Pellegrini:Po summite sa začína druhá vlna konzultácií o menách na top pozície

Brusel 21. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Julien Warnand)

Začína sa druhá vlna konzultácií o menách vhodných na obsadenie najvyšších pozícií v inštitúciách Európskej únie (EÚ). Uviedol to v piatok premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení sa dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa hlavy štátov a vlád nedohodli na kandidátoch na funkcie predsedov Európskej komisie a Európskej rady a na šéfa diplomacie EÚ

Diskusia na túto tému bola podľa neho komplikovaná a podľa verejných, ale aj zákulisných predsummitových debát sa už dopredu očakávalo, že sa nepodarí dospieť k dohode na balíku mien.

“Môžem potvrdiť, že ani jeden zo špicenkandidátov z troch hlavných politických strán v tých predkonzultáciách, ktoré viedol predseda Európskej rady Donald Tusk, nezískal väčšinu a ani jeden by nemal šancu získať väčšinu (21 hlasov), ak by došlo k hlasovaniu napríklad na post predsedu Európskej komisie,” povedal Pellegrini.

Za špicenkandidátov boli považovaní Manfred Weber za ľudovcov, Frans Timmermans za socialistov a Margrethe Vestagerová za liberálov-centristov.

Podľa Pellegriniho aj preto sa nakoniec nehlasovalo a vznikla dohoda o ďalšom summite, ktorý sa bude konať 30. júna, keď sa lídri pokúsia prijať definitívne personálne rozhodnutia o obsadení top pozícií v EÚ. Premiér dodal, že sú snahy opäť rokovať o celom balíku mien a nerozdeľovať ho podľa jednotlivých pozícií. Tieto mená by potom Európska rada chcela predstaviť Európskemu parlamentu ešte predtým, ako si europoslanci 2. júla zvolia svojho predsedu. “Uvidíme, či sa to podarí. Všetci lídri prejavili ochotu, že by to malo byť reálne,” konštatoval Pellegrini.

Neúspech štvrtkových debát podľa neho znamená, že jednotliví prezidenti a premiéri sa budú do krízového summitu stretávať či už na summite G20 v Osake, alebo aj jednotlivo. Úlohou Európskej rady bude dohodnúť sa na menách, ktoré budú spĺňať tri hlavné požiadavky: rešpektovať stranícke rozloženie v Európskom parlamente, rodovú rovnosť, čiže dostať na najvyššie pozície jednu alebo dve ženy, a zemepisnú rovnováhu. Posledné kritérium zaujíma hlavne Slovensko a krajiny Vyšehradskej štvorky (V4).

“Veľmi si želáme, aby na jednej z tých top štyroch pozícií bol človek zo strednej alebo východnej Európy,” zdôraznil Pellegrini. Vo štvrtok (20. 6.) naznačil, že V4 podporuje slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča na obsadenie postu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Český premiér Andrej Babiš však na summite túto jednotu nepotvrdil. Pellegrini v reakcii na to uviedol, že on musí o “našom kandidátovi” hovoriť otvorene, kým ostatné krajiny V4 môžu viac taktizovať. “Šefčovič je človek, s ktorým chceme narábať, ale vieme zhruba zvážiť, kde sú jeho šance, na akú pozíciu minimálne, aby sme o ňom ďalej hovorili a v konečnom dôsledku vybavili preňho dobré portfólio,” uviedol premiér SR s odkazom na budúce zloženie Európskej komisie. Dodal, že skupina V4 sa nezhodla iba na jednom kandidátovi, ale má širší zoznam mien a rôznych variácií a kombinácií, nič z toho však nemôže dopredu prezrádzať.

Pellegrini spresnil, že v “našom ponímaní” pri obsadzovaní top pozícií región strednej a východnej Európy tvoria prioritne krajiny V4, potom krajiny juhovýchodnej Európy. Menej do týchto predstáv zapadajú tri pobaltské krajiny.

Na otázku, či z krajín V4 má Slovensko najväčšie šance na získanie nejakej poprednej pozície, Pellegrini odpovedal, že to je ťažké povedať, a dodal, že podstatné je teraz dospieť ku kompromisu, k vhodným menám, s ktorými sa všetky strany dokážu stotožniť. Najmä v prípade predsedu Európskej rady platí, že túto funkciu by mal obsadiť niekto zo súčasných alebo bývalých štátnikov EÚ s premiérskymi či prezidentskými skúsenosťami.