Môj profil 
Predplatné
„Chceme protestovať verejným zhromaždením, zapojiť do toho médiá aj právnické firmy,“ povedala pre agentúru SITA starostka Palárikova Ľubica Karasová. Tento týždeň chce dohodnúť postup s obecným zastupiteľstvom a osloviť aj starostov okolitých obcí, aby sa pridali k protestu.
Farmu ošípaných Palárikovo – Šándor plánuje stavať firma Agrovýkrm a.s., Senica, ktorej majiteľmi sú investori z Dánska. Stáť má v areáli bývalého družstva v Palárikove, ktoré fungovalo do roku 1996, potom bola prevádzka obmedzená na niekoľko výkrmových objektov. Od roku 2007 vlastní pozemky v areáli Agrovýkrm a.s. Projektovaná kapacita farmy je 5 145 kusov prasníc, 1 593 ošípaných nad 30 kilogramov a 232 ošípaných s hmotnosťou od sedem do 30 kilogramov. Projekt počíta s výstavbou jedenástich hál pre ošípané a jednej haly pre pomocné prevádzky. Spoločnosť Agrovýkrm a.s. zaslala agentúre SITA svoje stanovisko, v ktorom prízvukuje, že plánovaný projekt je lokalizovaný približne tri kilometre od obce. „Samotná farma nie je novovybudovaná, ale ide o miesto, kde sa v minulosti ošípané už chovali. Celý projekt je pripravený v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a potvrdený všetkými relevantnými inštitúciami SR,“ uviedol Róbert Dubravec zo spoločnosti Agrovýkrm a.s.
Nitriansky samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom susedných pozemkov, so zámerom nesúhlasí. Predseda kraja Milan Belica hovorí, že takáto megafarma ošípaných je hrozbou pre životné prostredie. „Je to nebezpečné pre životné prostredie, najmä pre spodné vody, aby sme dovolili bodovú koncentráciu takéhoto chovu,“ povedal. Nitriansky kraj je regiónom dolných tokov viacerých veľkých riek. „Keď si znečistíme pitné zdroje, môžeme to rovno zabaliť,“ uviedol Belica a dodal, že dá právnikom preskúmať, ako možno realizácii zámeru zabrániť.
Krajský poslanec z novozámockého okresu Ladislav Marenčák (nezávislý) hovorí, že podobný zámer, ale zo strany inej firmy, bol zhruba pred desiatimi rokmi aj v neďalekej obci Dedinka. „Tiež tam mali Dáni záujem o veľkovýkrmňu ošípaných. Vtedy sme uspeli a podarilo sa to zastaviť,“ povedal. Súčasný zámer výstavby farmy za obcou Palárikovo označil za „nehoráznosť“. „Obce a mestá boli v tom, že konanie v tejto veci bolo prerušené. Nevedeli sme, že bolo znova obnovené a zrazu bolo vydané povolenie,“ poukázal Marenčák.
Obyvatelia Palárikova a susedných obcí spísali už v roku 2017 proti zámeru výstavby farmy petíciu. „Podľa nášho názoru boli zamlčané, resp. nedostatočne preskúmané negatíva vplyvu novej prevádzky jednej z najväčších fariem ošípaných na Slovensku na životné prostredie a zdravie, pohodu a kvalitu života obyvateľov, najmä produkovaním emisií 95 ton čpavku ročne,“ píše sa v petícii. Obavy majú aj zo zápachu, ktorý so sebou prinesie farma, ktorá má za rok 160-tisíc odstavčiat. Produkcia 35-tisíc ton hnojovice ročne bude mať podľa nich negatívny vplyv na vodu, pôdu a chránené vtáčie územie Dolné Považie. Starostka Palárikova hovorí, že si chcú presne zmapovať cestnú sieť, ktorou by mali kamióny z farmy vyvážať hnojovicu potenciálnym odberateľom v obciach Boleráz, Dedinka a Tvrdošovce. „Chceme osloviť všetkých starostov miest a obcí, cez ktoré budú kamióny prechádzať, pretože hnojovica je veľmi škodlivá,“ povedala Karasová.
Proti farme sa vyslovil aj primátor Nových Zámkov Otokar Klein. „V žiadnom prípade nepodporujeme výstavbu takéhoto chovu, ovplyvnilo by to celý región. Vyšší územný celok a aj my, samosprávy, musíme spraviť všetko preto, aby sme túto aktivitu zastavili,“ povedal. Podľa neho by kamióny zhoršili dopravnú situáciu v regióne, ktorá je už dnes zlá. Trpelo by aj mesto Nové Zámky, zápach by sa šíril do širokého okolia podľa toho, ako by zafúkal vietor, hovorí primátor. „Vzdušná vzdialenosť Nových Zámkov je niekde okolo troch – štyroch kilometrov a je nemysliteľné, aby sme zamorili mesto,“ uzavrel Klein.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
