Pentagon hodnotí možnosti ruskej armády

Washington/Moskva 26. septembra 2017 (HSP/Agitpro/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Ruský portál Agitpro uviedol zaujímavé informácie o brožúre Petagonu, v ktorej americkí odborníci z Centra asymetrickej vojny (Asynnetric Warfare Groop) reagovali na hrozbu v podobe “ruskej hybridnej vojny”.

Američania vypracovali 68 stranovú brožúru, cieľom ktorej je zvýšiť povedomie amerického vojaka o taktike a schopnostiach ruskej armády. Podľa ruských odborníkov predstavuje táto brožúra kvalitatívne novú fázu konfrontácie medzi Ruskom a Západom.

Hybridné, asymetrické alebo proxy vojny, v ktorých vedú veľmoci proti sebe vojnu na území tretieho štátu, pričom využívajú sily a zdroje tretieho štátu, zároveň kontrolujú vojenské a politické procesxy vo svojej zóne vplyvu sa stali už dávnejšie, v období studenej vojny súčasťou učebníc generálnych štábov. V dnešnej dobe predstavujú hybridné alebo asymetrické vojny hlavný spôsob riešenia geopolitických konfliktov a preto sa im venuje čoraz väčšia pozornosť.

Pri analýze textov amerických autorov už nikoho neprekvapuje, že samotní Američania už priznávajú skutočnosť úpadku svojej technickej dominancie. Odborníci Pentagonu v uvedenom dokumente pomerne podrobne a komplexne charakterizujú vývoj ruských ozbrojených síl od doby I. čečenskej kampane a brožúra končí  operáciami ruskej armády v Sýrii a na Ukrajine v roku 2017. Američania v brožúre venujú svoju pozornosť novým modelom ruských zbaní, hodnotia ruskú stratégiu, ktorá znepokojuje Pentagon.

Podľa amerických autorov ruská vojnová príručka novej generácie obsahuje analýzu obnovenej štruktúry ruskej armády, základných typov bojových operácii ktoré vykonávajú ruské vojenské sily v posledných rokoch, technickú a taktickú podporu, pričom uvádza pre amerických vojakov aj silné a slabé stránky ruskej armády. Americkí autori v práci zúročili aj poznatky amerických inštruktorov na Ukrajine, pričom podrobne skúmali aj ukrajinskú vojenskú doktrínu, ktorá bola výrazne ovplyvnená sovietskou vojenskou školou, rovnako ako ruská vojenská doktrína.

V dokumente Američania vysoko hodnotia ruské systémy rádioelektronického boja, nebezpečné mobilné taktické skupiny ruskej armády, ruských výsadkárov, pomerne početné jednotky špeciálneho určenia, tankové vojská i delostrelectvo, najmä reaktívne a raketové delostrelectvo, ktoré dokáže zasahovať ciele až na vzdialenosť 50 km.

Americký dokument si preštudoval ruský vojenský expert a analytik Leonid Ivašov, ktorý svoje názory tlmočil portálu agitpro. Podľa Ivašova Američania už od roku 2000 jednoznačne nemajú v pláne rozvíjanie jadrového konfliktu, ktorý by sa skončil katastrofálne. Američania robia všetko preto, aby jadrový konflikt nevnikol. Aktivity ohľadne Severnej Kórei vníma Leonid Ivašov ako prípravu pre nový postup v “protijadrovej politike”, Ivašov sa preventívneho jadrového útoku voči Severnej Kórei zo strany USA absolútne neobáva.

Podľa Leonida Ivašova Američania napriek určitému úpadku majú stále v konvenčnej výzbroji dostatok presných a moderných zbraní. Ešte v roku 2003 podpísal americký prezident George Bush mladší nariadenie o koncepcii rýchlych globálnych nejadrových operáciach.  Američania vytvorili ďalšiu silnú zbraň a tou sú “farebné revolúcie”, ktorých výsledky možno vidieť či už na Ukrajine, Lýbii, v Sýrii a pod. Svoje aktivity sa snažia Američania presadiť aj v Rusku, s približujúcimi sa ruskými prezidentskými voľbami možno očakávať nárast amerických aktivít.

Američania takisto sústreďujú svoju pozornosť na schopnosť Ruska viesť elektronickú vojnu, vyrobu zbraní založených na nových fyzikálnych princípoch. Tu si Američania uvedomujú, že ich Rusi a Číňania v mnohých oblastiach predbehli a takisto Američanov znepokojuje čoraz tesnejšia spolupráca medzi Ruskom a Čínou, ku ktorej sa pridáva aj Irán. Takisto schopnosť Ruska viesť asymetrický konflikt Američanov znepokojuje, pretože práve vďaka tejto novej taktike Rusko vážne narušilo plány Američanov v Sýrii, kde Američania ťahajú za kratší koniec.

Leonid Ivašov uviedol, že v oblasti nasadenia bezpilotných lietadiel, prostriedkov rádioelektronického boja či výrobe nanotechnológii Rusko spočiatku za USA zaostávalo, od roku 2010 je však už rozdiel medzi oboma krajinami minimálny. Navyše Rusko vyvinulo nové raketové nosiče ďalekého doletu, ktoré dokážu bez problémov prekonať americkú protiraketovú obranu, takže v USA neexistuje cieľ, ktorý by tieto rakety nedokázali zasiahnuť.

Podľa Ivašova na Ukrajine a v Sýrii sa stretli záujmy Američanov a Ruska. Ruské skúsenosti pomohli Sýrčanom i Donecku a Luhansku, ruský vojenský kontingent v Sýrii získal neoceniteľné skúsenosti a testovanie ruských zbraní v Sýrii umožnilo ruským konštruktérom zvýšiť ničivý potenciál ruských zbraní.

Američania vo svojej brožúre podrobili kritike ruskú vojenskú logistiku. Podľa amerických slov Rusi využívajú v rámci logistiky v menšej miere výhody, ktoré poskytujú počítače, špeciálny softvér a počítačové siete. Podľa Leonida Ivašova ruská vojenská doktrína sa snaží byť enezávislá na počítačoch a počítačovej sieti, ktorú možno eliminovať vírusmi, alebo zlikvidovať prostriedkami elektronického boja. V práci ruských logistických centier sa preto spoliehajú aj na konzervatívnejšie možnosti ako zabezpečiť zásobovanie svojej armády.

Americké tvrdenia o nižšej motivácii a slabšom výcviku bežných príslušníkov základnej služby Alexander Ivašov nepovažuje za úplne korektné. Je samozrejmé, že vojaci základnej služby majú nižší rating ako profesionáli, v Rusku sa však zvyšuje počet ďalej slúžiacich vojakov a “kontraktnikov”, ktorí po skončení základnej vojenskej služby pokračujú vo zvyšovaní svojej vojenskej odbornosti.

Leonid Ivašov upozorňuje na skutočnosť, že po roku 1991 sa vpodstate rozpadol celý systém ruského zbrojárskeho systému, z ktorého sa zachránili len torzá. Množstvo tajných sovietskych projektov sa zastavilo, alebo sa dokumentácia dostala do rúk Američanov. Rusko začínalo znova takmer od nuly, rýchlo však dokázalo náskok Američanov dobehnúť.

Podľa Ivašova by Rusko mohlo zvýšiť svoju efektivitu v informačnej oblasti, kde výrazne zaostáva za Američanmi, ktorí masírujú verejnú mienku svojími predstavami a dokážu svoje predstavy aj úspesnejšie ako Rusko v mediálnom priestore šíriť. Rusko by malo tento problém riešiť čo najskôr a v najbližšej budúcnosti.