Napriek chudobnej medailovej bilancii zaujali svojimi výkonmi viacerí slovenskí športovci. Štvrté miesto obsadila v tenisovej dvojhre žien Anna Karolína Schmiedlová a na rovnakej pozícii bola aj vodná slalomárka Zuzana Paňková (C1) či strelkyňa Vanesa Hocková (skeet). Finálovú účasť si vybojovala aj ďalšia slovenská skeetarka Danka Barteková, ktorá obsadila šieste miesto a o senzáciu sa postaral aj skejtbordista Richard Tury. Ten postúpil v kategórii street ako jediný z Európy do finále a obsadil piate miesto. Všetci okrem bronzovej olympioničky Bartekovej si odbili pod piatimi kruhmi premiéru. “Ja osobne si myslím, že naše výsledky boli vzhľadom na možnosti dobré. Často sa stalo, že chýbalo veľmi málo k tomu, aby boli pretavené štvrté miesta na tú medailu. Športovci urobili, čo mohli. Viktória Forsterová mala sezónne maximum v behu na 100 metrov a Gabriela Gajanová prekonala dlhoročný slovenský rekord v behu na 800 m,” zhodnotil vedúci výpravy Roman Buček.

Viac sa čakalo od strelcov. Dobrú formu mal pred OH Patrik Jány a po svetovom rekorde z predošlej olympiády a dominantnom triumfe v trape sa zraky fanúšikov upierali na Zuzanu Rehák Štefečekovú. Ale finálová účasť obom ušla. “Je mi trocha ľúto výsledkov v streľbe, kde sme mali najvyššie ambície,” potvrdil Buček.

Dvadsaťsedemročný Jány si môže napraviť chuť na olympiáde v Los Angeles 2028, no budúcnosť brokárok Bartekovej a Rehák Štefečekovej je otázna. “Ak by som išla ešte na nejakú olympiádu, už sa nebude očakávať automaticky, že ak už mám letenku, už to znamená, že donesiem nejakú medailu,” uviedla slovenská trapistka. Barteková bola ešte konkrétnejšia: “Milujem svoj šport, milujem chodiť každý deň na tréning. Viem však, čo stojí vybojovať si každý jeden terč. Ja nie som človek, ktorý je extrémne talentovaný, všetko mám vydreté a už 26 rokov som deň čo deň na strelnici. Stačí to na olympijské finále a musím si sama v sebe zhodnotiť, či ešte raz chcem vstúpiť do tých vôd a štyri roky drieť ako kôň. Je to viac-menej o tom, či mi to bude stačiť a ako to prehodnotím. Určite by som sa však nechcela vzdať môjho športu, či už v iných pozíciách ako športovkyňa. Všetko je otvorené, určite budem v Los Angeles ako členka MOV.”

Vo svojom prvom štarte na olympijských hrách sa nedarilo ani zápasníkovi Tajmurazovi Salkazanovovi. V dvoch súbojoch si nepripísal víťazstvo, patril tiež medzi medailové nádeje. “Po prvej prehre som si myslel, že budem silnejší. Ale za deň sa to nedá. Zápasy si zanalyzujem a aj celý turnaj. Na olympiáde som bol po prvý raz, ale stres som nemal, bol som pripravený fyzicky aj mentálne.” Na nápravu bude mať 28-ročný zápasník príležitosť budúci rok, keď sa v Bratislave budú konať majstrovstvá Európy. “Bude to pre mňa výzva, ale nielen pre mňa, ale pre celé slovenské zápasenie.”

Jediná medaila pre Slovensko vďaka Beňušovi bola potvrdením úspechov vo vodnom slalome. Tridsaťšesťročný kanoista bronzom nadviazal na slovenskú tradíciu vodných slalomárov, ktorí priniesli cenný kov z každých OH v ére samostatnosti. Celkovo to bola šestnásta medaila a štvrtá bronzová (8-4-4). “Určite to nebola životná jazda, ťažko to hodnotiť, záleží aj od trate, teploty a tlaku na olympiáde. Paríž bol fantastický, pretože Francúzsko je vodácka krajina a urobili tu kotol,” povedal Beňuš.

Podľa Libu sa pre zlepšenie situácie na Slovensku musí začať robiť viac vecí. Generálny sekretár SOŠV poukázal na to, že pre deti a mládež by malo byť športovanie prirodzená voľba. “Pretože šport je už pomaly niečo, čo na Slovensku vnímame len veľmi, veľmi okrajovo. Budeme musieť s ministerstvom cestovného ruchu a športu pripraviť stretnutie s jednotlivými zväzmi a ešte na jeseň hľadať východiská, ako sa pripraviť nielen na olympijské hry a na olympijský cyklus smerom k Los Angeles, ale už aj smerom na Brisbane. Krátkodobé riešenia nie sú úplne tie, ktoré by nám pomohli. My potrebujeme hľadať riešenie v dlhodobom horizonte. Nehovoriac o tom, v akom stave sú na Slovensku zimné športy.”