István Károly Kuzmányi (Magyar Kurir): Svätý otče, ďakujeme vám za vašu návštevu v Budapešti, kde ste citoval kardinála Mindszentyho, ktorý vyhlásil: „Ak existuje milión modliacich sa Maďarov, nemám obavy o budúcnosť“. Prečo ste sa po dvadsaťjeden rokoch rozhodol zúčastniť na eucharistickom kongrese a ako pozeráte na kresťanstvo v Európe?

„O návšteve v Budapešti niekto zmýšľal zle, ale bola takto naplánovaná. Ale som sľúbil vášmu prezidentovi, že sa pokúsim prísť budúci alebo nejaký iný rok. Maďari si uchovávajú množstvo hodnôt, zasiahol ma veľmi hlboký zmysel pre ekumenizmus. Európa všeobecne by sa mala vrátiť k snu svojich otcov zakladateľov, čo stále opakujem. Európska únia nie je schôdzovanie, ale v jej základoch je duch, o ktorom snívali Schumann, Adenauer, De Gasperi. Hrozí nebezpečenstvo, že sa z nej stane obyčajný správny úrad, čo nie je dobré. Európa by sa mala vrátiť k mystike, svojim koreňom, a rozvíjať ich, a to vo všetkých krajinách. Pravdou je, že niektoré záujmy, možno mimoeurópske, sa snažia Európsku úniu využiť na ideologickú kolonizáciu, čo nie je dobré. U vás som bol vlani v Transylvánii, tá omša bola nádherná.

Bohumil Petrík (Denník Štandard): Slovenských občanov rozdelilo očkovanie. Hovoríte, že očkovanie je úkon lásky, ale rôzne diecézy k tomu majú rôzny prístup. Ako v tejto súvislosti má dôjsť k zmiereniu?

„Je to trochu divné, pretože ľudstvo sa vo svojich dejinách s vakcínami priatelilo, očkovalo sa proti osýpkam, detskej obrne … táto vyhrotenosť možno plynie skôr z neistoty, nielen z pandémie. Teda z rozdielov medzi vakcínami a tiež povestí o tom, že niektoré vakcíny sú len o málo viac ako destilovaná voda, a to všetko vyvolalo strach. Iní sú presvedčení o nebezpečnosti očkovania, ktorým údajne do organizmu vstupuje vírus. Aj v kardinálskom kolégiu je niekoľko negacionistov a jeden z nich, chudák, je hospitalizovaný s koronavírusom, čo je životná irónia. Neviem to dobre vysvetliť, niektorí ľudia hovoria, že vakcíny neboli dostatočne preverené. Jasné je, že vo Vatikáne boli očkovaní všetci, s výnimkou malej skupinky. U tej sa teraz premýšľa o tom, ako jej pomôcť.“

Daniel Verdú Palai (El Pais): V nedeľu dopoludnia ste sa stretli s Orbánom. Možno pochopiť rozdielnosť vašich postojov. Chceli sme sa opýtať, ako prebehlo toto stretnutie, či ste sa dotkli otázky migrácie a čo si myslíte o zákonoch o homosexuáloch, ktoré vydal.

„Išlo o prezidentovu návštevu, bol natoľko slušný, že ma vyhľadal. Stretol som sa s ním tretíkrát, prišiel spolu s premiérom a podpredsedom vlády. Hovoril prezident a témou bola ekológia. Skutočne klobúk dole pred Maďarmi a ich ekologickými znalosťami. Vysvetľoval mi, ako čistia rieky; záležitosti, ktoré som nepoznal. Potom som sa opýtal na priemerný vek, pretože mi robí starosti demografický prepad. V Taliansku je priemerný vek 47 rokov, v Španielsku snáď ešte viac. Mnohé dediny sa vyprázdnili alebo v nich žije veľa starých ľudí. Ako to riešiť? Maďarský prezident mi vysvetlil, že majú zákon, ktorý pomáha mladým párom k manželstvu a založeniu rodiny. Zaujímavé je, že sa dosť podobá francúzskym zákonom, ale je ešte rozvinutejší. Keď mi to vysvetľoval, niečo o tomto zákone dodali aj predseda a podpredseda vlády. O imigrácii nezaznelo nič. Potom sme sa vrátili späť k ekológii. V demografickom ohľade je zrejmé, že sa tu presadzuje rodina, je tu mnoho mladých ľudí, veľa detí. Aj na Slovensku bolo veľa mladých párov. Problém je v tom, aby mali všetci pracovné miesto a nemuseli ho hľadať vonku. Toľko k témam … Hovoril stále prezident, obaja ministri dopĺňali údaje. Stretnutie trvalo pomerne dlho, približne 40 minút.“

Gerard O’Connell (Amerika): Po prvé som chcel povedať, ako nás všetkých teší, že chirurgický zákrok u vás viedol k vynikajúcim výsledkom, omladol ste!

„Niekto mi hovoril, že by skúsil to isté… Ale nebola to estetická operácia…“

.

Často hovoríte, že sme všetci hriešnici a že Eucharistia nie je prémiou za dodržiavanie príkazov, ale liek a pokrm pre slabých. Ako viete, v USA po posledných voľbách, prebehla medzi biskupmi diskusia o tom, či podávať sväté prijímanie politikom, ktorí podporili potratové zákony. Existujú biskupi, ktorí chcú upierať Eucharistiu prezidentovi a ďalším vrcholným predstaviteľom. Čo si o tom myslíte a čo biskupom radíte? Ako biskup ste za všetky tieto roky niekedy verejne odmietol podanie Eucharistie?

„Nikdy som nikomu neodmietol podať Eucharistiu. Neviem, či k nej niekto pristúpil za takýchto okolností! Ako kňaz som si nikdy nebol vedomý toho, že by som mal pred sebou takého človeka, akého popisujete. Jediný raz sa mi stalo niečo sympatické, keď som slúžil svätú omšu v domove pre seniorov. Bolo to v salóniku a keď som sa opýtal, kto pôjde na sväté prijímanie, všetci starčekovia zdvihli ruku. Tiež jedna starenka, ktorá zdvihla ruku, mi potom povedala:

Ďakujem, ja som židovka. A ja na to: Ten, ktorého som ti dal, je tiež žid. Prijímanie nie je odmena pre dokonalých – spomeňme si na jansenizmus – Eucharistia je dar, Ježišova prítomnosť v Cirkvi a v spoločenstve. Tí, ktorí v tomto spoločenstve nie sú, ju nemôžu prijímať, ako ona židovská pani, ktorú ale Pán chcel bez môjho vedomia odmeniť. Mimo spoločenstvo, exkomunikovaní, sú nepokrstení alebo vzdialení ľudia. Druhý problém, teda potrat, je viac ako problém, je to vražda. Kto podstupuje alebo koná potrat, vraždí, o tom niet pochýb. Vezmite do ruky akúkoľvek učebnicu embryológie pre študentov medicíny.

Tretí týždeň od počatia už sú utvorené všetky orgány, všetky, aj DNA… je to ľudský život. A tento ľudský život je potrebné ctiť, to je predsa jasná zásada! Toho, kto to nemôže pochopiť, by som sa opýtal:

Je správne zabiť ľudský život, aby sa tak vyriešil nejaký problém? Je správne najať si nájomného vraha na usmrtenie ľudského života? Vedecky ide o ľudský život. Je správne odstrániť ho, aby sa problém vyriešil?

Z toho dôvodu je cirkev v tejto otázke tak tvrdá, pretože keby niečo také akceptovala, znamenalo by, že sa zmieruje s každodennou vraždou. Hlava jedného štátu mi povedala, že demografický prepad začal v rokoch, kedy bol schválený potratový zákon, na základe ktorého bolo vykonaných šesť miliónov potratov, čo viedlo k poklesu pôrodnosti v tejto krajine. Teraz prejdime k človeku, ktorý stojí mimo spoločenstva a nemôže pristúpiť k prijímaniu.

Toto nie je trest, stojí mimo. Problém však nie je teologický, ale pastoračný. Spočíva v tom, ako my, biskupi, s týmto princípom pastoračne nakladáme. Keď sa pozrieme na dejiny cirkvi, všimneme si, že zakaždým, keď biskupi s týmto problémom nakladali nie ako pastieri, politicky sa vyhraňovali. Spomeňme si na Bartolomejskú noc – áno, to sú heretici, podrežeme ich všetkých… Spomeňme si na hon na čarodejnice… a na Savonarola na Campo dei Fiori. Keď cirkev nepastoračne bráni nejaký princíp, obhajuje politické záujmy, stačí sa pozrieť do histórie.

Čo má robiť pastier? Byť pastierom, neodsudzovať. Byť pastierom, pretože je pastierom tiež onoho exkomunikovaného človeka. Pastierom, ktorý má Boží štýl, spočívajúci v blízkosti, súcite a láskavosti. O tom rozpráva celá Biblia. Nepoznám dobre podrobnosti zo Spojených štátov… Pokiaľ ste ale nablízku, ste láskavý, podávate prijímanie? To je hypotéza, pastier vie, čo má v každej chvíli urobiť. Pokiaľ ale opustí cirkevnú pastoráciu, stáva sa z neho politík, a to je zrejmé na všetkých nepastoračných súdoch Cirkvi…

Ak sa pýtate, či podať, ide o kazuistiku… Pamätáte na búrku, ktorá sa rozpútala po Amoris laetitia? Je to heréza, heréza! Našťastie tu bol kardinál Schoenborn, veľký teológ, ktorý veci vysvetlil… Sú to Božie deti a potrebujú našu pastoračnú blízkosť – a pastier potom všetko vyrieši tak, ako mu naznačí Duch.“

Stefano Maria Paci (talianska televízia Sky TG 24): Verím, že posolstvo, ktoré vám teraz odovzdám, budete považovať za dar. O jeho odovzdanie ma požiadala Edith Brucková, židovská spisovateľka, ktorú ste navštívili. Podpísala sa ako “vaša sestra Edith” a ďakuje za gestá a výzvy proti antisemitizmu počas tejto cesty.

“Antisemitizmus vstáva z mŕtvych, je to módny jav, čo je veľmi škaredé…“.

Hovorili ste s maďarskými predstaviteľmi o zákonoch o homosexualite a medzitým zo Štrasburgu dorazila rezolúcia, ktorá vyzýva na uznanie homosexuálnych manželstiev. Čo si o tom myslíte?

„Manželstvo je sviatosť, nie je v moci Cirkvi meniť sviatosti, ktoré Pán ustanovil. Existujú zákony, ktoré sa snažia pomôcť ľuďom s odlišnou sexuálnou orientáciou. Je dôležité, že štáty majú možnosť občiansky ich podporiť, zabezpečiť im dedičstvo, zdravotnú starostlivosť atď., a to nielen pre homosexuálov, ale všetkých ľudí, ktorí chcú žiť spoločne. Ale manželstvo je manželstvo. To neznamená, že ich odsudzujeme – sú to naši bratia a sestry, máme ich sprevádzať. Existujú občianske zákony, ktoré napríklad zabezpečujú rôzne služby ovdoveným, je tu francúzsky PACS, ale to nemá nič spoločné s manželstvom ako sviatosťou, ktorá existuje medzi mužom a ženou.

Často sa tu vytvára zmätok. Sú to bratia a sestry, všetci sme si rovní, Pán je dobrý, želá si spásu všetkých ľudí, ale prosím, nech Cirkev nemusí zapierať svoju pravdu. Mnohí ľudia s homosexuálnou orientáciou pristupujú k spovedi, žiadajú kňazov o radu, Cirkev im pomáha, ale sviatosť manželstva je niečo iné“.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.