Pentagon varuje pred čínskymi ponorkami v Arktíde

Arktída 3. mája 2019 (HSP/Reuters/Foto:Pixabay)

Reuters publikoval materiál Phila Stewarta, v ktorom sa hovorí o zvýšení čínskych aktivít v arktickej oblasti. Pentagon vníma svoje ponorky ako odstrašujúci prostriedok pred prípadnými jadrovým útokom zo strany niektorej z krajín, ktorá má k dispozícii nukleárny potenciál

Číňania majú záujem rozširovať svoje námorné trasy v súvislosti s globálnym otepľovaním a prejavili záujem o hlbšiu prítomnosť Číny v arktických oblastiach. Napriek tomu, že Čína nie je arktickým štátom, od roku 2013, kedy sa stala stálym pozorovateľom Arktickej rady, sa čínska vojenská prítomnosť v Arktíde začína zvyšovať. Súvisí to s dlhodobejšími strategickými cieľmi Pekingu, vrátane možných vojenských nasadení.

Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo sa chystá zúčastniť zasadnutia osemčlennej Arktickej rady vo fínskom Rovaniemi, ktoré sa začne 6.5.2019. Pompeo má obavy zo zvýšených aktivít a rastúcich záujmov Číny v Arktíde. Rovnako znepokojené je aj Dánsko, pretože Čína má záujem zriadiť výskumnú stanicu a satelitnú pozemnú stanicu v Grónsku. Číňania sa chystajú v Grónsku vybudovať aj letisko a čínske firmy majú záujem v Grónsku ťažiť nerastné suroviny. Američania sa obávajú, že po vedeckých či ekonomických aktivitách Číňanov bude nasledovať aj rozširovanie vojenských aktivít. Grónsko vnímajú ako strategický prvok svojej bezpečnosti najmä Američania.

Pentagon venuje podrobnú pozornosť modernizácii čínskej ponorkovej flotily. Momentálne má Čína k dispozícii 10 jadrových ponoriek triedy Jin a približne 70 klasických ponoriek. Podľa Pentagonu Čína bude potrebovať minimálne 5 ponoriek triedy Jin v nasadení na mori, aby si Číňania udržali možnosti jadrového zdržiavania.

Američania reagovali na rozmach čínskej ponorkovej flotily zvýšeným nasadením protiponorkových skupín, zvýšila sa frekvencia letov amerických protiponorkových lietadiel P-8 na trase zo Singapuru do Japonska.

Čína modernizuje svoje ponorkové sily, čo je len súčasťou celkovej modernizácie čínskej armády. Podľa amerických expertov Číňania svojou modernizáciou chcú odradiť Američanov od akéhokoľvek zásahu amerických ozbrojených síl. Peking v roku 2018 uviedol, že modernizácia čínskych ozbrojených síl si vyžiada 175 miliárd USD, Američania ale predpokladajú, že čínske financie vložené do modernizácie prekročili 200 miliárd USD a do roku 2022 vzrastú na 260 miliárd USD.

Čínska vojenská doktrína ráta podľa Američanov aj s možnosťou, že Čína bude chcieť použiť vojenskú silu k tomu, aby ovládla Taiwan, ktorý považuje za svoj odštiepený ostrov. Američania už v minulosti tvrdili, že Čína sa snaží získať dostatok prostriedkov a komunikačných zariadení, ktoré by jej umožnili neutralizovať možnosti taiwanskej obrany. Američania uvádzajú, že v posledných rokoch Číňania niekoľkokrát počas vojenských cvičení simulovali útok na Taiwan a pokračujú kroky čínskych diplomatov izolovať Taiwan na medzinárodnej úrovni.

Čína dôrazne protestuje aj proti aktivitám amerických bojových lodí v Taiwanskom prielive. Taiwanská armáda je podstatne slabšia ako čínska, no Taiwan podľa Pentagonu pracuje na nových koncepciách, ktoré by zvýšili možnosti Taiwanu v prípade vedenia asymetrických vojen.

Vnútro čínskej dieselelektrickej ponorky: