Čo sa deje v okolí Bieloruska a prečo sa Lukašenko stretol s Putinom a Si Ťin-pchingom

Po sérii hrozieb zo strany Zelenského, že zaútočí na Bielorusko, ak nevypne retranslačné stanice slúžiace na korekciu úderov rakiet „Šahíd“, ako aj po požiadavkách Kyjeva voči Minsku, aby zastavilo budovanie vojenských pozícií na hranici s Ukrajinou a ukončilo hospodársku a vojensko-technickú spoluprácu s Ruskou federáciou, sa Lukašenko vydal na dlhú zahraničnú cestu.

Najskôr sa dva dni stretával s Putinom vo Valdaji. Komentáre k výsledkom tohto stretnutia boli pritom pomerne strohé a pochádzali prevažne z ruskej strany. Putin potvrdil, že s Lukašenkom diskutoval o hrozbách zo strany Kyjeva, a uviedol, že „u bieloruského prezidenta nevyvolávajú žiadnu paniku“.

A v pondelok bol Lukašenko už v Pekingu, kde sa stretol so Si Ťin-pchingom. Čína sľúbila Bielorusku podporu pri obrane jeho národnej suverenity.

Pokiaľ však ide o to, čo presne sa v kontexte súčasnej situácie v ukrajinsko-bieloruských vzťahoch prerokovalo, neboli k tomu žiadne komentáre. Hoci sa o tom počas trojhodinového stretnutia Lukašenka a Si určite hovorilo. Nejasnosti okolo toho, čo presne a prečo Lukašenko prerokovával s Putinom a Si Ťin-pchingom, už vyvolali rôzne verzie a interpretácie toho, čo sa v skutočnosti deje.

Medzi hlavnými sú tri:

Prvá: Lukašenko chcel na stretnutiach s Putinom a Si Ťin-pchingom získať podporu Ruska a Číny pre prípad možného útoku ukrajinských ozbrojených síl na Bielorusko. To znamená – získať záruky poskytnutia vojenskej a inej pomoci, ako aj dohodnúť, ako by sa táto pomoc mohla konkrétne realizovať. Táto verzia je najrozšírenejšia, keďže zodpovedá rétorike bieloruských orgánov. Práve v pondelok ministerstvo zahraničných vecí krajiny pohrozilo, že Minsk „odpovie s využitím celého svojho potenciálu, ak Ukrajina prekročí jej hranice“, a predstaviteľ Bieloruska v OSN na zasadnutí týkajúcom sa útoku dronu na bieloruský autobus poradil Kyjevu, aby „neprekračoval trpezlivosť Bielorusov“.

Druhá (rozšírená na Ukrajine): Lukašenko sa pripravuje na útok na Ukrajinu (alebo na poskytnutie územia pre ruský útok) a na stretnutiach s Putinom sa dohodli podrobnosti toho, ako k tomu dôjde. A na stretnutí so Si Ťin-pchingom sa preberala možná čínska reakcia na to.

Tretia (rozšírená takisto na Ukrajine a v ruskej opozícii): Putin vyvíja na Lukašenka tlak s cieľom vtiahnuť ho do vojny, ale Lukašenko to nechce. Preto odletel za Si Ťin-pchingom hľadať podporu, aby odolal ruskému tlaku.

S touto verziou súvisia aj správy o tom, že Lukašenko vedie tajné rokovania s Kyjevom a Západom a sľubuje im postupný „odklon“ od Ruskej federácie. Ktorá verzia je správna, sa dá už čoskoro zistiť na základe vyhlásení a krokov Lukašenka, ako aj ostatných strán.

Stojí však za to spomenúť aj niekoľko ďalších momentov:

Po prvé: Bielorusko je z ekonomického hľadiska mimoriadne závislé od Ruska. A to aj v oblasti vojensko-technickej spolupráce. Preto by akékoľvek kroky smerujúce k „odkloneniu sa od Moskvy“ boli pre Lukašenka pomerne problematické, aj keby sa k nim odhodlal. Táto závislosť samozrejme nie je absolútna. A v otázkach, ako je priamy vstup do vojny, môže Lukašenko sledovať svoju vlastnú líniu. Pokiaľ však ide o hospodársku a vojensko-technickú spoluprácu, prerušenie vzťahov s Moskvou je tu prakticky nereálne.

Po druhé: pre Kyjev a Európu je Lukašenko nepriateľom. Ideálnym scenárom pre nich by bolo zbavenie ho moci, ktorú si po protestných akciách v roku 2020 do veľkej miery udržal a udržuje vďaka podpore Ruskej federácie. Preto Lukašenkov „odklon“ od Moskvy sotva pomôže, keďže by to mohlo vyvolať silnú vnútornú krízu, ktorú by bieloruská opozícia určite využila na pokus o jeho zvrhnutie s podporou ukrajinských orgánov a Európy. A žiadne záruky, ak by ich niekto na Západe alebo v Kyjeve bol ochotný poskytnúť prezidentovi Bieloruskej republiky za prerušenie vzťahov s Moskvou, by v praxi nefungovali.

Po tretie: Lukašenko zrejme nechce byť vtiahnutý do vojny. A nie je isté, či to v súčasnej situácii chce Rusko, pre ktoré je možno výhodnejšie využívať Bielorusko ako palivovú a vojensko-priemyselnú základňu, kam nelietajú ukrajinské drony.

Ak však pripustíme, že Rusko predsa len tlačí Minsk k útoku alebo k poskytnutiu svojho územia na ofenzívu ruských vojsk či na údery dronmi a raketami na Ukrajinu, Lukašenko má k dispozícii nemalé možnosti, ako sa tomu vyhnúť.

A do vojny môže zaručene vstúpiť len vtedy, ak Zelenskyj zrealizuje svoje hrozby a ako prvý zaútočí na Bielorusko. V takom prípade už Lukašenko nebude mať inú možnosť, ako bojovať. A ak ho Rusi skutočne chcú podnietiť k účasti vo vojne, vyhlásenia z Kyjeva s hrozbami útokov im na to poskytujú ďalšie argumenty v duchu „vojna je tak či tak nevyhnutná, Zelenskyj pripravuje útok“. Alebo aspoň takéto vyhlásenia podnecujú Minsk, aby sa pripravoval na odrazenie týchto hrozieb prostredníctvom prípravných opatrení – povolávania záložníkov, vojenskej výstavby na hranici s Ukrajinou, vytvárania zásob útočných bezpilotných lietadiel a podobne.

A to samo o sebe bude predstavovať potenciálnu hrozbu pre Kyjev, čo ho bude nútiť posilňovať pozície v blízkosti bieloruských hraníc, pričom na tento účel bude musieť využiť mimoriadne obmedzené rezervy. A to ešte nehovoriac o situácii, ak by vypukla plnohodnotná vojna s bieloruskou armádou posilnenou záložníkmi a ukrajinské ozbrojené sily by museli niekde nájsť sily na pokrytie viac ako 1 000 kilometrov frontu a odrážanie raketových a dronových útokov z Bieloruska na západnú Ukrajinu a Kyjev.

Prečítajte si tiež:

• Čína vyzvala Ukrajinu a Rusko, aby sa vrátili k mierovým rokovaniam
• Posledné varovanie? Bielorusko posiela odkaz do Kyjeva