Nazdar, Jožo. Čo študuješ? Aha, čítaš o výsledkoch summitu G20 v Číne? No pekne. Naši novinári dokážu napísať pekné rozprávky. Pozri sa na tie titulky! Píšu veľké články o výsledkoch summitu. Hmm… Pekne dokážu rozmazávať o niečom, čo vôbec nebolo. Výsledky… Aké? Veď žiadne výsledky či dohody na tomto summite nedosiahli.

Aspoň to nebol taký prepadák, ako nedávny summit G7. Pred čínskym summitom si účastnícke štáty aspoň stanovili priority a témy, o ktorých mali diskutovať – prímerie medzi vládnymi silami sýrskeho prezidenta Bašára Assada a umiernenými povstalcami, humanitárna pomoc pre civilistov, zastavenie paľby na Ukrajine, mali sa stretnúť nejakí šéfovia najmocnejších štátov a pod. A summit G7 nemal vôbec nič – ani program, ani ciele, ani, pochopiteľne, výsledky. Páni veľkomožní si uvedomili, že urobili chybu, keď z tohto klubu vypoklonkovali Rusko – nemali o čom rokovať, bez Ruska sa žiaden problém nedá vyriešiť. Začali ho volať späť, avšak Rusi odmietli účasť na bezpredmetných a nič neznamenajúcich debatách, ktoré nič neriešia, a povedali, že nechcú strácať čas v klube tárajov a hlupákov. Kašlú na celú G7…

Inak to bolo pekné divadielko. Od samotného začiatku, keď Obamovi nepristavili rebrík k lietadlu… Bolo tam viac pikantných situácií. Tentoraz sa prekonávali fotografi. Páčili sa mi viaceré fotky z tohto summitu – ako si podávali ruky Putin a anglická premiérka, ako sa jedovala americká delegácia po prílete do Číny, ako sa Obama takmer zúfalo prizerá na debatu medzi Putinom a Erdoganom, akú reakciu v sále vyvolal príhovor čínskeho prezidenta a ako sa ten istý čínsky prezident potešil škatule zmrzliny, ktorú mu doniesol Putin. Keď už žiadne výsledky a rozhodnutia nepadli, aspoň bola sranda.

No tá sranda sa začala hneď, keď priletela americká delegácia. K lietadlu Baracka Obamu nepristavili špeciálne schody s červeným kobercom, na ktorý je tak zvyknutý americký prezident a celá jeho „eseročka“. Chudák prezident nevedel, čo má robiť: ako môže stúpiť na územie cudzej krajiny, keď pred ním nerozprestreli červený koberec?!.. Ledva zvládol cestu dole, ale zjavne nebol spokojný. Dokonca použil alternatívne schody v zadnej časti lietadla. Myslím si, že to bolo symbolické. Americký prezident vystúpil zo zadnej časti…

Ale veď potom to bolo ešte veselšie. Zasa zaúradovali domáci. Americkí novinári, ktorí prileteli s prezidentom a boli zvyknutí na úplnú slobodu pohybu vo všetkých štátoch sveta, veď sprevádzajú najmocnejšieho muža planéty, boli ohromení, keď ich nepustili k prezidentovi a nedovolili hneď na letisku usporiadať tradične PR šou. Tak to bol úder pod pás! Americký boss prišiel do Číny ako obyčajný prezident akejsi krajiny – žiadna sláva, žiadne vrieskanie a propagandistické divadielko – tak to ho nasr… dilo…

Ale mne sa najviac páčila tá epizóda s „pani dôležitou“ z Bieleho domu, ktorá Číňanom začala nariaďovať, čo a ako majú robiť a organizovať program, na ktorý Američania boli zvyknutí. Tvrdila, že USA majú samé určovať pravidla pre svojho prezidenta a nik im nebude rozkazovať a meniť ich tradície. Ale narazila na dosť tvrdý odpor čínskeho kolegu, ktorý dáme, ktorá asi stratila pôdu pod nohami, vysvetlil, že sa nachádza v suverénnom štáte a nech si rozkazuje doma. Bol neoblomný: „Je to naša krajina a naše letisko!“ To je chlapík!

Zaujalo ma aj vystúpenie čínskeho prezidenta, súdruha Si Ťin-pchinga. S čisto ázijskou východnou múdrosťou povedal, že predstavitelia 20 najväčších ekonomík sveta by z existujúceho „diskusného klubu G20“ mali už konečne urobiť akčný tím, ktorý predsa bude niečo robiť a nie len kecať… Na tlačovke Putin poznamenal, že práve toto je dôvod, prečo Rusko nezaujíma debata v G7 či G8 – iba keci a žiadne reálne činy.

No „súdruh Si“ to pekne vytmavil západným mocnostiam. Východní politici často používajú metafory a jemné frázy, sú obrovskí diplomati! Ale tento raz „súdruh Si“ servítku pred ústa príliš nedával. Niektoré veci povedal dosť otvorene a po lopate. Určite nepotešil západných kolegov, keď povedal, že úspešný vývoj a prekvitanie Ruska je zároveň aj veľmi dobrou šancou pre Čínu. Vyzdvihol potrebnosť zlepšenia rusko-čínskej spolupráce nielen v hospodárskej a politickej sfére, ale aj v posilnení obranyschopnosti obidvoch krajín. Ako ozajstný východný diplomat sa vyhol priamej narážke, pred kým Rusi a Číňania musia strážiť svoje hranice, ale bolo to určite jasné…

Myslím si, že zaoceánski kolegovia súdruhovi Si takéto jeho správanie neodpustia. A v tomto prípade sa nemohlo stať, ako je tomu v niektorých európskych krajinách, že pán prezident niečo povedal, ale členovia vlády a iní politici si myslia niečo iné. Určite, v Číne v tomto smere je jednota a súdruh Si sa pred vystúpením zaručil podporou ostatných súdruhov. Takže nebol to hlas osamoteného vojaka v poli, ale celej obrovskej a mohutnej Číny. Je to signál, že tento štát nechce byť milovanou hračkou Spojených štátov, ale rovnoprávnym partnerom Ruska vo viacerých otázkach.

Vlastne aj Putin hovoril niečo podobné a navyše vystrašil celý západný finančný svet. Tvrdil, že treba úplne zmeniť svetový finančný systém. Podčiarkol, že na Západe sa zbytočne trápia nad vytvorením zoznamu „dobrých a zlých schránkových firiem“. Vyhlásil, že všetky podobné firmy treba zrušiť – a basta! Tým by priškripli celú čiernu ekonomiku…

Aha, ale potom väčšina firiem v Európe a hlavne v USA nedokáže normálne fungovať a prosperovať. Tu máš najčerstvejší príklad – daňový škandál s firmou Apple… Pomaly vychádza na svetlo sveta, že najväčšie schránkové raje nie sú na Seycheloch, na Cypre a pod., ale v USA. A keď Putin na summite požiadal pozatvárať schránkové firmy, tým vlastne požiadal… zatvoriť USA!.. Navrhuje opatrenia, ktoré oslabia finančný sektor Spojených štátov a vôbec celú ekonomiku USA. A vojnu proti doláru už začal – aj spolu s Čínou. 

No práve… Myslím si, že tento summit G20 ukázal, že sa vo svete končí nielen nadvláda USA, ale aj celej anglosaskej svorky – ako aj ich spoločného projektu globalizácie. Na druhej strane Rusko a Čína budujú svoju spoločnú „Hodvábnu cestu“, plus je tam BRICS, Euroázijský hospodársky zväz a pod. Sú to obrovské investície, dopravné koridory, podpora infraštruktúry, spolupráca s partnermi po celom svete. Je to zaujímavý proces.

Vieš, poviem ti takú čudnú vec. Je to takpovediac tiež „globalizačný projekt“, pretože ide o gigantickú spoluprácu na globálnej úrovni, ale… Je tam také maličké „ale“. Členovia tohto nového globalistického spolku nemienia utláčať iných a robiť celosvetového žandára. Nechcú nikomu ubližovať a panovať. Skrátka, chcú žiť a nechajú žiť aj ostatných. V tom sa tento nový spolok odlišuje od toho starého.

Nuž, Anglosasi budú brániť svoj starý svetový poriadok zubami-nechtami. Ale už im zjavne ubúdajú sily. Samozrejme, tento summit ešte nebol posledným zlatým klincom do rakvy anglosaskej nadvlády a americkej žandárskej stanice, ale pomaly sa tá rakva zatvára… Nuž,  o nebožtíkovi alebo o zomierajúcom buď iba v dobrom alebo nijako. Tak radšej nijako. Radšej o ňom pomlčíme. Nech si odpočíva v pokoji. Česť jeho pamiatke…

Eugen Rusnák