Môj profil 
Predplatné
„Dokáže si pod formuláciami používanými v teologickom žargóne niečo predstaviť človek, ktorý teológiu neštudoval? Sme schopní komunikácie?“ takto vyhrotene formuloval otázku Bechina.
„Cirkev v prelome“ , to „vychádzanie von“, ako to pápež hovorí, tvorí protiklad ku pápežom neustále kritizovanej sústredenosti na seba, uzatvárania sa do seba. To sa často vyčítalo aj cirkevným fakultám: „Je to kritika, že sa fakulty nepokúšajú vybudovať dialóg s inými fakultami, ani byť prítomné vo verejnosti. To je aj otázka jazykového štýlu – teda ako komunikujeme teológiu?“ hovorí z Viedne pochádzajúci a vo Vatikáne pôsobiaci rehoľník.
Na druhej strane však úsilie o jazykovú komunikáciu nesmie viesť k „upadnutiu do banalít“. Teologické fakulty nie sú predsa „jazdci na skateboardoch“, skôr by sme od katolíckych fakúlt mohli právom očakávať, „že vyvinú nové idey a vo výskume budú hľadať nové podnety a ďalej ich rozvíjať“. „To je aj dôvod, prečo tento dokument teraz neprináša veľkú obnovu noriem, ale oveľa skôr posúva zodpovednosť naspäť fakultám.“
Napriek tomu sú v dokumente jasné „usmernenia“ a všeobecná výzva „odvážne hľadať nové cesty“. Páter Bechina vidí šesť nových bodov, ktoré pápež vysokým školám ukladá: Patrí k tomu nová kvalitatívna agentúra „Avepro“, zmluvne zabezpečená bilaterálna spolupráca pápežských univerzít, diaľkové vzdelávanie, pomoc študentom utečencom s problémami dokázania kvalifikácie, prítomnosť vysokých škôl v utečeneckých táboroch, ako aj jednotné štandardy na zvýšenie mobility študentov.
V dokumente sa veľa hovorí o schopnosti dialógu, ako povedal páter. Ide aj o vnútro-cirkevný dialóg, dialóg v polarizovanej spoločnosti a niekedy aj polarizovanej Cirkvi. Táto schopnosť dialógu je na prvom mieste medzi kompetenciami. Za veľmi dôležité sa považuje budovanie internetových sietí. „To je aj otázka kvalifikácie a širokej spolupráce, teda spájanie zdrojov a síl dobrej vôle.“
Treba si všimnúť: Ak apoštolská konštitúcia dá cirkevným fakultám – teda teologickým, filozofickým a cirkevno-právnym a iným špecializovaným fakultám – úlohu, tak je to aj úloha pre Cirkev ad intra: „Je to iste aj otázka vnútro-cirkevného vedenia, ale je to vývoj ostatných 50 rokov skrze angažovanosť Svätého stolca toto spektrum rozšíriť aj do širšej verejnosti a spoločnosti. Musíme tu rozhodne vidieť oboje – otázku cirkevného vedenia a otázku vedenia v spoločnosti ako celku. Tu hrajú cirkevné fakulty dôležitú úlohu,“ povedal vatikánsky expert na školstvo.
Novinkou pápeža je zriadenie výskumných zariadení, ktoré by sa venovali dnešným „epochálnym problémom“. Už Benedikt XVI. však v „Caritas in veritate“ znova vniesol do verejnej diskusie katolícku sociálnu náuku. „Tu by bola iste žiadúca aj protiváha z cirkevných fakúlt, ktorá presahuje povrchnosť komunikácie – niekedy žiaľ aj na univerzitách – a znova dosiahnuť hĺbku pravého štúdia seriózneho výskumu, ktorý potom sformuje aj náuku,“ pripomenul páter Bechina.
Vyzdvihol aj pápežom zamýšľané formovanie vedomia na altruistický a starostlivý prístup v spoločnosti – „teda ochotu slúžiť“. To je bod, ktorý pochádza z „Caritas in veritate“: „To je téma lásky, ktorá presahuje spravodlivosť. No niet spravodlivosti bez lásky a láska vždy znamená hľadieť ponad seba samého, robiť niečo pre toho druhého. Je to charakter služby. Kľúčovým pojmom by tu bolo napr. učenie sa službe.
František sa chytá tematiky Benedikta XVI. a cituje, že chýbajú hlbokosiahle myšlienky. Vychádza z otázky „vlastný úžitok, alebo spoločný úžitok?“, zdôrazňuje potrebu rozšírenia horizontu „nielen na bezprostrednú sociálnu otázku, ale aj globálne na iné otázky týkajúce sa zachovania stvorenstva a celej témy trvalej udržateľnosti – a to nielen v materiálnom zmysle, ale rozhodne aj v politickom zmysle“. To je aj posolstvo vzhľadom na politický scenár dneška, „v ktorom mnohé vedie aj k polarizácii a povrchnosti a ku všetkému tomu, čo dnes nazývame populizmom“.
.jpg)
.JPG)
