Najväčšie bezpečnostné riziká: „Keď psa zaženiete do kúta, pohryzie“

Pán generál, bezpečnostná situácia vo svete sa za posledné tri roky radikálne zmenila. Čo je momentálne najväčším bezprostredným rizikom pre bezpečnosť Slovenskej republiky?

V blízkosti našich hraníc prebieha dlhodobý vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Je to konflikt, ktorý môže kedykoľvek prerásť do niečoho iného. Musíme si na rovinu povedať – aj keď máte malého psa, ktorý v živote nepohrýzol, ak ho zaženiete do kúta a on vidí, že sa nemá ako dostať von, tak pohryzie.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

V tomto kontexte vnímam správanie Ukrajiny vo vzťahu k Slovensku a strednej Európe ako najväčšie nebezpečenstvo. Ide o súčasné pohyby, vyhlásenia a tú takzvanú „neochvejnú pomoc“ Európy Ukrajine. Nemyslím si, že z pohľadu geopolitiky a geografie je hlavným nepriateľom Európy Ruská federácia – práve naopak, do budúcna môžeme riziká očakávať skôr od Ukrajiny.

To sú pomerne silné slová. Prečo si to myslíte?

Pozrite sa na to, čo sa deje na bilaterálnej úrovni medzi Poľskom a Ukrajinou. Odoberanie a vracanie vyznamenaní, historické napätie vo vzťahoch… Na históriu sa nezabúda, ona určuje budúcnosť. Vidíme, ako ostentatívne sa k tomu postavil ukrajinský prezident Zelenskyj, a vidíme aj vyhrážky smerom k Bielorusku. Ukrajina je štát, ktorý očakáva pomoc, má obrazne povedané otrčené obidve ruky, pýta, ale v momente, keď niečo dostane, na darcu zabúda. My sme len päť a pol miliónový štát a v budúcnosti na to môžeme doplatiť.

Sú tu však aj iné konflikty, napríklad na Blízkom východe. Ovplyvňuje nás to priamo?

Nenarábajme s ilúziami, že je to ďaleko a nás sa to netýka. Zasahuje nás to minimálne v cenách palív. Tento bezpečnostný dopad sťažuje život obyvateľom a v spoločnosti narastá nespokojnosť. Keď sa cez krajinu prelejú cenové vlny v potravinách, energiách či pohonných látkach, niekde sa to prejaviť musí a toto môže ohroziť samotný chod Slovenskej republiky.

Stav slovenskej armády: Kupujeme zahraničné menu, domáci priemysel plače

Prejdime k domácej téme. Ako hodnotíte technický stav Ozbrojených síl SR? Objednali sme stíhačky F-16, tanky, švédske obrnené transportéry CV90… Nezaostávame za svetom?

Veľké plus je, že modernizácia ozbrojených síl pokračuje. Bodka. Čo však vidím veľmi negatívne, je minimálne zapojenie domáceho obranného priemyslu. V súčasnej ekonomickej situácii, kedy automobilový priemysel na Slovensku (na ktorom doslova stojíme) čelí kríze, musíme hľadať vnútorné zdroje. A obranný priemysel nám ich ponúka. Máme stále šikovných ľudí s fortieľom, ktorý by sme mali využiť pre naše ozbrojené sily.

Ministerstvo obrany predsa schválilo dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl do roku 2040…

Áno, ale tomuto dokumentu vytýkam, že bol prijatý čisto v rámci koalície. Takáto vízia si zaslúži diskusiu naprieč celým politickým spektrom. Armáda potrebuje stabilitu. Nemôže to fungovať tak, že dnes schváli niečo jedna vláda a zajtra príde k moci niekto iný a zruší to len z politického princípu. Peniaze sa potom vyhadzujú von oknom.

Navyše, v programovom vyhlásení vlády bol záväzok, že domáci priemysel bude zainteresovaný na modernizácii z tridsiatich percent. Nový plán to však redukuje len na úroveň „ambície“, že sa domáce firmy môžu zapojiť. V praxi to znamená, že budeme robiť len pomocné a servisné práce, ktoré nám neprinesú reálne peniaze dovnútra ekonomiky. Kupujeme švédske CV90, lietadlá F-16, vrtuľníky Black Hawk… Stále len platíme za zahraničné výrobky a peniaze odchádzajú von. Sme krajina s obrovskou tradíciou v strojárstve, sme predurčení na to, aby sme sa tomu venovali. Kríza v automobilovom priemysle prichádza – médiá už píšu o tom, že bratislavský Volkswagen môže prísť o časť výroby v prospech Írska. Musíme mať stratégie pripravené vopred a nahrádzať finančné straty z iných segmentov.

Čo považujete za najpálčivejší problém našich vojakov? Je ich nedostatok?

Výcvik prebieha na kvalitnej úrovni, ale personálne sme kriticky poddimenzovaní. Mať nejakých 14,5 až 15-tisíc príslušníkov ozbrojených sesterských síl je žalostne málo. Po rozdelení Československa chceli Spojené štáty, aby malo Slovensko malú, dobre vyzbrojenú armádu. Dnes však vidíme, že v súvislosti s bezpečnostnými výzvami potrebujeme personál ozbrojených síl výrazne posilniť. To číslo by malo byť minimálne dvojnásobné, ak nie väčšie.

Povinná vojenská služba: Inšpirácia zo Švajčiarska

V Európe sa čoraz častejšie skloňuje návrat povinnej vojenskej služby. Nemecko či Chorvátsko už zavádzajú určité formy povinných odvodov. Ako sa na to pozeráte vy?

Povedať, že na Slovensku zajtra zavedieme povinnú vojenskú službu, by bolo postavené na vode. Dnes máme úplne inú generáciu, s mladými ľuďmi sa musíme baviť na inej úrovni a ten proces ich musí baviť a osloviť.

Mne osobne sa z hľadiska modelov pre budúcnosť celkom pozdáva švajčiarsky model. Tam mladý človek dostane ponuku ísť na výcvik na päť či šesť mesiacov. Ak odmietne, pretože má napríklad dobrú prácu, štát mu po dobu piatich rokov strháva z platu 5 % ako dodatočnú daň za to, že v ozbrojených silách nebol. Zo začiatku sa to zdá lákavé – nejdem tam. Ale potom príde rodina, deti, a tých 5 % z platu po dobu piatich rokov už v rodinnom rozpočte pocítite. Je tam skrátka daná možnosť voľby. Mladí ľudia si musia uvedomiť, že prejsť aspoň základným dvojtýždňovým výcvikom a zažiť určité strádanie je dôležité pre prípad, že by bolo Slovensko reálne ohrozené.

Summit NATO a európska armáda: Hrozba dvoch kohútov na jednom smetisku

Blíži sa summit NATO v Ankare, kde sa očakáva prerokovanie ročnej pôžičky 70 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorú navrhlo Nemecko. Premiér Robert Fico vyhlásil, že Slovensko nemá dôvod podieľať sa na vojenskej pomoci Ukrajine. Čo hovoríte na tento krok?

Premiérovi Ficovi vyčítam jednu vec – o týchto návrhoch vedel minimálne rok dopredu. Otvárať otázku toho, že sa nebudeme podieľať na garanciách (pozor, nie priamo na pôžičke, ale nechceme, aby dopady záruk postihli SR), týždeň pred summitom, zaváňa populizmom. Malo sa to s občanmi komunikovať skôr a otvorene.

V Európe sa tiež čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe vybudovania vlastnej európskej armády, najmä po ostrých vyhláseniach Donalda Trumpa na adresu NATO. Je to reálna cesta?

Budovať európsku obranu a mať vedľa seba dve paralelné organizácie – Severoatlantickú alianciu a európsku armádu – jednoducho nejde. Nemôžete mať dva plánovacie mechanizmy. Aliancia má tento mechanizmus rozvinutý špičkovo a svoje know-how Európe len tak neodovzdá.

Musím sa vyjadriť kriticky: NATO v súčasnosti prechádza krízou lídra. Tak slabého generálneho tajomníka, ako má dnes, aliancia historicky ešte nemala. Posledný rozumný šéf NATO, ktorý vediel viesť dialóg a s ktorým som sa počas štúdií v zahraničí osobne stretol, bol George Robertson z Veľkej Británie. To bol človek, ktorý nikdy nepopieral dialóg, udržiaval formát komunikácie NATO-Rusko aj NATO-Ukrajina a nevytváral ostentatívne nepriateľa tam, kde nebol. Estónska politička Kaja Kallasová mala svetlú chvíľku, keď vyhlásila, že ak by európska armáda reálne zasiahla, vznikol by obrovský chaos. Vznikli by dve organizácie a každá by chcela hrať prím.

Jastrabi okolo Putina a vyčerpaný Kyjev

Medzi novinovými titulkami rezonujú vyjadrenia amerických vojenských veteránov. Napríklad plukovník Daniel Davis tvrdí, že Ukrajina vyčerpala svoj ofenzívny potenciál už v roku 2023 a v obrane sa vojna vyhrať nedá. Súhlasíte?

S tvrdením amerického plukovníka môžem len súhlasiť, vojenské kapacity Kyjeva sú dávno vyčerpané. Dnes je to už len boj na zdržanie v obrannom úseku. Tie takzvané výpady a útoky do vnútrozemia Ruska, o ktorých Zelenskyj dlho hovorí, sú len snahou vyprovokovať tvrdú ruskú reakciu. Kyjev potrebuje ukázať na Západ: „Pozrite sa, čo nám robia a vy nám nepomáhate.“ Chcú novú západnú pomoc a provokácia voči Bielorusku či dronové incidenty sú presne tým kanálom, ako ju získať.

Agentúra Reuters zase informovala, že takzvaná „ruská vojnová strana“ tlačí na Vladimira Putina, aby upustil od rokovaní s USA a začal bojovať naplno. Máme sa obávať eskalácie?

Mám z toho veľkú obavu, k tomuto kroku sa reálne blížime. Okolo Putina je množstvo vojenských jastrabov, ktorí chcú konflikt vyriešiť tvrdým spôsobom za dva-tri dni. To je extrémne nebezpečné, pretože dopady takejto brutality by zasiahli celú Európu vrátane Slovenska. Malým svetielkom v tuneli je, že ministri zahraničných vecí USA a Ruska pred pár dňami deklarovali obnovenie komunikačných kanálov. Buď sa s Amerikou dohodnú na ukončení, alebo Rusko začne robiť poriadok úplne iným, drsným spôsobom.

Boj s dezinformáciami a osobná motivácia

Naša spoločnosť je kvôli pretlaku informácií a dezinformácií extrémne polarizovaná. Ako z toho von? Pomôžu protichoaxové agentúry?

Cez nejaké špeciálne agentúry sa to nevyrieši. Dnes sa každý oháňa hoaxami, no často sa stáva, že to, čo bolo včera hoaxom, je dnes pravdou. Dezinformácie a špeciálna propaganda sú staré ako ľudstvo samo, rozhodujú o víťazstvách vo vojnách. Ich cieľom je podryť politický systém, vniesť do spoločnosti chaos a postaviť tábory ľudí proti sebe, aby sa dali ľahšie ovládať. Bežný človek sa v tom kvante informácií nevie orientovať. Prvá informácia uňho vyhráva a hoci sa na druhý deň ukáže, že to bola lož, tú opravnú správu už nečíta. Na to sa dezinformátori presne spoliehajú.

Pán generál, na záver jedna osobná otázka. Mnoho vysokých dôstojníkov odchádza do výslužby a užívajú si pokoj, vy sa spoločenským a vojenským otázkam venujete naplno ďalej. Čo vás motivuje?

Budúcnosť Slovenska a jeho zachovanie. Chcem, aby moji vnuci a moje deti našli Slovenskú republiku na mape sveta aj o desiatky rokov. To je moja jediná a hlavná motivácia.