Bratislava 7. augusta 2020 (HSP/napalete.sk/Foto:Pavel Kapusta, napalete archív)
Projekt plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), ktorý prepojí Rusko a Nemecko, sa buduje od roku 2016. Už od samého začiatku čelí negatívnym reakciám zo strany Spojených štátov amerických
Tie sa snažia za každú cenu zabrániť jeho dokončeniu politickým nátlakom a ekonomickými sankciami proti firmám, podieľajúcim sa na výstavbe. Ani to však nedokázalo Nemecko odradiť od zámeru dokončiť plynovod vedený dnom Baltského mora. Na túto tému sme sa zhovárali s ekonómom a prognostikom Slovenskej akadémie vied, profesorom Petrom Staněkom.
Prečo vlastne vznikol stavebne extrémne náročný projekt Nord Stream 2?
K jeho vzniku viedla predovšetkým nestabilita politického vývoja na Ukrajine. Nemci, ktorí potrebujú istotu energetických tokov, hľadali alternatívne riešenie. Preto vznikla myšlienka Nord Streamu 1 i Nord Streamu 2 v exteritoriálnych vodách Baltského mora. Plynovod takto priamo vstupuje do Nemecka, ktoré vzhľadom na vývoj cien energií potrebovalo stabilný energetický zdroj.
Prečo Spojené štáty vytvárajú enormné úsilie, aby projekt prekazili?
Musíme sa vrátiť ešte do obdobia vlády prezidenta Obamu, keď sa rozbehlo strategické projektovanie ťažby plynu frakovaním a ťažby ropy z ropných pieskov priamo na americkom území. Tento systém viedol k oživeniu hutníckeho a ťažkého priemyslu a zmenil pozíciu USA z čistého odberateľa ropy a plynu na jedného z významných vývozcov týchto komodít.
Keďže do rozvoja technológií sa investovalo okolo 520 miliárd dolárov, následkom bolo, že v druhom volebnom období prezidenta Obamu sa ceny energií pre podnikateľský sektor a domácnosti znížili o 40 percent.
To bolo jednou z príčin nárastu spotreby a rastu konkurencieschopnosti amerických firiem. Výrazné zníženie cien energií zároveň “nakoplo” rozvoj ďalších odvetví a umožnilo obnoviť ekonomickú trajektóriu hospodárskeho rastu. USA tiež výrazne znížili závislosť krajiny od dodávok energií z iných, najmä arabských krajín.
Zároveň však zostala otvorená otázka, čo s obrovským množstvom ropy a plynu, ktorý začali USA ťažiť a nemohli ho všetok spotrebovať. Preto Američania postavili obrovský závod na skvapalňovanie plynu, ktorý by sa v tankeroch mohol exportovať do ďalších krajín. Predpokladalo sa, že najväčším odberateľom tohto plynu by mohla byť EÚ.
Objednala sa flotila tankerov na jeho prepravu, začali sa budovať transmisné centrá v Terste, Marseille, Kodani a inde, ktoré mali umožniť spätnú konverziu plynu z kvapalného na plynné skupenstvo.
Toto všetko je však v protiklade s Nord Streamom 2, pretože ten má transportovať ruský plyn, ktorý je o 30 až 40 percent lacnejší ako americký kvapalný plyn. Čiže ak v Spojených štátoch za prezidenta Obamu pokles ceny energií “nakopol” americkú ekonomiku, naopak, zvýšená cena plynu dovážaného z USA by mohla európsku ekonomiku doslova “podkopnúť”.
Takže je logické, že Nemecko napriek americkému nátlaku Nord Stream 2 preferuje a nemá veľký záujem o skvapalnený plyn spoza oceánu…
Áno, je to úplne jasné. Je to dôkaz nezávislosti, ktorej sa po 75 rokoch od skončenia 2. svetovej vojny Nemecko domáha. Nemecké priemyselné kruhy si nevyhnutnosť dovozu ruského plynu uvedomujú. Predpokladá sa, že do roku 2050, možno až do roku 2070 zostane zemný plyn hlavným energetickým médiom.
Nord Stream 2, transportujúci podstatne lacnejší ruský plyn, by vniesol istotu do finančných a rozpočtových tokov, ale aj do parametrov podnikateľského prostredia. Ak by totiž boli náklady na energie vysoké, nemohli by fungovať plánované európske gigapodniky, ktoré sú kľúčové, aby bola EÚ schopná konkurovať na svetových trhoch Číňanom a Američanom.
Ceny energií budú v budúcnosti veľmi dôležité aj preto, že pri zavádzaní nových revolučných technológií v 21. storočí sa predpokladá doteraz nevídaný nárast spotreby elektrickej energie doslova do astronomických výšok.
Ako súvisia ceny elektriny s plynom?
Dnes preferované alternatívne zdroje nárast spotreby elektriny nezvládnu zabezpečiť, najviac pokryjú tak 30 percent spotreby. Preto sa objavujú úvahy o pozdržanie odstavovania tepelných a jadrových elektrární. V tejto situácii je dôležité mať stabilný zdroj elektrickej energie.
Chýbajúcu kapacitu výroby elektriny môže nahradiť iba zemný plyn ako kľúčové energetické médium. Najmä pre Nemecko je vytvorenie paroplynových cyklov a kogeneračných jednotiek, produkujúcich teplo i elektrickú energiu, otázkou ekonomického prežitia. S drahým americkým plynom by to však bolo ekonomicky nezvládnuteľné.
Nord Stream 2 bude skutočne stabilizujúci fenomén pre budúci rozvoj nemeckého hospodárstva a nemeckého spoločenstva. No a ak platí, že keď si nemecká ekonomika “kýchne”, európska ekonomika začne mať ťažké klinické problémy, tak by sa americkým nátlakom oslabilo nielen Nemecko, ale aj celá EÚ.
Treba si uvedomiť, že takáto oslabená Európa by sa nevzpierala americkým predstavám o budúcom geopolitickom usporiadaní sveta. Aj o toto USA zjavne ide. Ekonomicky si podmaniť Európu a zároveň ju ovládnuť aj geopoliticky. Preto má Nord Stream 2 aj geopolitický význam.
Keď sa v roku 2015 začalo hovoriť o Nord Streame, vtedajší premiér Robert Fico projekt kritizoval, poukazujúc na to, že obídením Ukrajiny Slovensko príde o poplatky za tranzit plynu. Nedávno však šéf spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič povedal, že Nord Stream už nie je pre Slovensko problém. Argumentoval tým, že ruský plyn bude Eustream prepravovať z nášho územia ďalej do západnej, respektíve južnej Európy…
Premiér Fico Nord Stream kritizoval preto, že vtedy ešte nebolo jasné, ako bude fungovať distribúcia plynu cez naše územie. Treba si uvedomiť, že poplatky za prepravu plynu boli jedným z najdôležitejších stabilizujúcich faktorov pre štátny rozpočet.
Bolo to “zlaté prasa v chlieve”, ktoré chcel vtedajší premiér zachovať za každú cenu. Medzitým sa však zmenili podmienky, pribudla možnosť reverzného chodu plynu a zistilo sa, že poplatky za tranzit získame tak či tak – či je to z východu na západ, alebo opačne.
Ako to bude fungovať?
Z Nemecka bude plyn prepravovaný severojužným smerom. K nám príde cez Moravu a bude pokračovať smerom na Rakúsko či Ukrajinu. Slovensko sa stane križovatkou dodávok zo západných aj z južných plynovodov. Cez územie SR pôjdu dodávky plynu na Ukrajinu v opačnom smere ako doteraz, čím opäť získame spomenuté tranzitné poplatky. Bude to pre nás rovnako ekonomicky výhodné ako predtým.
Článok pôvodne vyšiel na napalete.sk
15.6°C
Nedeľa 
Utorok 
15.8°C
Nedeľa 
19.4°C
Pondelok 
Utorok 
16.6°C
14.4°C
18.7°C
