatíme to my všetci. Vyššími daňami, nižšími dôchodkami, vyšším transferom dividend. A nižšou hodnotou meny v našich peňaženkách tým, že ECB natlačí masívne množstvo peňazí, aby super-veľmocenské ambície pokryla zdrojovo.
Pokušenie na projekciu sily kovbojskými metódami bude veľké. Neodolateľné. Naši vojaci budú za tzv. európske záujmy, nasadzovaní do akcií svetového policajta všade, kde o tom rozhodne nadnárodná vojensko-priemyselná oligarchia. Potrebujúca overiť zbraňové systémy a zarábať na spotrebovanej munícii. Naopak, malé štáty si netrúfajú na agresívne vojny. Nepredstavujú ohrozenie. Preto nemajú dôvod chcieť spoločné ozbrojené sily EÚ. V záujme seba, svojich detí, vnukov, svojej národno-štátnej budúcnosti. A – hoci to možno vyznie pateticky a velikášsky – aj v záujme svetového mieru.
Peter Švec
.jpg)
