Paríž sa zapísal do pamäte jedinečnou atmosférou a športoviskami

Paríž 12. augusta 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Hry XXXIII. olympiády vrátili po pandémii divákov do hľadísk. Búrlivé a priaznivé divácke prostredie bude najpamätnejším znakom parížskeho športového sviatku. Ukázalo sa, že o produkt olympiády je mimoriadny záujem, hoci nepriaznivá geopolitická situácia a čoraz náročnejšie hľadanie hostiteľa hier naznačuje opak

Paríž 2024 bol na dlhší čas poslednou olympiádou, ktorej organizátor vzišiel z výberového procesu, Los Angeles a Brisbane už
bude hostiť hry na základe direktívneho rozhodnutia. Náklady na konanie hier v minulosti stúpali do gigantických rozmerov a francúzska metropola sa netajila presvedčením, že ak nepríde k zvráteniu tohto trendu, nebude si môcť dovoliť organizovať olympiádu minimálne ďalších sto rokov. Ponúkla hry skromnejšie, no iba z pohľadu rozpočtu, nie inovácií a nápadov. Voľba priestoru konania medailových bojov si vyslúžila obdiv, ktorý vyjadril aj priamo na záverečnom ceremoniáli prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach. Jedinečné zážitky poskytli súťaže v šerme a taekwonde v historickej budove Grand Palais, lukostrelecké preteky a záver maratónu pred Invalidovňou, finiš chôdze a cestných pretekov v cyklistike pod Eiffelovou vežou, či jazdecké súťaže a boje v modernom päťboji pred zámkom Versailles.

Aspoň jednu medailu získalo 92 výprav, o jednu menej ako v Tokiu. Do oficiálnej bilancie sa však nepočítali zástupcovia nezávislých športovcov z Ruska a Bieloruska, ak by to tak nebolo, pódiové umiestnenie by vybojovalo o jednu reprezentáciu viac. Medailovú bilanciu vyhrali Američania, rovnako ako pred troma rokmi tesne pred Číňanmi. Rozhodol až počet strieborných medailí, obe reprezentácie získali 40 najcennejších kovov, Američania o jednu viac ako v Tokiu, Číňania o dve. Tretí skončili presne tak ako doma Japonci so ziskom 20 zlatých medailí. Slovensko obsadilo 84. miesto, rovnako ako ďalších sedem výprav.

Trojskokanka Thea LaFondová zariadila historicky prvú medailu pre Dominiku a hneď zlatú. Ďalší karibský štát Svätá Lucia doteraz taktiež nemal jediný cenný kov, no šprintérka Julien Alfredová získala hneď dve, vrátane zlata v najsledovanejšej disciplíne hier stovke. Strieborná dobehla na 200 m. Na rovnakej trati vybojoval prvé zlato pre Botswanu Letsile Tebogo. Prvým olympijským šampiónom z Guatemaly sa stala strelkyňa Adriana Ruanová v trape. Prvú medailu pod piatimi kruhmi získali aj Albánsko, Kapverdy a tím utečencov.

Najúspešnejším zberateľom zlatých medailí bol na radosť domácich priaznivcov plavec Léon Marchand, ktorý sa na najvyšší stupienok postavil štyrikrát v individuálnych disciplínach. Triumfoval na 200 i 400 m polohové preteky, 200 m prsia a 200 m motýlik, bronz pridal ešte s polohovkovou štafetou. Najviac medailí celkovo získala čínska plavkyňa Čang Jü-fej, ktorá vybojovala jedno striebro a päť bronzových medailí.

Medzi najväčšie osobnosti hier sa zaradil srbský tenista Novak Djokovič, ktorý triumfoval vo dvojhre. Rekordný 24-násobný grandslamový víťaz získal posledný veľký titul, ktorý mu v zbierke chýbal – olympijského šampióna. Pamätný bude aj basketbalový turnaj mužov, na ktorom obhájili Američania zlato v najsilnejšom zložení. Cenu pre najužitočnejšieho hráča turnaja získal už 39-ročný najlepší strelec histórie NBA LeBron James, ťahúňom tímu v rozhodujúcich súbojoch sa ukázal byť Stephen Curry, ktorý sa v 36 rokoch dočkal prvého zlata.

O ďalšie výnimočné výkony sa postarali švédsky žrdkár Armand Duplantis, ktorý prekonal na záverečný pokus svetový rekord v hodnote 625 cm a čínsky plavec Pchan Čan-le, ktorý zlepšil svetový rekord v kráľovskej disciplíne 100 m v.sp. na 46,40 s. Tretie zlato za sebou v jednej disciplíne sa na atletickom štadióne Stade de France podarilo získať kenskej bežkyni Faith Kipyegonovej na 1500 m, Američanovi Ryanovi Crouserovi v guli a belgickej desaťbojárke Nafissatou Thiamovej. Americká plavkyňa Katie Ledecká uspela na trati 800 m v. sp. štvrtýkrát za sebou.

Najväčší škandálom hier bola zrejme atmosféra ženského boxerského turnaja a spochybňovanie práva súťažiť u Alžíčanky Imane Khelifovej a Taiwančanky Lin Jü-tching. Obe vo svojich kategóriách napokon získali zlato. Kontroverzia zatienila hlbší problém olympijského boxerského hnutia, ktoré momentálne nemá rešpektovaný strešný orgán. O právo organizovať turnaj na hrách súperia viaceré organizácie a športu hrozí už niekoľko rokov vylúčenie z olympijského programu.

Box nie je jediný šport, ktorý sa už v Los Angeles nemusí objaviť v programe hier, možno naposledy sa pod piatimi kruhmi súťažilo aj v modernom päťboji, či vzpieraní. Americkí organizátori naopak už oznámili, že plánujú zaradiť na olympiádu bejzbal, softbal, kriket, lakros a verziu amerického futbalu vlajkový futbal. Pri snahe zabrániť zvyšovaniu počtu účastníkov hier sa tak viaceré športy budú musieť opätovne zmieriť so znížením počtu štartujúcich.

Veľkou témou pre nasledujúci štvorročný cyklus bude opätovné zapojenie ruských a bieloruských športovcov do olympijského diania vo všetkých športoch. MOV im umožnil štartovať v Paríži ako nezávislým, no iba v individuálnych športoch a v čase, keď už boli v plnom prúde kvalifikačné súťaže, navyše za podmienok, ktoré viacerí odmietli, alebo nestihli naplniť. Postaral sa tak o rozdelenie športovej obce a stal terčom kritiky z oboch strán, z ruskej a aj z tej strany politického spektra, ktorá odmietala akúkoľvek účasť Rusov a Bielorusov pod piatimi kruhmi. Výsledkom bolo, že súťaže na hrách v Paríži mali diametrálne odlišnú úroveň. Súťaže v modernej gymnastike a synchronizovanom plávaní boli bez tradične silných Rusiek menej atraktívne.

Prečítajte si tiež:

• Paríž priniesol Slovensku sklamanie, budú sa hľadať riešenia
• Bach ukončil hry v Paríži: “Vytvorili ste kultúru mieru”