Ahoj, Jožo, včera som sa rozprával s jedným kamarátom. Pýtal sa ma, či mám v banke uložené doláre. Hovoril, že by som sa ich mal súrne zbaviť. Že vraj onedlho doláre sa budú predávať na kilá – ako papier, ktorý putuje do zberne… Čo ty na to?

No a? Tvoj kamarát mal pravdu. Do zberu doláre síce nezačnú odovzdávať už zajtra, ale onedlho to už bude realita. Pozri sa, koľko štátov sa mieni vzdať dolára. Asi vedia, prečo to robia. Samozrejme, majú na to rôzne dôvody. Napríklad, taká malá a ekonomicky slabšia Venezuela – sú tam dosť silné protiamerické nálady, preto vláda mieni obchodovať mimo dolárového systému. Iné štáty majú na to odlišné dôvody.

Napríklad? Desaťročia obchodovali s dolárom a hneď sa ho vzdávajú? Prečo?

Nie hneď. Nerozhodli sa z ničoho nič. Majú dlhoročné skúsenosti a myslia si, že to nie je pre nich výhodné. Sú na to rôzne príčiny. Prví si to dobre premysleli a prepočítali. Niektoré krajiny by chceli navzájom obchodovať s inými menami, viac používať svoje národné valuty. Tretie štáty si takto chcú zabezpečiť finančnú suverenitu a nezávislosť od USA, jeho drvivého finančného tlaku a diktátu. Všetko je podriadené určitému cieľu.

Niektorí to myslia vážnejšie, iní viac – menej ešte len špekulujú, čo s tým. Ktoré štáty sa najviac búria proti doláru a ako sa im darí? Majú šancu na úspech?

Podobných príkladov je viac. Napríklad, taký Irán. Pred rokom Centrálna banka tejto krajiny  určila 5 valút, ktoré mieni najviac používať vo svojich zahraničných obchodných operáciách. Je to čínsky jűan, naše rodné euro, ruský rubeľ, turecká líra a juhokórejský won. Zaujímalo ma, prečo to Irán urobil. Čítal som komentáre finančných analytikov, ktorí tvrdia, že Irán to neurobil náhodou, ale taktiež ani z politických dôvodov. Jednoducho zvolil si obchodovanie s menami svojich najvýznamnejších obchodných partnerov – je to vhodnejšie a výhodnejšie. Navyše mu to neskomplikuje jeho mnohopočetné bártrové obchody – napríklad, bude si vymieňať obilniny, potraviny, stavebné materiály a iný tovar za ropu – samozrejme, v prepočte cez týchto 5 valút. Má to premyslené. Nie to preto, že iba „nenávidí“ dolár…

Počul som, že aj členovia Euroázijského ekonomického spoločenstva mienia obchodovať podobným spôsobom. Ale budú asi preferovať rubeľ?   

Presne tak. A tiež to neurobili z ničoho nič: príslušné dohody podpísali už pred 3 rokmi – a začínajú ich realizovať. Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Arménsko a Tadžikistan si vytvárajú vlastný finančný trh – tak povediac vnútorný trh v rámci tohto spolku. Na začiatku to pripravovali, aby prekonali následky finančnej krízy r. 2008 – 2010, ale v súčasnosti chcú si skôr vylepšiť svoje možnosti v realizácii medzinárodných obchodných operácií a ochrániť svoj finančný trh. Budú obchodovať s valutami účastníckych krajín tohto spolku bez toho, aby si svoje valuty menili cez doláre alebo eurá. Zatiaľ nik príliš netlačí, aby vytvorili rubľové pásmo, ale v budúcnosti to nie je vylúčené. Vlastne nevylučujú, že vo svojich obchodných operáciách budú používať aj valuty tretích strán, ak to bude výhodné.

Niečo podobné asi budú robiť aj v BRICSE? Aj keď sú v tomto spolku iné účastnícke štáty, ale ciele a smernice majú asi podobné?

Presne tak. Účastnícke krajiny to potvrdili aj pred polrokom na summite v Ufe. Samozrejme, je to iné kafé. V hre sú oveľa silnejšie štáty, ako je to v Euroázijskom ekonomickom spolku. Nie je to tak povediac regionálna, ale celosvetová organizácia. Predsa sú v nej Rusko, India, Brazília, Čína, Juhoafrická republika a chceli by sa do tejto elitnej päťky dostať aj iné krajiny. Čítal som, že už v najbližšom období, napríklad, vyúčtovania medzi Ruskom a Čínou na 50 percent sa budú vykonávať iba v dvoch národných valutách.

Nuž, asi sa nezastavia na polceste. Nestačí iba obchodovať v tej alebo inej mene, ale musia si teda prerobiť celý svoj finančný systém. Je v tom milión záležitostí. Musia si vytvoriť alternatívny finančný systém – alternatívu dolárovému systému.

Samozrejme. A majú už jednoduchšiu cestu, pretože jűan sa stal jednou z rezervných valút Medzinárodného menového fondu. Takže v tejto súvislosti čínska mena môže sa v BRICSe  stať niečím podobným, ako rubeľ v Euroázijskom ekonomickom spoločenstve – môže mať dominujúce postavenie, aj keď ani v jednom z týchto spolkov zatiaľ o nejakej „hlavnej mene“ nediskutovali. Všetko je to ešte vo hviezdach… okrem budúcnosti doláru. Ak to vezmeme celkom realistický, vykonáva sa síce pomalá, ale celkom reálna „poprava“ doláru…

Ale, zdá sa mi, že všetko ide akosi pomaly, nik sa neponáhľa. Prečo?

Brate, to sú miliardové obchody, kto by sa chcel ponáhľať a šliapnuť do… no sám to vieš. Viacerí finanční analytici z týchto krajín prízvukujú, že najprv treba vybudovať finančný systém, odskúšať ho, zrealizovať príslušné reformy a až potom vykonať skutočnú finančnú integráciu viacerých štátov. Je to logicky. Musia sa pripraviť na prácu bez dolára – s „náhradnými“ valutami. Nestačí iba mechanicky začať obchodovať v inej valute. Bolo by to to isté, ako si „alternatívne“ zapriahať voz a dať ho pred koňa… Dolár sa zakladá na svetovom obchode a preto alternatívna mena taktiež musí na tom stavať. Analytici hovoria, že obchod je kľúčom k valute a nie naopak…

Američania si stáročia budovali svoj finančný systém a desaťročia bojovali o to, aby dolár dominoval na svetovom trhu. Dokážu tie „alternatívne spolky“ urobiť zmeny rýchlejšie? Nepopália sa, neskrachujú? Američania sa asi nebudú len tak prizerať na to, že niekto ich „okráda“ a popravuje ich dolár. Určite sa budú brániť.

Samozrejme. Finančný systém strýčka Sama je to seriózna vec a preto tí „alternatívni“ k tomu tiež pristupujú seriózne a s rešpektom. Preto sa príliš neponáhľajú a premýšľajú si každý krok. Preto aj nový finančný systém nevybudujú už zajtra, ale to ešte potrvá. Ale ho vybudujú – je to isté. Takže sa poprava doláru predsa koná – síce ide to pomaly, ale isto…

Eugen Rusnák